Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815209029
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815209029.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar.

X.X.XXXX, bytom P. K. B. XXX, p.roti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, právne zastúpený advokátska kancelária De minimis, spol. s r.o., so sídlom
811 04 Bratislava, Lovinského 22, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o určenie
neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 635,10 EUR

na účet právneho zástupcu odporcu De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd určil, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa číslo XXXXXXXXX je neplatná a že Zmluva o zabezpečení splátok
úveru zo dňa 30.4.2014 je neplatná. Uviedol, že dňa 30.4.2014 požiadal odporcu prostredníctvom jeho
obchodného zástupcu o nebankovú pôžičku. Ten sa dostavil k navrhovateľovi do miesta jeho bydliska.
Po podpísaní zmluvy o úvere číslo 57142473 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 140,-EUR na
obdobie 43 týždňov. Aby mu mohol byť úver poskytnutý, bolo nutné podpísať aj zmluvu o zabezpečení

splátok úveru medzi obchodným zástupcom a navrhovateľom. Táto zmluva mala umožňovať, aby
obchodný zástupca mohol od navrhovateľa vyberať jednotlivé splátky úveru v mieste jeho bydliska.
Keďže navrhovateľ nemal inú možnosť, musel zmluvu o zabezpečení splátok podpísať ak chcel, aby
mu bol spotrebiteľský úver vôbec poskytnutý. Odporca takto konal, aby zakryl úžerné konanie za podpis
zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Náklady spotrebiteľa spojené so zmluvou o zabezpečení splátok
spotrebiteľského úveru nezakomponoval odporca ani do RPMN, ani do celkových nákladov spotrebiteľa.
To, že sa jedná o dobrovoľnú doplnkovú službu je lož. Keby nebol navrhovateľ podpísal zmluvu o

zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru, nebol by mu úver poskytnutý. Nebolo inej alternatívy, napr.,
že by navrhovateľ bol mohol splácať úver na účet odporcu, čím by sa mu znížili náklady súvisiace so
spotrebiteľským úverom. Žiadna takáto iná alternatíva nebola navrhovateľovi navrhnutá. Ak zmluva o
zabezpečení splátok úveru je dobrovoľnou doplnkovou službou podľa § 51 Občianskeho zákonníka a jej
obsah je preukázateľne službou nedobrovoľnou a nevyhnutne nutnou pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru, potom obsah zmluvy musí odporovať názvu samotnému a z tohto dôvodu musí byť táto zmluva
neplatnou. A keď je neplatná zmluva o zabezpečení splátok spotrebiteľského úveru, potom musí byť

neplatnou aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože v tejto je spotrebiteľ zákerným spôsobom uvedený
do omylu odporcom za účelom nadobudnutia nezákonného zisku.Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nároky navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva.
Petit návrhu považuje za neurčitý, pretože z neho nevyplýva, či sa navrhovateľ domáha vyhlásenia
neplatnosti ex nunc, alebo ex tunc, čo je podstatné pre celkové vysporiadanie sa účastníkov konania

ako zmluvných strán s plneniami, ku ktorým na základe predmetných zmlúv už došlo. Pre iné typy
žalôb, ako sú uvedené v ustanovení § 80 OSP musí existovať právna norma, ktorá by takúto žalobu
pripúšťala. Vyhlásenie zmluvy za neplatnú však zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva. To, čoho sa
navrhovateľ domáha nemá oporu v zákone. Navrhovateľ do dnešného dňa nesplatil ani len istinu z
úveru, ktorého poskytnutie je medzi účastníkmi nesporné, čím sa dostal do omeškania. Navrhovateľ

