Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/348/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208536.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a
členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: R. Ž., V.. X.X.XXXX, T.
XXXX/XX, H., o vymoženie 18,42 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 26135/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15Er/443/2015-20 zo dňa
18.1.2016 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 13391/08 zo dňa 12.5.2009.
Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
17.9.2007, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,87 eur.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa
§ 39, § 52, § 53 ods. 1 až 10, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, smernice Rady
č. 93/13/EHS a konštatoval, že zmluva o úvere účastníkov konania je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou úverových
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v článku 17. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej
inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že rozhodcovská doložka bola súčasťou úverových podmienok oprávneného ako súčasti formulárovej
zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal a nemal ani možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, pričom od
spotrebiteľa sa vyžadovalo riešiť spor v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a je preto neplatná. Z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvej inštancienaďalšiekonanie.Namietal,že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd na základe
exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade
rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia
§ 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný
súd sa však podľa oprávneného musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože
zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom
podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S
poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v
prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.
Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom,
ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd
teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania
jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade
neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Tvrdil, že s poviným uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu na samostatnej listine, resp. v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. S poukazom na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje právo. Podľa oprávneného teda v danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
8. Súd prvej inštancie správne nevyhovel žiadosti súdneho exekútora a neudelil mu poverenie na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v
medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúciavykonávať, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal
legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť
exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna
vykonateľnosť.
9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.
10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ § 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
16. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej
inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, čo nespochybnil ani oprávnený.
17. V predmetnej veci v zmluve o úvere nie je zakotvená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská
doložka je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bod 17, nebola teda individuálne
dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom
platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná,
ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné
podmienky poskytovania úveru neboli zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť
záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou
sú oboznámení a súhlasia s ňou.
18. Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody účastníkov zmluvy o úvere o tom, že ich spory vzniknuté
z tejto zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou
rozhodcovskou a.s., Bratislava právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd môže totiž vec
v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením
§ 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.. Bez takejto platnej zmluvy
majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 4 ods. 1 zákonač. 244/2002 Z. z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný
exekučný titul, preto súd prvej inštancie dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
19. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo posúdenie
platnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala oprávňovať rozhodcovský súd vo veci konať a vo veci
rozhodnúť. Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu malo v predmetnej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami
oprávneného nezaoberal.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto
im neboli priznané.
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.