Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206969
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113206969.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: mBank S.A.,
pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného: Bartošík Šváby
s.r.o., so sídlom BBC V, block A, Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: M.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 1.561,62 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 478,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 01. 01. 2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa13.08.2014žiadalžalobcazaviazaťžalovanéhonazaplatenie
sumy 1.561,62 Eur titulom nesplateného úveru.

2. Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol mu podľa

včasepodaniažalobyplatnéhoaúčinného§29ods.2O.s.p.ustanovenýopatrovník.Následnevzmysle
§ 116 ods. 1 - 3 CSP súd po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu
žalovaného zverejnil oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu (č.
l. 109 spisu). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10 C 109-2014-73 zo dňa 10.10.2014 súd žalobu zamietol a

náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení
sa s predloženými listinnými dôkazmi súd podrobil predloženú zmluvu kontrole z pohľadu ochrany
spotrebiteľa, nakoľko je zrejmé, že sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Odstúpením od zmluvy dochádza k
zrušeniu zmluvy od začiatku, čím má každá strana právo na vydanie toho, čo zo zrušenej zmluvy plnila.
Takýto nárok plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie dôvodil, že žaloba na tunajšom súde
bola podaná dňa 18.03.2014, pričom dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 11.10.2013, teda po
márnom uplynutí premlčacej doby. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd prihliadol na oslabenie
práva aj bez návrhu, resp. vznesenej námietky premlčania. Ak teda je právo premlčané, nemožno ho
veriteľovi priznať, z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ došlo k premlčaniu
uplatnenej istiny, dochádza aj k premlčaniu uplatneného príslušenstva pohľadávky, preto súd žalobu

zamietol v celom rozsahu.4. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že návrh
na začatie konania bol podaný 8.3.2013 a nie 18.3.2014, ako nesprávne uviedol súd prvého
stupňa. Podľa jeho názoru, napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní, lebo odôvodnenie rozsudku považoval za nepostačujúce. Namietal
nesprávne právne posúdenie, ako aj posúdenie právneho vzťahu v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj účinky odstúpenia od
zmluvy a nesprávne posúdenie premlčania uplatneného nároku. Zmluvy o úveroch sú jedným z
najrozšírenejších foriem spotrebiteľských úverov. Všeobecné akceptovanie napadnutého právneho

posúdenia následkov odstúpenia od úverovej zmluvy veriteľom zásadným spôsobom ovplyvňuje
obchodný model poskytovania spotrebiteľských úverov. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. v prípade, ak sa súd nestotožní
s obsahom odvolania, navrhol pripustiť dovolanie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol uznesením č. k. 4 Co 109/2014 zo dňa 28.10.2015

tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca podal žalobu elektronicky 8.3.2013, ktorá skutočnosť je
nesporná z č. l. 2, 3 spisu, lebo po overení elektronického podpisu navrhovateľa bol výsledok overenia
platný a potvrdenka o overení bola žalobcovi zaslaná 9.3.2013 a o prijatí dokumentov 8.3.2013. Taktiež
aj predmetná vec bola zapísaná do registra Ro pod sp. zn. 13Ro/88/2013. Uvedenú uplatnená námietku

odvolací súd považoval za rozhodnú pre posúdenie nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Zároveň
odvolací súd uložil súdu prvého stupňa posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku, pričom konštatoval, že
súd prvého stupňa náležite zdôvodnil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský,
posúdenie účinkov odstúpenia v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesením odvolacieho súdu viazaný jeho právnym názorom
vykonal vo veci dokazovanie oboznámením samotnou žalobou, odstúpením od zmluvy, zmluvou o
poskytnutí hotovostného úveru, žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru, harmonogramu splátok,
výpisu z účtu, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/109/2014 zo dňa 10. 10. 2014, uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/51/2015 zo dňa 28. 10. 2015 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom

bol zistený tento skutkový stav:

7. Účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, na základe ktorej
poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.692,89 Eur, ktorý mal byť splácaný v jednotlivých
splátkach, ktoré boli rozpísané v zmluve do úplného splatenia dlhu. Predmetná zmluva bola podpísaná

19.09.2008. Následne z dôvodu nesplácania úverových splátok navrhovateľ podaním zo dňa 04.10.2011
odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru, pričom odporca neprevzal odstúpenie od zmluvy,
pričom zásielka bola poštou uložená dňa 10.10.2011. Žalovaný z poskytnutej sumy úveru zaplatil dve
splátky vo výške 107,88 eur (15.10.2008) a 106,78 eur (19.11.2008). Žaloba bola podaná na tunajší
súd elektronicky dňa 8.3.2013.

8. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

9. Súd prvej inštancie zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter čo
napokon možno vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto
smere zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu:
„Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti
možno poukázať na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa
21.4.2015. V zmysle neho vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu, ktorého
sú súčasťou, od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 1.5.2014 sa tieto novelizované ustanovenia
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

10. Ďalším argumentom pre aplikáciu Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy aj jej predmet je potrebné túto zmluvu, ako to už súd uviedol, posudzovať podľa
osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
sa teda neposudzuje podľa Obchodného zákonníka, ale osobitného právneho predpisu. Pôsobnosť
Obchodného zákonníka je upravená v § 361, kde v ods. 3 písm. d/ citovaného zákona (v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy) sa Obchodným zákonníkom spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov a ich
záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného zákonníka je teda
uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa § 497 Obchodného
zákonníka, čo však nie je tento prípad, keďže úverová zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001
Z. z..

11. Navyše súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
v súvislosti s ním aj na vyslovený názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo veciach
posúdenia odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý bol vyslovený už vo viacerých
súdnych rozhodnutiach napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 21Co 116/2013 zo dňa 15.4.2014

alebo 6Co 105/2013 zo dňa 10.12.2013. Súdy poukázali na to, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ
je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. Ak by
z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
zákonodarca by to explicitne upravil. Citované ustanovenie sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho
právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona,

pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

12. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, preto s použitím § 54 ods. 1 OZ sa použije pre tento inštitút § 48 Občianskeho
zákonníka, na ktorý napokon poukazuje aj § 5 zákona č. 258/2001 Z. z..

13. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

14. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

15. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri odstúpení zmluva ruší od začiatku (ex tunc) a preto
vzťah z nej je potrebné vyporiadať podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ako bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 1Co 154/2014 zo dňa 8.10.2014, 8Co 15/2013 zo dňa

16.12.2013,6Co81/2012zodňa14.2.2013,KrajskéhosúduvTrnave11Co47/2014zodňa22.10.2014).
Na podporu tohto záveru možno však poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013 zo
dňa 19.6.2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvypodľa Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľskom úvere a považoval ho za ústavne konformný a preto
sťažnosť odmietol.

16. Vychádzajúc z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka žalobca má nárok len na vrátenie
finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je
potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (v danom prípade od 1.8.2008 do 30.11.2009).

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) vyššie uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

18. Súd prvej inštancie preto konštatuje, že nakoľko bola suma poskytnutého úveru vo výške 1692,89

eur a žalovaný uhradil dve splátky vo výške 107,88 eur (15.10.2008) a 106,78 eur (19.11.2008), žalovaný
je vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (či už kvôli § 4 ods. 2 písm. d), i) alebo kvôli
odstúpeniuodzmluvypodľa§48ods.2OZ)povinnýzaplatiťžalobcovisumu1478,23eur(predstavujúcu
rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami) spolu s príslušenstvom, pričom súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca síce od zmluvy odstúpil, stihol podať žalobu v zákonnej dvojročnej

premlčacej dobe, avšak s ohľadom na ust. § 54 ods. 1 OZ spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. V súlade s dispozičnou zásadou v konaní súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške ich
uplatnenia teda 9% ročne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

20. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od začiatku

omeškania (1.1.2012) výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovenia. Vo veci mal žalobca
úspech v rozsahu 41 % (1.478,23 eur zo žalovaných 1.561,62 + príslušenstvo vyčíslené do dňa tohto
rozsudku, t. j. zmluvný úrok 16,50 % od 20.2.2009 do 17.1.2017), žalovaný bol úspešný v rozsahu 59 %,

preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.