považuje za nadbytočné zaoberať sa otázkou platnosti predmetných zmlúv, pretože za daného stavu
by právnu neistotu mohol mať navrhovateľ len v situácii, ak by zaplatil aspoň istinu poskytnutého
úveru. Iba vtedy by totiž mohol mať neistotu, či má ešte voči odporcovi nejaký dlh, alebo nie. Petit
navrhovaný navrhovateľom nemá žiadny konkrétny cieľ, je predčasný a ide iba o akademický spor v
situácii, kedy navrhovateľ nemá žiadnu konkrétnu právnu neistotu. Odporca si ani neuplatnil nároky na
súde. Navrhovateľ neuvádza ani jediný dôvod, prečo by zmluva o úvere mala byť neplatná. Obsahuje

všetky náležitosti, ktoré sú v súlade s právnou úpravou. Účastníci uzavreli dňa 30.4.2014 aj zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, ktorá obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nej zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to,
za čo sa táto odmena platí, t.j. v čom spočíva podstata služby, ktorú odporca riadne užíva. Je zrejmé,
že existencia zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienená predchádzajúcim poskytnutím úveru

na základe zmluvy o úvere. Táto podmienenosť však nie je obojstranná, pretože existencia úverového
vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení
splátok úveru nie je podmienkou získania úveru, preto sa odmena za túto službu nezapočítava podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch do RPMN. Táto služba je doplnková, preto nemôže byť podmienkou
získania úveru. Navrhovateľ mohol splátky úveru splácať bezhotovostne, bez využitia doplnkovej

služby. Vyberanie splátok úveru v domácnosti navrhovateľa prostredníctvom obchodného zástupcu sú
nadštandardné služby, ktoré si zákazník môže zvoliť ako doplnkovú službu k úveru a preto sa tieto
náklady nezahŕňajú do výpočtu RPMN, čo jednoznačne vyplýva z právnej úpravy, ako aj konštantnej
rozhodovacej činnosti súdov. Ak by si bol dlžník zvolil aj iný spôsob plnenia svojich povinností, každý so
sebounesiefinančnúzáťaž.Argumentácianavrhovateľa,žeodmenazadoplnkovúslužbusazapočítava

do celkových nákladov spotrebiteľa je v zrejmom rozpore s právnou úpravou a to s § 2 písm. g/ zákona
o spotrebiteľských úveroch. Odporca zastáva názor, že zmluva o úvere ako aj zmluva o zabezpečení
splátok úveru sú platné v plnom rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 8.12.2015. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, bol prítomný

jeho právny zástupca. Súd preto pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa domáha neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Poukázal na bod 16 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde odporca

spomína možnosť, že sa bude úver splácať zamestnancovi odporcu, avšak neuvádza, že to bude
za poplatok. Tým, že bola zároveň podpísaná zmluva o zabezpečení splátok úveru sa úplne menia
parametre úveru, sú tam iné poplatky, iná RPMN a iné celkové náklady spotrebiteľa. Spotrebiteľ je
uvedený do omylu. Toto mu pri podpisovaní zmluvy o úvere nebolo známe. Zmluvu o úvere podpisoval
s obchodnou zástupkyňou odporcu. Po podpise tejto zmluvy vybrala obchodná zástupkyňa formulár

zmluvy o zabezpečení splátok úveru s odvolaním sa na bod 16 s tým, že povedala, že pokiaľ ju
navrhovateľ nepodpíše, že nedostane úver, pričom on o tejto druhej zmluve pri podpísaní zmluvy nemal
vedomosť. Aj zmluva o zabezpečení splátok úveru je spotrebiteľská zmluva. Má preto byť v súlade s
ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Odporca v zmluve o úvere neuviedol, že bude požadovať
za vyberanie splátok úveru poplatok, vyberanie splátok je podľa navrhovateľa súčasťou úveru. Pokiaľ

bolo spoplatnené, malo byť podľa súčasťou hlavnej zmluvy. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
úzko spätá so zmluvou o úvere. Explicitne bolo vyjadrené, že za vyberanie splátok úveru bude vyberaný
poplatok. Spotrebiteľ bol takto uvedený do omylu. To zakladá nárok na to, že by bol úver bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je dohodou ale je spotrebiteľskou zmluvou. Odporca
sa dopustil poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona. Podľa vedomostí navrhovateľa,

