Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411214170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4411214170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. X. O., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, 2. W. O., nar. XX.XX.XXXX, 3. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom O., W. XXXX/XX,
občania Slovenskej republiky, všetci zastúpení Mgr. Jánom Polákom, advokátom v Bratislave, Miletičova
64, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítkova 4, Bratislava - Ružinov, IČO:
31 813 861, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov v 2. a 3. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/186/2011-207 zo dňa 25. apríla 2013, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnoužalobouzodňa29.07.2011sažalobcoviadomáhalivydaniarozsudku,ktorýmbybolžalovaný
zaviazaný ospravedlniť sa im za nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorú utrpeli smrťou manžela (žalobkyňa
v l. rade), resp. otca (žalobcovia v 2. a 3. rade) V. O. a to formou doporučeného listu, pričom tiež žiadali
žalovaného zaviazať zaplatiť im nemajetkovú ujmu pre každého z nich v sume 17.000 eur, a to do troch
dníodprávoplatnostirozsudku,spolutiežs požadovanounáhradoutrovkonania.Svojužalobuskutkovo
odôvodnili tým, že V. O. na pracovisku žalovaného č. 3 - Nemocnica Sv. Cyrila a Metoda dňa 05.08.2008
podstúpiloperáciu,poktorejsajehozdravotnýstavzačalzhoršovaťapo2dňomzdravotnýchkomplikácii

dňa 08.08.2008 zomrel, ktoré úmrtie V. O. nastalo v príčinnej súvislosti s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti zo strany žalovaného, t. j. v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Náhla a neočakávaná strata
manžela a otca v jednej osobe na vrchole jeho síl vo veku 44 rokov ich citlivo zastihla, keď sa nedokázali
so stratou blízkej a milovanej osoby vyrovnať, dostali sa do finančných i zdravotných problém a došlo
k narušeniu plnohodnotnej fungujúcej rodiny, keď neočakávaná a skľučujúca smrť im privodila mučivú
bolesť, smútok, zúfalstvo, strach a neistotu z budúcnosti. Stratu nebohého budú po celý život prekonávať
s pretrvávajúcimi ťažkosťami, teda je zrejmé, že konaním žalovaného došlo k nenávratnej deformácii

vzťahov tvoriacich základ ich súkromného života spolu s nebohým, tým súčasne došlo i k vážnemu a
hlbokému zásahu do ich osobnostných práv a to práva na život, zdravie, súkromie a rodinný život. Právo
naochranuichosobnostiboloporušenéprotiprávnymzásahom,ktoréhonásledkyniejemožnéodstrániť
morálnym zadosťučinením, pretože žiadna forma takéhoto zadosťučinenia nemôže byť postačujúca na
to, aby bola vyvážená nemajetková ujma, ktorú utrpeli. Žalovaný na pokus o mimosúdne uspokojenie ich
nárokov nereagoval a žiaľ, nemal ani toľko minimálnej úcty a slušnosti, aby za obdobie takmer 3 rokov
zaujal vo veci samej vlastné stanovisko, preto s poukazom na ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka

(„OZ“- zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) sa domáhajú zadosťučinenia jednak písomným
ospravedlnením a súčasne i náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch pre každého vo výške 17.000 eur.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky vo veci rozhodol takto:Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobkyni v l. rade písomne, doporučeným listom v znení:
„Ospravedlňujeme sa Vám za nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorú ste utrpeli smrťou manžela pána V.

O.“. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v l. rade 1.700 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi v 2. rade písomne, doporučeným listom v znení:
„Ospravedlňujeme sa Vám za nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorú ste utrpeli smrťou otca pána V. O.“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade 10.000 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobkyni v 3. rade písomne, doporučeným listom v znení:
„Ospravedlňujeme sa Vám za nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorú ste utrpeli smrťou otca pána V. O.“.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3. rade 10.000 eur, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované
články 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR (č. 460/1992 Zb.) a citované ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1

- 3 OZ tým, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov (čo do základu)
je dôvodná, keď považuje za jednoznačne preukázané, že konaním žalovaného v rámci operácie,
ktorú podstúpil právny predchodca žalobcov, došlo k úmrtiu ich manžela, resp. otca, a to následkom
zanedbania pooperačnej starostlivosti tak, ako to ustanovuje § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z.. Uvedené
vyplýva z podaných znaleckých posudkov zadovážených a vypracovaných v trestnom konaní a tiež aj

z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný sa žalobcom neospravedlnil,
ani nijakým relevantným spôsobom nereagoval na nimi uplatnené nároky, preto je namieste žaloba
žalobcov ohľadne nároku na ospravedlnenie sa žalovaného za nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorú
utrpeli smrťou manžela a otca. Smrť blízkeho intenzívne prežívajú doposiaľ, keď je nepochybné, že
žalobcovia s nebohým tvorili fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými

väzbami a neb. V. O. bol oporou pre všetkých žalobcov. Okrem zabezpečenia rodiny po finančnej stránke
z príjmu pochádzajúceho z pracovnej činnosti, bol predchodca žalobcov zručný, schopný, mladý človek,
ktorý za účelom lepšieho finančného zabezpečenia rodiny pracoval i brigádnicky sezónne, prípadne
pomáhal ako automechanik a rovnako pracoval v záhrade u svojich rodičov, kde dopestovával základné
potravinové články. Starostlivosti o deti sa venoval, bol im vzorom a oporou, keď im pomáhal pri riešení

a rozhodovaní sa so štúdiom a venoval im voľný čas. Smrťou manžela a otca žalobcovia stratili
možnosť viesť s ním súkromný život a o od jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov
s jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Smrť prežívajú všetci žalobcovia intenzívne doposiaľ,
čo sa prejavuje i na ich zdravotnom stave, kedy boli nútení vyhľadať i odbornú pomoc a konzultovať
pocity úzkosti a plačlivosti tak, ako to vyplýva z lekárskych správ vo vzťahu k žalobkyni v l. a 3. rade,

u ktorej sa uvedená skutočnosť prejavila aj v zhoršených výsledkov v škole. Konaním žalovaného
prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného
života žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov
fakticky neodstrániteľná. Po zvážení všetkých skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že je
namieste i poskytnutie nemajetkovej ujmy (jej náhrady), a preto priznal žalobkyni v l. rade náhradu

nemajetkovej ujmy požadovanú v žalobe v sume 17.000 eur a žalobcom v 2. a. 3. rade priznal náhradu
nemajetkovej ujmy každému v sume 10.000 eur. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal zo
zákonných ustanovení, ako aj preukázaných skutočností, ako aj z blízkeho rodinného vzťahu žalobcov
a ich predchodcu s tým, že vo vzťahu k žalobkyni v l. rade sa jedná o stratu životného partnera v
produktívnom strednom veku a zároveň došlo i k zániku manželstva. Vo vzťahu k žalovaným v 2.

a 3. rade sa jedná o stratu najbližšieho človeka, t. j. otca, avšak vzhľadom na vek žalobcov, ako aj
perspektívudobudúcna(ohľadne)nadviazaniapartnerskýchvzťahovmázato,žepriznanánemajetková
ujma je vzhľadom na tieto skutočnosti primeraná. Vo zvyšnej časti preto žalobu žalobcov v 2. a 3. rade
zamietol, keď zamietol aj návrh žalovaného na vykonanie doplňujúceho znaleckého dokazovania, ktoré
považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko rozhodné otázky boli zodpovedané v znaleckých

posudok vypracovaných v trestných konaniach. O trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3
OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadli len žalobcovia v 2. a 3. rade, domáhajúci sa
jeho zmeny v zamietajúcej časti výroku tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť im ešte po 7.000 eur
(plnú požadovanú náhradu 17.000 eur) nemajetkovej ujmy, keď požadujú aj náhradu trov odvolacieho

konania. Zastávajú názor, že súd precízne, logicky a zrozumiteľne zdôvodnil existenciu právneho
základu priznaného práva, nestotožňujú sa však s výškou náhrady nemajetkovej ujmy a zastávajú
názor, že pre priznanie im požadovaného práva vo výške 17.000 eur pre každého boli splnené všetky
zákonné predpoklady. V otázke požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy zastávajú názor, že nielen
závažnosť vzniknutej ujmy, ale aj okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, plne odôvodňujú

nimi žiadanú náhradu nemajetkovej ujmy. Vykonaným dokazovaním bol vznik závažnej ujmy bezpečne
preukázaný, a hoci súd správne zameral pozornosť aj na otázku závažnosti ujmy, neysporiadal sa
dostatočným spôsobom s otázkou okolností na strane žalovaného, za ktorých k porušeniu ich práva na
súkromie došlo. Hoci súd správne v odôvodnení toto zákonné kritérium cituje, nedostatočne ho aplikuje,
resp. ho neaplikuje. Okolnosti na strane žalovaného považujú za závažné do takej miery, ktorá plne
odôvodňuje výšku nimi uplatňovaného práva, keď správanie sa žalovaného voči ním je žiaľ vyjadrením

