Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217798
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713217798.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovaným v rade
1/ J. R., Q.. XX. XX. XXXX, U. T., Q. Č.. XXXX/XX, v rade 2/ R. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. J. - M.,
G.. Y. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na žalovanej strane občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7 právne zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13 v konaní o zaplatenie
2 802,37 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 1 025,70 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka číslo XXXXXXXXXX/XXXX
T. T. W. U., G.. Y...

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa21.11.2013sažalobcaprotižalovanýmvrade1/a2/,povinným

spoločne a nerozdielne, domáhal zaplatenia sumy 2 802,37 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2 347,84 € od 08. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.
so sídlom v Bratislave poskytla žalovaným v rade 1/ a 2/ na základe úverovej zmluvy č. 0424540895
zo dňa 03. 09. 2008 spotrebný úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,95 % ročne, ktorý
sa žalovaní zaviazali uhradiť formou pravidelných mesačných splátok do 20. 08. 2018. Žalovaní však

nedodržali svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky v dôsledku čoho predchodca žalobcu
listom zo dňa 22. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru podľa ust. článku 7 bod
7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka voči žalovaným vo
výške 2 949,72 € pozostávajúca z nesplatenej časti úveru vo výške 2 347,84 € a nesplatených úrokov a
poplatkov za správu úveru v sume 601,88 € stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu
žiadal, aby žalovaní dlžnú sumu zaplatili do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 25. 02. 2013 v súlade s ust. článku 10 bod
10.3 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého pri doručovaní písomností v
poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku v tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy
ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Žalovaní svoj
záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 07. 03. 2013 nezaplatili a preto sú od 08. 03. 2013 v omeškaní
s úhradou pohľadávky.Pohľadávku voči žalovaným nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca so žalobcom ako postupníkom
dňa 28. 03. 2013.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca proti žalovaným požadoval to, čo bolo vyššie uvedené.

Listom z 26. 05. 2014 potom žalobca na výzvu súdu, súdu oznámil, že nárok, ktorý uplatnil nepovažuje
za premlčaný nakoľko ide o úverovú zmluvu a otázky premlčania by sa mali podľa jeho názoru spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka, teda zák. č. 513/1991 Zb.. Štvorročná premlčacia doba preto
podľa jeho názoru začala plynúť až od 08. 03. 2013, teda deň nasledujúci potom, kedy sa úver na
základe jeho zosplatnenia stal celý splatný.

Žalobcapotomžalobudoplnilďalšímpodanímzodňa18.09.2014,ktorýmšpecifikovalsvojupohľadávku
a uviedol, že predstavuje neuhradenú časť úveru. Žalovaní sa zaviazali úver poskytnutý vo výške 1

659,69 € splatiť formou 19-tich pravidelných splátok so stanovenou výškou splátky 29,94 €, s dátumom
splatnosti jednotlivých splátok k 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá k 20. 08. 2012 a prvá splátka bola zročná k 20. 10. 2008. Žalovaní však počas
trvania úverového vzťahu zaplatili len sumu 388,98 €. Pohľadávka žalobcu v celkovej výške 2 802,37
€ pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 2 347,84 €, z nesplatených riadnych úrokov v sume

403,70 € a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 €. Neuhradená časť úveru vo
výške 2 347,84 € pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od
uzavretia zmluvy, t. j. od 03. 09. 2008 do 20. 11. 2011, ktoré neboli uhradené a z poplatkov vyčíslených
od 03. 09. 2008 do 20. 11. 2011, ktoré neboli k tomuto dňu uhradené. Nesplatené riadne úroky vo výške
403,70 € predstavujú riadne úroky za obdobie od 21. 11. 2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru, čiže do 21. 02. 2013 boli uplatnené v sadzbe 12,95 € ročne. Nesplatené poplatky za správu úveru
v celkovej sume 50,83 € predstavujú poplatky za obdobie od 21. 11. 2011 do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, t. j. do 21. 02. 2013.

Podaním zo dňa 12. 11. 2014 na súd došlým 18. 11. 2014, zahlásil svoj vstup do konania na strane

oboch žalovaných vedľajší účastník uvedený v záhlaví tohto rozsudku. Vedľajší účastník sa k žalobe
prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 09. 06. 2015, ktorým sa vyjadril jednak k svojmu postaveniu v konaní
(napriek tomu, že žalobca v tomto štádiu konania jeho účasť v konaní nenamietal) ale vyjadril sa aj vo
veci samej. V súvislosti s aktívnou legitimáciu žalobcu uviedol, že žalobca mal nároky voči žalovaným
nadobudnúť postúpením pohľadávky od banky. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu

klienta.