žiaden zo spotrebiteľov, ktorý podpísal zmluvu s odporcom, nemohol splácať úver iným spôsobom než v
hotovosti do rúk obchodného zástupcu. Navrhovateľ uviedol, že uhradil len prvé tri splátky úveru. Pokiaľ
bybolazmluvaoúvereazmluvaozabezpečenísplátokúverunajednejlistine,RPMNbyvtomtoprípade
bola takmer 300%. Boli by vyššie všetky poplatky, všetky náklady a odplata by prevyšovala najvyššiuprípustnú výšku. Pokiaľ je poplatok za zabezpečenie splátok úveru vo výške polovice samotného úveru,
bola by RPMN vo výške 280%. Odporca by za takýchto podmienok nemohol poskytovať úvery. Preto to
dal odporca zámerne do samostatnej zmluvy. V Občianskom zákonníku je ustanovenie, podľa ktorého

každá zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom je spotrebiteľskou zmluvou a všetky dohody,
ktorých účelom je obchádzať toto ustanovenie, sú neplatné. Podľa názoru navrhovateľa, účelom zmluvy
o zabezpečení splátok úveru bolo obchádzať toto ustanovenie a táto zmluva je neplatná. Zmluva o úvere
je neplatná preto, že spotrebiteľ bol uvedený do omylu. Navrhovateľ túto zmluvu podpisoval vo viere,
že si je vedomý toho, aké budú vysoké poplatky a splátky úveru a ako bude úver platiť. Odporca ho

však uviedol do omylu.

Právny zástupca odporcu uviedol, že v danej veci predovšetkým absentuje naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti. Nie je spor o tom, že dlh navrhovateľa existuje, aj keď je možno sporná jeho
výška. Petit žaloby je nesprávny. Danú situáciu rieši Zákon č. 129/2010 Z.z. ako lex specialis. Nie
je možné stotožniť neplatnosť zmluvy a následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Nepopiera,

že zmluva o zabezpečení splátok úveru je spotrebiteľskou zmluvou. Odporca k všetkým zákazníkom
pristupuje ako k spotrebiteľom a je si vedomý, že všetky zmluvy uzatvárané s nimi sú spotrebiteľské.
Kvôli prehľadnosti je zmluva o zabezpečení splátok úveru vyhotovená ako samostatná listina, je tak aj
nazvaná, aby spotrebiteľ nemohol povedať, že ju podpísal bez toho, aby si ju všimol, a že bola súčasťou
samotnej zmluvy. Odmena odporcu je uvedená veľkou číslicou na prvej strane zmluvy, a navrhovateľ

sa s ňou určite oboznámil predtým, než ju podpísal. Zmluvu o úvere podpísal ako prvú a až následne
mu bola predložená zmluva o zabezpečení splátok úveru. Odporca nespochybňuje to, že táto zmluva je
akcesorická, že tieto zmluvy spolu súvisia, a že zmluva o zabezpečení splátok úveru závisí od zmluvy
o úvere s tým, že naopak to neplatí. Je naivné, ak si akýkoľvek spotrebiteľ myslí, že si vezme úver,
a že ho to nič nebude stáť. Je samozrejmé, že odporca je obchodnou spoločnosťou a jeho cieľom v

podnikaní je dosiahnuť zisk. Avšak, pokiaľ by aj navrhovateľ splácal úver iným spôsobom, nestálo by ho
to menej. Ak by splácal poskytnutý úver priamo na účet odporcu v banke, tak by ho to stálo viac. Keď
odporca zavádzal systém, že zmluva o zabezpečení splátok úveru bude na samostatnej listine, žiadal
o stanoviská SOI a MF SR. Navrhovateľ namietal postup obchodného zástupcu odporcu. Odporca má
veľa obchodných zástupcov, nemožno vylúčiť, že obchodný zástupca v tomto prípade urobil chybu, v

