Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200029
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815200029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

P. C., A.. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so
sídlom Cyrila a Metoda č. 4, 048 01 Rožňava proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, spisová značka: SR 19062/14
zo dňa 03.12.2014.

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku spisová značka: SR 19062/14 zo dňa
03.12.2014 až do právoplatného ukončenia veci 6C/15/2015.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni náhradu trov konania, z titulu trov právneho
zastúpenia vo výške 145,86 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042

21 Košice súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur na základe pripojeného platobného predpisu,
v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poukázala na to, že jej bol doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 03. 12. 2014, č. SR 19062/14,
vydaný rozhodcom: JUDr. Michal Rašla, Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenskej
rozhodcovskej, a. s.

Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti SR zistila, že jej prípad je
obdobný ako viaceré rozhodnutia tam uvedené, napr. rozhodnutia: Okresného súdu Zvolen spis. zn.
21Er/1390/2009-7, Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/326/2010, Krajského súdu v
Prešove z 15. 2. 2011 č. k. 19CoE/99/2010, Krajského súdu v Prešove z 19. 4. 2010 č. k. 6CoE 59/2010.

Žalobkyňa si tiež osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná

v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ.

Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa
mu spotrebiteľ už musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom,ktorý je pre neho nepredvídateľný, pričom má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti
rozhodcovského procesu.

Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva
a vôbec sa žalobkyňa s nimi neoboznámila (§53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť
dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Pre porovnanie viď neprijateľnosť

rozhodcovskejdoložkyvrakúskompráve(§6ods.2bod7rakúskehozákonaoochranespotrebiteľa„Pre
spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné
ustanovenia, podľa ktorých... má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným
alebo viacerými rozhodcami") a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho
procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010.

Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom
chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale viac-menej je založená na takých
aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu.

Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým
inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií
(Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2011 č. k. 6CoE 64/2010).

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je

nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Ako judikoval Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 31. mája 2011 č. k. 20CoE/24/2011: „Ustanovenie §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži."

Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej
rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd
SR v rozhodnutí z 24. februára 2011 č. k. IV. US 55/2011-19. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto

vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov.

Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od žalobkyne vymáha plnenie, ponecháva
na judikovanie súdu. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným
titulom hrozí žalobkyni už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu -

rozhodcovskéhorozsudku.Vexekúciibytakžalobkynihrozilanenapraviteľnáujmanaprávachamajetku
(§61 Exekučného poriadku). Z tohto naliehavého dôvodu žalobkyňa žiada, aby jej súd poskytol právnu
ochranu.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe tak

ako bola písomne podaná na súd. Má za to, že sa preukázateľne jedná o spotrebiteľský vzťah a že
uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je v rozpore s ust. § 53 ods. 4
písm. r) OZ a je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle ktorej sa zakladá výlučná právomoc
rozhodcovského súdu, čím sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje,
aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predložil súdu krátkou cestou aj rozhodnutie KS

v Košiciach v exekučnej veci č. k. 14CoE/257/2015 z 29.05.2015, v ktorej vystupuje ako oprávnený
žalovaný v tomto konaní a jedná sa o obdobnú situáciu a obdobnú rozhodcovskú zmluvu. V rámci
tohto uznesenia druhostupňový súd konštatoval, že dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá teda neoprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd rozhodol o zrušení

rozhodcovského rozsudku a o odklade jeho vykonateľnosti do právoplatnosti skončenia vo veci. Zároveň
uviedol, že v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania, ktoré písomne vyčísli v zákonom stanovenej
lehote.Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Súd by sa nemal zaoberať argumentmi
žalobkyne, ktorými chce preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, nakoľko účelom tohto konania je
preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom

a či bola dodržaná zákonnosť. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IIIUS/335/2010 a na rozhodnutie NS ČR 33Cdo/2675/2007.

Žalovaný k rozhodcovskej zmluve uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola uzavretá aj
nevýhradná rozhodcovská zmluva a nie rozhodcovská doložka. Jednalo sa o samostatnú rozhodcovskú

zmluvu obsiahnutú na samostatnom dokumente. Bola síce súčasťou zmluvy o úvere, avšak
predstavovala samostatný dokument, ktorý bol osobitne podpísaný účastníkmi. V rozhodcovskej zmluve
bola žalobkyňa poučená o jednotlivých ustanoveniach, čo potvrdila svojim podpisom. V zmluve sa
účastníci dohodli prípadné spory riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom
SR. Uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a preto nie je možné použiť ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Naviac žalobkyňa nie je spotrebiteľom. Žalovaný trval na tom, že

rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a preto je legitímna. Spochybnil dodržanie tridsaťdňovej
lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na ustanovenie § 105
Občianskeho súdneho poriadku a § 88 ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyni

nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a preto je daná výlučná miestna príslušnosť súdu podľa miesta
rozhodcovského konania. Príslušným súdom je Okresný súd Bratislava 4. Navrhol preto vec postúpiť na
miestne príslušný súd, ktorý by po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn.
SR19062/14vyplýva,ženávrhnarozhodcovskékonaniepodalžalovanýprotižalobkynidňa10.11.2014.
Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu listom zo dňa 10.11.2014, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila a zaslala
žalobnú odpoveď, pričom výzvu žalobkyňa prevzala 19.11.2014. Dňa 26.11.2014 žalobkyňa doručila

odpoveď, pričom dňa 09.12.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok, voči ktorému dňa 07.01.2015
doručila tunajšiemu súdu žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku SR 19062/14 zo dňa 03.12.2014, bez vyznačenia právoplatnosti a
vykonateľnosti na rozsudku vyplýva, že súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie 21,02 Eur známy úrok,