Podľa názoru vedľajšieho účastníka toto ustanovenie dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči
klientovi za splnenia určitých podmienok, pričom v zmysle citovaného ustanovenia predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je skutočnosť, že klient je v omeškaní aspoň 90 dní a

banka ho na splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnení, pohľadávka banky nie je
postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zák.. V takom prípade je
postúpenie objektívne neprípustné, či zakázané, je v rozpore so zákonom a v zmysle toho je neplatné
podľa § 39 Obč. zák.. Preto je nutné, aby žalobca preukázal, že jeho predchodca spĺňa predpoklady
postúpenia pohľadávky v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V súvislosti s tým

poukázal na niekoľko rozsudkov okresných súdov Slovenskej republike, z ktorých niektoré súčasne aj
pripojil.

Ďalej vedľajší účastník namietal porušenie spotrebiteľského práva, a to konkrétne ustanovenia § 53
ods. 9 Obč. zák., ktoré modifikuje ust. § 565 Obč. zák. vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak

sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok tak, ako uvádzal žalobca v článku 7 bod
7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok banky, má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej
pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť môže tak urobiť len ak od splatnosti nezaplatenej splátky
uplynula najmenej trojmesačná lehoty. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok, ak je súčasnesplnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Zákon teda
navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu a veriteľ
musívoprednotifikovaťuplatneniesvojhoprávaaspoňv15-dňovejlehote,čižepodľanázoruvedľajšieho

účastníka nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní a zároveň tým istým
oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Až po uplynutí 15-dňovej notifikačnej lehoty sa právo
na zaplatenie celej pohľadávky stáva účinným. Podľa názoru vedľajšieho účastníka žalobca, resp. jeho
právny predchodca, zosplatnil úver v rozpore s citovaným ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. a preto je
takéto zosplatnenie neplatné. Preto vedľajší účastník žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom

rozsahu.

Na takéto vyjadrenie vedľajšieho účastníka reagoval žalobca podaním z 03. 07. 2015, kde konštatoval,
žeustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchnehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom
dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti

postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého
ustanovenia zákona a z dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu tohto zákona vyplýva, že v
ustanoveniaodsekov1až7(terazodsek8)saupravujúďalšieprípadyprelomeniabankovéhotajomstva.
Súčasne však žalujúca strana pripojila kópiu výzvy Slovenskej sporiteľne, ktorá bola adresovaná
žalovaným a ktorou, podľa presvedčenia žalujúcej strany, došlo k splneniu podmienok podľa ust. § 92

ods. 8 Zákona o bankách.

Súčasne tiež žalujúca strana poukázala na skutočnosť, že o možnosti predčasného splatenia
pohľadávky pre prípad porušenia platobných povinností boli žalovaní poučení už pri podpise úverovej
zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky úverovej zmluvy, ktoré

takýto následok upravovali v článku 7 bod 7.6 ale táto možnosť bola uvádzaná aj v úverovej zmluvy,
v konkrétne v článku I bod 7. Žalovaní na úhradu úveru od decembra 2009 do termínu vyhlásenia
predčasnej splatnosti nezaplatili ani len jednu platbu.

K predmetnému podaniu žalujúca strana pripojila výzvu Slovenskej sporiteľne adresovanú žalovaným

zo dňa 15. 04. 2010, ktorou Slovenská sporiteľňa oboch žalovaných vyzvala k zaplateniu dlhu, ktorý
k 31. 03. 2010 predstavoval sumu spolu 109,82 € a to do 10-tich dní od doručenia výzvy, s tým,
že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie stanovenej lehote Slovenská sporiteľňa pristúpi k
zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá bude žalovaných
kontaktovať.

V priebehu celého konania však žalujúca strana nedokázala produkovať dôkaz preukazujúci, že
predmetná výzva bola odoslaná a ak bola odoslaná, tak kedy a už vôbec neprodukovala dôkaz
preukazujúci, kedy predmetná výzva bola doručená obom žalovaným. Skutočnosť, že dôkaz o doručení
predmetnej výzvy do dispozície žalovaných neexistuje, vyplynula potom aj z podania právneho zástupcu

žalobcu zo dňa 26. 11. 2015. Žalobca však v tomto podaní uviedol, že napriek tejto výzvy žalovaní viac
ako 90 kalendárnych dní boli v omeškaní s úhradou požadovanej sumy 109,82 €.