tom prípade je však potrebné vyvodiť zodpovednosť len voči nemu. Navrhovateľ mohol pokojne podať
na obchodného zástupcu trestné oznámenie.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní predložil súdu a zároveň krátkou cestou prostredníctvom súdu
doručil navrhovateľovi Odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 571421473 zo dňa 7.12.2015,

ktorým odstupuje od zmluvy v zmysle bodu 10 písm. a/ zmluvy o úvere, z dôvodu, že zákazník nesplácal
dlžnú sumu riadne a včas a je v omeškaní s uhradením splátky dlžnej sumy. V zmysle bodu 18 zmluvy
zaniká zmluva o úvere dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. S poukazom na
ustanovenie čl. II bod 2.1 zaniká doručením odstúpenia aj zmluva o zabezpečení splátok úveru.

Navrhovateľ si toto odstúpenie od zmluvy na pojednávaní prevzal.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.4.2014,
Zmluvaozabezpečenísplátokúveruzodňa30.4.2014,prehľadbankovýchpoplatkovč.l.25,Odstúpenie
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 571421473 zo dňa 7.12.2015.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je
to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
zabezpečení splátok úveru uzatvorených s odporcom.Vprípadeaksanavrhovateľvkonanídomáhaurčeniaexistencie,aleboneexistencie,(tedapodľanázoru
súdu aj určenia neplatnosti) určitého právneho vzťahu, musí v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP
preukázať, že na takomto určení je daný naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho

záujmu na navrhovateľom požadovanom určení neplatnosti zmlúv je nevyhnutnou podmienkou
prípustnosti určovacej žaloby. Navrhovateľ má právny záujem na určení neplatnosti vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo, ak by sa jeho
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určovacia žaloba je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie
ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené. Jej cieľom je

teda zásadne poskytnutie preventívnej ochrany pred porušením alebo ohrozením práva alebo právneho
vzťahu. Pokiaľ súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti,
zamietne návrh, bez toho, aby sa súčasne zaoberal meritom veci. Nedostatok preukázania naliehavého
právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a
ktorý sám o sebe bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu.

Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je daný
len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu
uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O
takýto prípad vo veci návrhu navrhovateľa nejde (odporca doposiaľ neuplatnil voči navrhovateľovi na
súde nárok z napadnutých zmlúv), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Vzhľadom na to, že

právoplatný rozsudok o kladnej či zápornej určovacej žalobe netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej
veci (rei iudicatae) k žalobe na plnenie založenej na tom istom práve, nemôže ani prípadné rozhodnutie
o neplatnosti zmluvy o úvere založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o žalobe
na splnenie záväzku, ktorý na základe tejto zmluvy vznikol, a zabrániť tak odporcovi, aby sa mohol
prípadným návrhom podaným na súde domáhať plnenia z napadnutých zmlúv. V prípadnom konaní

o žalobe na plnenie zo zmluvy o úvere, príp. zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola otázka
platnosti týchto zmlúv riešená ako predbežná otázka. Okrem toho, absolútna neplatnosť zmluvy pôsobí
priamo zo zákona a právny úkon je absolútne neplatný bez ohľadu nato, či došlo k vydaniu súdneho
rozhodnutia určujúceho jeho neplatnosť. Na absolútnu neplatnosť sa prihliada z úradnej povinnosti a nie
je na to potrebné výslovné rozhodnutie súdu.

To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi navrhovateľom spotrebiteľom a iným navrhovateľom
vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade,
ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Avšak pripustenie
existencie naliehavého právneho záujmu v takých prípadoch ako je predmetom tohto konania by viedlo

k záveru, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských
právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje práva, resp. či
by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán. Keďže je zrejmé, že
na návrhu navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem, súd tento návrh zamietol a meritórne sa
nezaoberal navrhovateľom uplatnenými dôvodmi neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení

splátok úveru a ani odporcom uvádzanými námietkami v prospech platnosti týchto zmlúv.

Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch zmlúv nie je daný aj z toho
dôvodu, že odporca na pojednávaní platne odstúpil od zmluvy o úvere, ktorá týmto zanikla a spolu s ňou
zároveň zanikla aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola od nej závislá. V zmysle § 457 OZ

sú účastníci teraz povinní vrátiť si to, čo každý z nich podľa spomínaných zmlúv dostal.

Súd upozorňuje že, rovnaký následok by malo aj určenie neplatnosti oboch zmlúv súdom. Možno teda
konštatovať,ženavrhovateľvpodstatedosiaholto,čohosanávrhomvtomtokonanídomáhal,keďžeobe
zmluvy zanikli. Navrhovateľ bude teda povinný vrátiť odporcovi, čo podľa oboch zmlúv dostal, rovnako

ako by to bolo aj v prípade určenia neplatnosti oboch zmlúv súdom. Súd si však nie je istý, či si bol
navrhovateľtohtonásledkuneplatnostizmlúvpripodávanínávrhunasúdevedomý.Súdpoukazujenato,
že účastníci si budú povinní vrátiť len plnenia, ktoré si skutočne poskytli, teda navrhovateľ je povinný
vrátiť odporcovi len sumu zodpovedajúcu poskytnutej istine úveru, zníženú o prípadné úhrady, ktoré už
odporcovi zaplatil. V prípade, že plnenie na základe zmluvy poskytol len odporca navrhovateľovi, bude

navrhovateľ povinný vrátiť odporcovi poskytnuté plnenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ ako majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.Súd konštatuje, že odstúpenie od zmluvy a jeho následky posúdil podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, keďže v zmysle § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenie zmluvy o úvere dospel záveru,
že je to na prospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odporca mal vo veci plný úspech, má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Náhradu trov právneho zastúpenia si odporca uplatnil v podaní doručenom súdu dňa 11.12.2014.
Sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzala z toho, že ide o dva uplatnené nároky,
ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch. V zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky MF SR č. 655/2004
Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sa pri spojení dvoch alebo
viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených

veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky je v oboch
prípadoch vo výške 64,53 EUR. Celková odmena za jeden úkon právnej služby teda bude 86,04 EUR
výška trov právneho zastúpenia uplatnená odporcom je nasledovná:

- prevzatie a príprava zastúpenia 86,04 EUR

- vyjadrenie vo veci samej 86,04 EUR
- účasť na pojednávaní 8.12.2015 86,04 EUR
- 3 x režijný paušál á 8,39 Eur 25,17 EUR
- cestovné náhrady: 8.12.2015, cesta Bratislava - Prievidza a späť, 378 km, Subaru WRX
- náhrada za spotrebované PHM 0,104 l x 378 km x 1,089 Eur/l 42,81 EUR

- náhrada za každý 1 km jazdy 378 km x 0,183 Eur 69,17 EUR
- náhrada za stratu času:
cesta Bratislava - Prievidza a späť, 378 km dňa 8.12.2015 10 x polhodina á 13,98 EUR 139,80 EUR
DPH 20% 107,01 EUR
Spolu: 642,04 EUR

Súd konštatuje, že odporca si uplatnil vo vyúčtovaní trovy právneho zastúpenia vo výške 635,10 EUR,
napriek tomu, že správny aritmetický súčet odporcom predloženého výpočtu trov je 660,58 EUR. Súd
však vypočítal trovy právneho zastúpenia odporcu v sume 642,04 EUR, pričom pri výpočte cestovného
vychádzal na rozdiel od odporcu zo vzdialenosti medzi mestami Bratislava a Prievidza 189 km, t.j. 2 x

189 km = 378 km. Súd teda dospel k inej sume výšky trov, ktorá je však stále vyššia ako trovy uplatnené
odporcom.Vzhľadomnato,ženároknatrovyprávnehozastúpeniajenávrhovýmnárokom,súdnemohol
priznať viac ako bolo uplatnené, preto odporcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia len
v požadovanej sume 635,10 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie.