Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203010
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716203010.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795,
proti žalovanému: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, Martin, o zaplatenie 230,93 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 12,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 12,96 eur od 20.04.2013 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 143,12 eur s úrokom z omeškania:

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,40 eur od 01.05.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 40,56 eur od 01.06.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 40,56 eur od 01.07.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,50 % ročne zo sumy 38,60 eur od 01.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 21,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, pôvodne obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej ako „pôvodný žalobca“), sa žalobou doručenou súdu
dňa 17.03.2016 domáhal zaplatenia sumy 230,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 20.04.2013 do zaplatenia. V žalobe uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých na

základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, uzatvorenej dňa 06.11.2012 medzi ním a žalovaným, poskytol
žalovanému celkovú sumu pôžičky 450,68 eur, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 10 mesačných
splátkach po 41,74 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný 224,48 eur. Žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto pôvodný žalobca listom zo dňa 10.04.2013 -
predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Zmluvnú
pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad si pôvodný žalobca neuplatňoval.

2. Uznesením č.k. 16C/49/2016-43 zo dňa 12.12.2016 došlo k zmene subjektu na strane žalobcu tak, že
z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakias.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to s poukazom na zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Skutkové tvrdenia preukazoval žalobca zmluvou o pôžičke zo dňa 06.11.2012 spolu so všeobecnými
obchodnými podmienkami platnými od 01.10.2010, listom - predžalobná upomienka zo dňa 04.10.2013
a doručenkou, prehľadom splátok a úhrad a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016,

adresovaným žalovanému spolu s podacím hárkom č. EPH007851051.

5. V podaní zo dňa 20.01.2017 žalobca viedol, že nárok na zaplatenie premlčaných splatných splátok
si neuplatňuje. Preto uviedol, že po započítaní celkových úhrad zo strany žalovaného v sume 224,48
eur na najskôr splatné splátky zostáva predmetom konania len neuhradená časť splátky splatnej dňa
20.04.2013 v sume 29,30 eur, suma predčasne zosplatnenej istiny 188,67 eur a poplatky v sume 12,96

eur účtované žalovanému ako náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky. Čo sa týka poplatkov v sume
12,96 eur, v rámci tohto podania zobral žalobca žalobu v časti týchto dlžných poplatkov v sume 12,96
eur spolu s úrokmi z omeškania čiastočne späť. V nadväznosti na uvedené žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 217,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
217,97 eur od 20.04.2013 do zaplatenia. Žalovaný súčasne poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo

dňa 09.11.2016 vo veci C-45/2015, rozoberajúci problematiku náležitostí , ktoré sa majú v zmluve o
úvere na dobu určitú uviesť ako i dôsledky neuvedenia povinných informácií.

6. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky vyplývajúce z § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok vyhlásil verejne dňa 30.01.2017 v súlade s § 219 CSP.
Pritom súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli predložené súdu.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu učineného pred prvým pojednávaním pri aplikácii §
145 ods. 1 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania v rozsahu špecifikovanom žalobcom.

12. Nárok uplatnený žalobcom má právny základ v predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 07.11.2012,
na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku na nákup zimných pneumatík a diskov
v kúpnej cene 367,60 eur. Akontácia bola stanovená na 45,08 eur. Pôžička (finančné plnenie) sa v
zmluve uvádza sumou 322,52 eur. Splátky boli stanovené v počte 10 po 40,56 eur (bez poistenia)
alebo 41,74 eur (s poistením). Ako celková suma pôžičky bola uvedená suma 405,60 eur (s poistením

417,40eur).Termínkonečnejsplatnosti(mesiac/rok)bolvzmluvevymedzenýako9/2013,ročnáúroková
sadzba bola uvedená 67,66 %, RPMN 67,66 %, priemerná hodnota RPMN 40,87 %. Celkové náklady
spotrebiteľa boli vyčíslené na 83,08 eur.

13. Podľa prehľadu splátok a úhrad evidenčného čísla 20311830 žalovaný uhradil spolu sumu 224,48

eur. Z toho suma 45,08 eur bola ako akontácia zaplatená pri poskytnutí pôžičky.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.27. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

30. Súd dospel k záveru, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o
pôžičke. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane druhej bola
právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti (pôvodný žalobca). Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd
ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými
ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom úvere.

31. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd primárne zisťoval, či má všetky povinné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje
obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) tohto zákona, a to termín konečnej splatnosti

úveru, predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

32. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje
len údaj o výške jednotlivých splátok (40,56 eur, príp. 41,74 eur) a počte splátok (10). Údaj o tom, na

ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje
a uvedené jednoznačne nevyplýva ani zo všeobecných obchodných podmienok. Súd sa podrobne
oboznámil s bodom 6 všeobecných obchodných podmienok, z ktorého je zrejmé, že suma a termíny
mesačných splátok sú prednostne určené splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených
v zmluve alebo v podmienkach (špeciálne obchodné podmienky) alebo vo VOP. Bod 6.2 stanovuje, že

pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/ alebo zmluve a/ alebo Podmienkach a /alebo VOP stanovené
inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. To znamená, že termíny splátok
možno zistiť buď zo splátkového kalendára alebo z bodu 6.2 zmluvných podmienok. Bod 6.2 zmluvných
podmienok stanovuje splatnosť splátok na 20. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, avšak len za
podmienky, že splátkový kalendár alebo zmluva alebo Podmienky alebo VOP neurčujú inak. Splátkový

kalendár súdu predložený nebol, pričom zmluva deň splatnosti splátok neurčuje. Preto podľa názoru
súdu len na základe bodu 6.2 nie je možné jednoznačne vyvodiť, že splátky sú splatné vždy 20. dňa
mesiaca, a teda tento údaj pre jeho neurčitosť nemožno považovať za údaj, ktorý je v zmluve uvedený
odkazom na obchodné podmienky.