jeho absolútne alibistického, bezcitného a ignorantského postoja k utrpeniu ľudí, ktoré zavinil hrubým
zanedbaním vlastných povinností.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 2. a 3. rade uviedol, že toto považuje za
nedôvodnéanavrhujemusúdomnevyhovieť. Nesúhlasístvrdeniamižalobcov,ževotázkepožadovanej

náhradynemajetkovejujmysimuselisamiutvoriťnázornajejvýškuužpripodanížaloby.Jenesporné,že
v takýchto prípadoch ide veľmi často o veľmi senzitívne a emotívne záležitosti a takéto subjektívne môže
byť aj samotné posudzovanie výšky uplatnených nárokov. Z jeho strany nedošlo k úmyselnému konaniu,
spôsobenému trestným činom a odvolatelia boli podrobne súdom vypočutí, keď súd vykonal ďalšie
dokazovanie a dospel k záveru uvedenému vo výroku napadnutého rozsudku. Poskytovanie zdravotnej

starostlivosti je náročný súbor vykonávaných pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, a ktoré sú často na hranici medicínskych a ľudských možností. Zdravotníctvo denne
zápasí so stresujúcimi nedostatkami finančných prostriedkov, materiálno-technického zabezpečenia a
personálneho zabezpečenia k svojej činnosti, keď každá chyba v tejto oblasti je oveľa viditeľnejšia a aj
zdravotnícki pracovníci sú len ľudia a môžu urobiť chybu, a v tomto kontexte treba prípad aj posúdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov v 2. a 3.
rade a prihliadajúc i na prípadné (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti výroku o nepriznaní žalobcom v 2. a 3. rade
nemajetkovej ujmy nad sumu 10.000 eur podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť, keď
o trovách odvolacieho konania bude ďalej konať a rozhodovať súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224
ods. 4 OSP.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci vykonal potrebné dokazovanie
a na základe vykonaných dôkazných prostriedkov dospel i k správnym skutkovým a právnym záverom.
Nakoľko sa odvolací súd so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa
napadnutej časti výroku rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť
poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP). Odvolací súd naviac dodáva, že súd prvého

stupňa správne rozlišoval dôsledky úmrtia V. O. pre jednotlivých žalobcov a správne tiež vyhodnotil to,
že tieto, čo do nároku na nemajetkovú ujmu výraznejšie zasiahli žalobkyňu v 1. rade. Okrem toho, čo
už uviedol súd prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobkyňa v l.
rade s nebohým prežila viac rokov svojho života a viac s ním aj prežiť ako manželka mala, keď počas
celej doby ich spolužitia by bola daná aj vyživovacia povinnosť manžela. Žalobkyňa v l. rade ovdovela,

stratila partnerskú a finančnú oporu v manželovi, mala väčšie zdravotné následky (posttraumatická
stresová porucha a možný súvis s i mozgovou príhodou) a zostala na nej plná ťarcha zodpovednosti za
starostlivosť o žalobcov v 2. a 3. rade. Žalobcovia v 2. a 3. rade v čase smrti otca už neboli útleho veku,
vyživovacia povinnosť otca k nim bola časovo obmedzená a je u nich lepší predpoklad osamostatnenia
sa a založenia si vlastných rodín, teda ich perspektíva partnerského života je lepšia. Podaním zo dňa

29.5.2009 si žalobcovia voči žalovanému svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovali sumou
15.000,-Eur (žalobkyňa v 1. rade), resp. sumou 10.000,-Eur (žalobcovia v 2. a 3. rade), a ako právni
nástupcovia nebohého (v zmysle § 15 OZ) spoločne v sume 15.000,-Eur, teda rozlišovali výšku náhrady
svojej nemajetkovej ujmy, čo správne rozlíšil aj súd prvého stupňa. Primárnym kritériom pre stanovenievýšky náhrady nemajetkovej ujmy je závažnosť vzniknutej ujmy u jednotlivých žalobcov, keď rovnakosť
okolností, za ktorých k porušeniu ich práv došlo, nemôže viesť automaticky k rovnakej výške náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá inak nie je viazaná len na zavinené konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.