Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/710/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202116
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214202116.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., E. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Elenou Vavrikovou, so sídlom
Komárno, Záhradnícka 16/2, IČO: 14 142 287, proti žalovanému: A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., G.
XX, zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Mituchovičovou, so sídlom Nové Zámky, SNP 36, o zaplatenie

832,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa
30. septembra 2016 č. k. 8C/82/2014-99 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom 1/3-ine.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 100%
náhrady trov konania vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) a uviedol, že žalobou zo dňa 05. 02. 2014 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
823,51 eura s príslušenstvom. Okresný súd Komárno vyhlásil dňa 07. 09. 2015 rozsudok, ktorým v časti

o zaplatenie 12,10 eur s príslušenstvom konanie zastavil a žalobu zamietol. V písomnom vyhotovení
rozsudku súd zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č .k. 9Co/1056/2015-91 zo dňa 28. 04. 2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný mal
vo veci úspech v plnom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol a v časti o zaplatenie
12,10 eura s príslušenstvom konanie zastavil z dôvodu, že v tejto časti vzala žalobu žalobkyňa späť a

sama procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania a bol
úspešný v celom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Záverom dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom
samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté

uznesenie zrušiť podľa § 376 CSP a žalovanému nepriznať náhradu trov konania. Odvolanie podala
s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1, § 357 písm. m) CSP. K odvolaniu pripojila preukaz vydaný
v Komárne, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pod č. 042631, ktorý potvrdzuje, že je osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a dokazuje, že osobne bez pomoci iných nie je v
stave samostatne riešiť jej zdravotné a existenčné potreby. Ďalej ako dôkaz pripojila rozhodnutie vydané
Sociálnou poisťovňou, ústredie Bratislava pod č. 406 117 0940 o tom, že jej mesačný starobný dôchodok

činí 373,90 eura a je to príjem, z ktorého nie je schopná bez ohrozenia jej výživy pokryť ani najnutnejšie
náklady. Uviedla, že má 76 rokov, vždy pracovala, jej zdravotný stav je vážne nalomený a pre pokročilúartrózu kolena sa musela podrobiť operácii, implantácii kolena. Napriek tomu je v pohybe obmedzená,
chôdzu zvláda iba s ťažkosťami za použitia dvoch barlí. Vzhľadom na jej vážne zdravotné problémy,
finančnú situáciu si sama bez cudzej pomoci nevie zabezpečiť a zaobstarať životné potreby, nákup

potravín, liekov, odvoz na lekárske kontroly, hygienu a tieto služby, ktoré jej zabezpečujú iné osoby,
musí, hoc i skromne, honorovať. Ďalej uviedla, že býva v podnájme, za nájom platí mesačne 150 eur, za
nákup liekov mesačne platí priemerne 20 eur, žije skromne a nakupuje len tie najzákladnejšie potreby na
jej vyžitie. Z tohto nízkeho dôchodku bez ohrozenia jej výživy a nevyhnutných výdavkov nie je schopná
uhradiťžalovanémutrovykonania.Bolapresvedčená,žejejnárokyvočinemuboliopodstatnenéavtejto

súvislosti poukázala i na to, že žalovaný užíva bez náhrady jej spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti -
rodinného domu vedenej na LV č. XXX pre k. ú. K. ležiacej na parc. č. 163 s. č. 96/53. Bola toho názoru,
že na uvedené nesporné skutočnosti treba prihliadnuť a to odôvodňuje rozhodnúť podľa ustanovenia
§ 257 CSP, nakoľko podľa tohto ustanovenia súd môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. Dňa 09. 11. 2016 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie potvrdenia vydané Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, z ktorých je zrejmé, že vzhľadom na jej nízky dôchodok a jej ťažké
zdravotné postihnutie, dostáva dávky za jednotlivé mesiace vo výškach uvedených v potvrdení zo dňa
26. 09. 2016.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je správne a navrhol, aby Okresný súd Komárno odvolanie podané žalobkyňou zamietol
ako nedôvodné. Poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Komárno sa v predmetnej veci konali tri
pojednávania, no na žiadne z uvedených pojednávaní žalobkyňa neprišla so sprievodcom. Podľa jeho
názoru v tomto prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobkyňa nie je

osobou v materiálnej núdzi, a pokiaľ by takouto osobou bola, mohla požiadať Centrum právnej pomoci
o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti a o určenie advokáta a zároveň
mohla požiadať priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Ani jednu z týchto možností žalobkyňa
nevyužila a sama na svoje vlastné náklady si zvolila advokáta, kde si splnomocnila advokátku JUDr.
Elenu Vavrikovú.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V prejednávanej veci sa žalobkyňa svojou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 05. 02.
2014, voči žalovanému domáhala zaplatenia 832,51 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.
02. 2014 do zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia. Na pojednávaní konanom dňa 16. 09. 2014
žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť, a to v časti zaplatenia 12,10 eura s príslušenstvom. Súd prvej

inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07. 09. 2015 č. k. 8C/82/2014-77 tak, že v časti o zaplatenie
12,10 eura s príslušenstvom konanie zastavil, žalobu zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcej časti napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd
rozsudkom zo dňa 28. 04. 2016 č. k. 9Co/1056/2015-91 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

časti potvrdil. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za

trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za

trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon

právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov

konania leží na strane sporu.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP
a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z

hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,

ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

15. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto bymal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v

koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania, a preto
súd náhradu trov konania žalovaného sčasti nepriznal. Odvolací súd má za to, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa boli v predmetnom prípade okolnosti týkajúce sa sociálnej situácie žalobkyne,
nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom poberajúca starobný dôchodok. Zohľadnil tiež skutočnosť, že starobný

dôchodok žalobkyne predstavuje 373,90 eura mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov spolu 51,48 eura mesačne a len náklady na bývanie a lieky predstavujú sumu približne 170
eur. Naviac z obsahu spisu, ako ani z vyjadrenia žalovaného nevyplýva, že by sa nemohol podieľať na
trovách konania v tom rozsahu, v akom mu ich náhrada nebola priznaná. Odvolací súd tak prihliadol
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania. Aj napriek tomu, že v konaní

žalobkyňa nebola úspešná, nie je možné konštatovať, že táto skutočnosť vylučuje použitie ustanovenia
§ 257 CSP. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 257 CSP sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie náhrady trov konania v rozsahu 1/3-iny,
a nie v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom
samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko strany mali vo veci (v
odvolacom konaní) iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).