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili napriek tomu, že im bola doručená do vlastných rúk a predvolania na
pojednávania si buď v odbernej lehote nepreberali alebo v prípade, že si ich prevzali na pojednávanie

sa nedostavili.

Súd preto pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z listinných dôkazov pripojených žalujúcou stranou
do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Je skutočne pravdou, že 03. 09. 2008 uzavreli obaja žalovaní, žalovaná v rade 2/ v tom čase ešte pod
menom R. R.X., so Slovenskou sporiteľňou a.s. so sídlom v Bratislave zmluvu o splátkovom úvere č.
0424540895, ktorou im bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 50 000 Sk, pri fixnej úrokovej
sadzbe 12,95 % ročne, za spracovateľský poplatok 1 899 Sk, poplatok za správu úveru 600 Sk, pri výške
splátky istiny 902 Sk, čiže 29,94 € a pri počte 119 splátok, ktoré mali byť splácané v termínoch tak, ako

vyplynulo zo žaloby. Ročná percentuálna miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru bola 20,88 % a
priemerná hodnota RPMN u obdobných úverov bola v tom čase 20,40 %, celkové náklady spojené s
úverom predstavovali sumu 59 648,50 Sk, čiže v prepočte 1 979,97 €. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s..Žalujúca strana pripojila do spisu výpis z úverového účtu a preto bolo zrejmé, že skutočne žalovaní
nesplácali úver riadne a pravidelne, a poslednú úhradu skutočne urobili v decembri 2009. Žalobca do

spisu pripojil vyššie spomínanú výzvu Slovenskej sporiteľne zo dňa 15. 04. 2010, ktorá bola adresovaná
obom žalovaným, a ktorou Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorý k 31.
03. 2010 predstavoval sumu 109,82 €.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že Slovenská sporiteľňa takúto výzvu odoslala, ak

áno, kedy ju odoslala, a kedy bola doručená žalovaným.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby Slovenská sporiteľňa následne notifikovala v
zmysle ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. žalovaným svoj úmysel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru tak, ako
to predpokladalo vtedy platné ustanovenie § 53 ods. 8 Obč. zák., dnes ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, že úmysel veriteľa zosplatniť úver
musí byť dlžníkovi notifikovaný v lehote nie kratšej než 15 dní a nestačí odvolanie sa na ustanovenia

zmluvy, v ktorej bola možnosť predčasného zosplatnenia úveru bankou dojednaná (článok I bod 7
Zmluvy o splátkovom úvere). Slovenská sporiteľňa totiž vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom
zo dňa 22. 02. 2013, ktorý adresovala obom žalovaným na adresu uvedenú v úverovej zmluve, avšak
doporučená zásielka s doručenkou sa vrátila Slovenskej sporiteľni v prípade žalovanej v rade 2/
neprevzatá 04. 03. 2013 a v prípade žalovaného v rade 1/ v rovnaký deň 04. 03. 2013 s tým, že

podľa údajov pošty boli adresáti na tejto adrese neznámi. Podľa listu zo dňa 22. 02. 2013 nastal prípad
porušenia povinností podľa bodu 7.6.1 písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok a preto Slovenská
sporiteľňa spätne k 21. 02. 2013 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. V tomto smere
sa súd stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, že pre nedodržanie predchádzajúcej notifikácie
zámeru vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. nemožno považovať

zosplatnenie úveru listom zo dňa 22. 02. 2013, ktorý bol odoslaný žalovaným Slovenskou sporiteľňou,
za platné.

Žalobca svoj nárok voči žalovaným odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú ako postupník
uzavrel so Slovenskou sporiteľňou v pozícii postupcu. Šlo o zmluvu číslo 0329/2013/CE uzavretú dňa

28. 03. 2013, ktorej prílohou bol zoznam postúpených pohľadávok a ktorej prílohe bola uvedená aj
pohľadávka Slovenskej sporiteľne vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k presvedčeniu, že medzi bankou, teda Slovenskou sporiteľňou
a. s. so sídlom v Bratislave a žalovanými v rade 1/ a 2/ na základe vyššie spomínanej úverovej

zmluvy vznikol vzťah spotrebiteľský vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na takýto vzťah
mimo zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. vzťahujú sa aj ďalšie ustanovenia právnych
predpisov, ktoré boli prijaté na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák.,
ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy, ale aj ďalšie zákony ako zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a pod..

Vedľajší účastník v konaní predovšetkým namietal porušenie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách č.
483/2001 Z. z..