33. V súvislosti s tým, že v zmluve nie je určitým spôsobom uvedený termín splatnosti splátok, súd
konštatuje, že dostatočne určito nebola vymedzená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky pripadá na istinu a aká časť na úhradu
príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradudlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len
celková výška splátky, pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov a súčet všetkých položiek. Uvedené
nebolo vyvrátené ani rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15.

34.Keďževzmluveniejeuvedenýtermínsplatnostisplátok,potomneboladostatočneurčitovymedzená
ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce konečná splatnosť
úveru. V zmluve sa uvádza, že termín konečnej splatnosti je 9/2013, teda pripadá na september 2013,
avšak v ktorý deň v tomto mesiaci sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa

názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť,
kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej
splátky len údaj o mesiaci a roku jej splatnosti súdu nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať,
že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne, určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne
pre každý právny úkon.

35. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa sa považuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej len RPMN“), keďže uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ
za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri
údaji o RPMN vyžaduje zákon uvedenie všetkých predpokladov použitých na jeho výpočet. Je zrejmé,
že v predloženej zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo

však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto dospel k záveru, že v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba aj povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.

36. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje z dôvodu absencie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatkov,
pričom absencia čo i len jednej z týchto obsahových náležitostí spôsobuje uvedený následok. V tejto
súvislosti súd uvádza, že výrok 4. rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci vo veci
C-42/15, v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere by sa mala považovať za zmluvu bez úrokov a
poplatkov, len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku, je skôr výklad adresovaný zákonodarcovi, pričom podľa názoru súdu náležitosti,
ktoré absentovali v posudzovanej zmluve o poskytnutí pôžičky, predstavujú zohľadniac právny vzťah
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmnáležitosti,priktorýchjesankciavpodobenazerania
na zmluvu ako na bezúročnú a bez poplatkov namieste.

37. Vzhľadom na uvedené bolo možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a
poplatkov po odčítaní realizovaných úhrad zo strany dlžníka.

38. Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 10 mesačných
splátkach po 40,56 eur (bez poistenia) alebo po 41,74 eur (s poistením). Z časti zmluvy týkajúcej

sa poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky je zrejmé, že žalovaný síce mal možnosť poistenie
schopnosti splácať splátky pôžičky odmietnuť, formulácia a neprimerane drobné písmo tejto časti
formulárovej zmluvy, prihliadnuc zároveň na to, že spotrebiteľ nemal možnosť výslovne označiť aj súhlas
s poistením, tak ako mal možnosť ho odmietnuť, zohľadniac, že výška poistného nie je vyčíslená,
vzbudzuje pochybnosť o tom, či mal v úmysle vyjadriť s poistením súhlas. Preto súd túto časť zmluvy

považoval za neplatnú a na poistné neprihliadal. Preto splátky úveru mali byť podľa názoru súdu vo
výške 40,56 eur. Prvá splátka mala byť splatná (podľa prehľadu splátok a úhrad) v decembri 2012. S
prihliadnutím na to, že skutočná suma pôžičky bola 322,52 eur (rozdiel kúpnej ceny a akontácie), pričom
žalobca sa v podaní zo dňa 20.01.2017 vyjadril, že úhrady zo strany žalovaného započítaval na najskôr
splatné splátky, žalovaný neuhradil zo splátky splatnej v apríli sumu 23,40 eur, dve splátky splatné v

máji a júni 2013 a zvyšnú časť poskytnutých prostriedkov v sume 38,60 eur, splatných v júli 2013.
Žalobca tak má nárok na zaplatenie sumy 143,12 eur (322,52 eur - 224,48 eur + 45,08 eur). V konaní
nebol spochybnený rozsah úhrady dlžnej sumy žalovaným, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd
nezistil, že by sa zmluvné strany dohodli na možnosti jednorazového zosplatnenia úveru, a preto podľa
názoru súdu na základe predžalobnej upomienky zo dňa 04.10.2013 nemohol takýto účinok nastať.

Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Sumu 143,12
eur preto súd rozpočítal na splátky po 40,56 eur, t.j. vo výške splátok bez poistenia, počnúc splátkou
splatnou posledný deň v apríli 2013 (keďže termín splatnosti splátok nebol v zmluve presne určený,
splátky boli splatné posledný deň príslušného mesiaca), prihliadnuc na časť úhrady v sume 17,16 eur.Súdpostupovaltýmtospôsobomzdôvodu,žežalobcasúdunepredložilrozpisjednotlivýchsplátokúveru
v členení na istinu a úroky, ktorým by bol súd viazaný. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný

v časti o zaplatenie sumy 143,12 eur a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t.j. k 30.01.2017 na 44,20 eur. Celkovo tak v peňažnom vyjadrení úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia
tohto rozsudku zodpovedal sume 187,32 eur. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo potrebné považovať za
neúspech žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalobu zobral späť v dôsledku správania sa
žalovaného. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 230,93 eur spolu s úrokmi z omeškania

vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku na 76,51 eur, t.j. spolu 307,44 eur. Vykonaním prepočtu súd
zistil,že žalobcamalvkonaníúspech60,93%aneúspech,rovnajúcisaúspechužalovaného,mal39,07
%.Žalobcovitakvznikloprávonanáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelnéuplatnenieprávavrozsahu
21,86 %, čo zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalobcu v konaní, vyčísleného
ako rozdiel úspechu žalobcu a úspechu žalovaného. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o

výške náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).