323,90 Eur poplatok. Ďalej zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 202,53
Eur a poplatok za upomienky vo výške 8,- Eur. Ďalej zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 193,74 Eur a všetky platby povolil splatiť v mesačných splátkach po 80,- Eur vždy k
poslednému dňu mesiaca počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou
straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Zo Zmluvy o úvere č. 705500636 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.02.2013 vyplýva,
že žalobkyni bol poskytnutý úver 1.400,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216,- Eur, spolu vo výške 2.616,- Eur v jednej splátke
do 28.02.2014. Žalobkyňa zároveň v spodnej časti zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s

obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň prehlásila, že prevzala zmluvu vrátane všeobecných podmienok
a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti, čo potvrdila svojim podpisom. Zároveň potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti.

Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.02.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že podľa
článku 2 Predmet zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere č. 705500636 uzavretej dňa 18.02.2013 budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto jej
vyhovel v celom rozsahu.Žalobkyňa v konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok a tiež
namietala platnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) a ods. 2 Zákona 244/2002

Z.z.Ďalejnamietala,žerozhodcovskázmluvabolauzavretávrozpores§53ods.4písm.r)Občianskeho
zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá ju robí neplatnou.

Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala

plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.

(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere a rozhodcovskou zmluvou, ktoré boli
podpísané dňa 18.02.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní
nárokovžalobcunazrušenierozhodcovskéhorozsudku,ktorýbolvydaný03.12.2014podľavtedyplatnej
právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol na základe ustanovení zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase podpísania rozhodcovskej zmluvy a
vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.

Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej

zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania

v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že námietka žalobkyne
ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa uzavrela individuálne
dohodnú rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich so zmluvou o úvere č. 705500636,

kde z obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40
ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným.Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a d) Zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania 5a),
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Žalobkyňa v konaní žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok a tvrdila, že zmluvu uzatvárala ako fyzická
osoba - spotrebiteľ. V Zmluve o úvere je uvedené rodné číslo žalobkyne a číslo jej občianskeho
preukazu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy bola
živnostníkom, alebo, že by vykonávala iné povolanie uvedené pod poznámkou 5a) uvedené v §

2a Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je príkladný výpočet zákonov č. 138/1992 Zb. o autorizovaných
architektoch, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní. Žalobkyňa teda v čase podpísania zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. Z toho jednoznačne vyplýva, že Zmluva o úvere zo dňa 18.02.2013
je spotrebiteľskou zmluvou a žalobkyňa má v nej postavenie dlžníka - spotrebiteľa.

Z dôvodu, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, nebola dôvodná námietka žalovaného
ohľadom miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie tohto sporu bol príslušný tunajší súd v
zmysle § 88 ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého na konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto

rozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľomspotrebiteľ,jenakonaniepríslušnýsúd,vobvodektorého
má bydlisko.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku spotrebiteľ, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Keďže žalobkyňa má

postavenie spotrebiteľa a bydlisko má v meste Dobšiná miestne príslušným súdom je tunajší súd.

Podľa ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ

povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný
zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich

úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých

zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že

nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej príloháchPodľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k) , r) a y) ,

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods.
1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 18.02.2013, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou
zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného
zákonníka.

Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona

o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v Zmluve o úvere zo dňa 18.02.2013, ktorú
podpísala žalobkyňa, nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 a to:
úroková sadzba spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Súd zdôrazňuje, že v zmluve je uvedená len jediná splátka vo výške 2.616,- Eur, ktorá má byť zvýšená
o poplatok 1.216,- Eur, ktorý má byť tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého

úveru, čo predstavuje sumu 548,10 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 667,90 Eur. V zmluve je
uvedená výška RPMN 86,86 % a výška priemernej hodnoty RPMN vo výške 36,73 %. Aj napriek
tomu, že žalovaný v zmluve uvádza z čoho pozostáva poplatok navyšujúci poskytnutú sumu, pre
spotrebiteľa jednoznačne nevyplýva výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru ani jednotlivé zložky

administratívnych poplatkov.

Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko
v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nevie aká je úroková sadzba úveru a výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o úvere žalobkyni ako spotrebiteľovi neboli v
zmluve uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.

Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, úrokovej sadzby úveru za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Súd navyše poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva,
že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. i), k), tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

Predmetom rozhodcovského konania bolo teda vrátenie úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 1.400,-
Eur. Keďže nebolo dodržané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i), k) Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej
úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobkyňu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto
bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j)
Zákona 244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.Žalovaný namietal nedodržanie 30 dňovej lehoty na podanie žaloby, čo však nebolo preukázané,
nakoľko žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok 09.12.2014 a žalobu na súde podala dňa

07.01.2015.

Súd v súlade s § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
do právoplatného skončenia veci samej vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu tohto rozhodcovského
rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnej
žalobkyni súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslila náhradu trov konania nasledovne:
· Hodnota jedného úkonu v roku 2015 je 64,53 Eur.

· Režijný paušál v roku 2015 je 8,39 Eur.
· Úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia, 64,53 Eur + 8,39 Eur RP,
2. účasť na pojednávaní 27.10.2015, 64,53 Eur + 8,39 Eur RP,

· Spolu náhrada trov 145,86 Eur.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a dospel k záveru, že vyúčtované trovy právneho zastúpenia,
boli vyúčtované správne. Súd preto priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 145,86 Eur.

Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku
v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška
súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je

vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.