Podľa daného ustanovenia účinného v čase postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čoilenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbanky,môžebankaalebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. To právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta zo splnením čo
i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi ajdokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Predpokladom platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., v prípade
pohľadávky banky je plnenie podmienok daných ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a totiž, aby klient
bol aspoň 90 dní v omeškaní a aby banka klienta na plnenie písomne vyzvala.

Súd nepochybuje o skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ prestali splácať vo vzťahu k predchodcovi
žalobcu dlh a banka ich mala na ich zaplatenie vyzvať výzvou z 15. 04. 2010. Žalobca, ktorý mal

stať na základe zmluvy o postúpenia pohľadávky nositeľom pohľadávky vo vzťahu k žalovaným však
nepreukázal, žeby banka túto výzvu bola žalovaným odoslala a následne aj žalovaným doručila alebo ju
aspoň dostala do ich poznávacej sféry, preto súd výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
nemal preukázanú a teda nemal za preukázané splnenie podmienok vyžadovaných týmto ustanovením
zákona a preto dospel k presvedčeniu, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu nebolo urobené v

súlade s ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatné.

Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák., postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za taký druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona bankách

akoajobsiahlebankovétajomstvo.Tietopožiadavkyvyplývajúprebankupriamozozákona.Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá bankou nie je a teda týmto požiadavkám nepodlieha sa
tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom
v porovnaní s novom vznikajúcim vzťahom medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom. Preto treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenia § 525 ods. 1 Obč. zák. bráni postupovaniu pohľadávok z

takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
klienta a preto je nutné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takúto postúpenú pohľadávku uplatňuje je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej

legitimácie, a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

Keďže podľa presvedčenia súdu žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúce platnosť postúpenia
pohľadávkyzoSlovenskejsporiteľnenažalobcu,súddospelkpresvedčeniu,žežalobcaprotižalovaným

nárok uplatnený žalobou uplatňovať nemôže a, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaní boli v konaní proti žalobcovi
plne úspešní, avšak v konaní im preukázateľne trovy nevznikli preto súd o trovách žalovaných rozhodol

tak, že sa žalovaným proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhrada trov konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka ten bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a preto vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý vystupoval na podporu víťaznej strany v spore, patrí v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. náhrada účelne vynaložených trov konania. Trovy konania, ktoré vznikli na strane vedľajšieho

účastníka sú tvorené trovami jeho právneho zastúpenia, ktoré boli priznané podľa Vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka sú tvorené odmenou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za 4 úkony
právnych služieb po 111,21 € a k týmto úkonom právnych služieb patrí aj režijný paušál po 8,39 €.K úkonom právnych služieb, ktoré boli účelne urobené patrí prevzatie veci a príprava zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 09. 06. 2015 a účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní v
dňoch 01. 10. 2015 a 03. 12. 2015. Neúčelne bolo podané vyjadrenie zo dňa 29. 09. 2015, v ktorom

boli duplicitne súdu prezentované argumenty, ktoré už boli prezentované vo vyjadrení zo dňa 09. 06.
2015 a preto za vyjadrenie zo dňa 29. 09. 2015 vedľajšiemu účastníkovi podľa presvedčenia súdu
odmena za tento úkon nepatrí. Pri ceste zo sídla právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do sídla
súdu na pojednávanie v dňoch 01. 10. 2015 a 03. 12. 2015 vznikol nárok na náhrady za stratu času, čo
predstavuje pri ceste tam aj späť 12 polhodín po 13,98 € a náhradu za 1 účasť na pojednávaní vo výške

167,76 €, ďalej patrí náhrada cestovných výdavkov vzniknutých príchodom advokáta a použitím jeho
osobného motorového vozidla značky U. XXXD, evidenčné číslo R. XXX P. v celkovej výške 34,90 €,
pri ceste na jedno pojednávanie (vzhľadom na spotrebu 5,6 l/100 km a počte kilometrov 464, a pri cene
pohonných hmôt 1,343 €/1 l pohonných hmôt), v rovnakej výške vzniklo právo na náhradu cestovných
výdavkov aj pri ceste právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávanie dňa 03. 12. 2015.
Súčasne k trovám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka patrí aj náhrada za používanie vlastného

motorového vozidla pri cestách na dve pojednávania pred Okresným súdom Martin vo výške 70,99 € pri
jednej ceste vzhľadom na počet kilometrov 464 a náhrade vo výške 0,153 €/ 1 km bez DPH. Spolu trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 1 025,70 € a žalobca je povinný nahradiť
tieto trovy na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.