Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/911/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217445
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.8.2014 č.k. 5C/69/2012-145 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu zamietol a rovnako
zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Spišská Nová Ves žaloby
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedené pod sp. zn. 5C/69/2012, 5C/77/2012, 5C/86/2012,

5C/91/2012,5C/113/2012,5C/117/2012,5C/144/2012,5C/159/2012,5C/160/2012a5C/174/2012,ktoré
uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 5C/69/2012-8, poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., spojil
na spoločné konanie s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 5C/69/2012. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.10.2012.

Ďalej uviedol, že tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných

konaniach vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako
oprávnený. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS) v danom prípade konania pod sp.zn. 5C/69/2012 (v súvislosti so spisom sp.zn.
8Er/661/2009), sp.zn. 5C/86/2012 (8Er/441/2010) a sp.zn. 5C/117/2012 (8Er/183/2011),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NZP) v danom prípade konania pod sp.zn. 5C/144/2012 (v súvislosti so spisom
8Er/423/2009) a sp.zn. 5C/174/2012 (8Er/424/2009),- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP) v danom konanie pod sp.zn. 5C/113/2012 (v súvislosti so spisom sp.zn.
8Er/57/2011), alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote
(žaloby označené ZE) v danom prípade konania pod sp.zn. 5C/77/2012 (v súvislosti so spisom
sp.zn. 8Er/192/2003), sp.zn. 5C/91/2012 (8Er/173/2004), sp.zn. 5C/159/2012 (8Er/80/2005) a sp.zn.
5C/160/2012 (8Er/106/2007).

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uzavrel, že žalobca doručil žalovanej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý nárok zo strany žalovanej nebol do rozhodnutia

súdu uspokojený. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným titulom
rozsudkyrozhodcovskéhosúdu.Vovšetkýchprípadochbolprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinným
hodnotený ako spotrebiteľský. Exekučný súd postupoval v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého je nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j.

aj pri rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať zákonnosť exekučného
titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo ani k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Žalobca má totiž v daných
prípadoch právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorým v občianskom súdnom konaní

posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Uzavrel, že v prípadoch
uvedených žalobcom nie je možné konštatovať ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, nakoľko
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ani jedno rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť. Nezistil ani to, že by exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote. Okrem toho zákonná 15 dňová
lehota podľa názoru súdu prvého stupňa platí len v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca nepreukázal v konaniach ani existenciu rozhodnutia, ktoré
by konštatovalo prieťahy v uvedených exekučných konaniach, teda nepreukázal nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti súdu. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že zo strany žalobcu nebol v

konanípreukázanýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvuvedenýchexekučnýchkonaniach,ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom preto neboli preukázané. Z
tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V konaní
žalovaná bola úspešná, táto však v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z obsahu
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a žalobca bol v danom prípade neúspešný. Preto rozhodol tak, že
náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ a navrhol odvolaciemu súdu
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,

hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam

žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, akním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu písomne sa vyjadriť

k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre
zmeškanie,ktoréhoskutkovýmzákladomsamalstaťnímtvrdenýskutkovýstav.Vzáveresúduvytkol,že
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/,
d/, e/ a f/ O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup

súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie
je jeho odvolanie dôvodné ani pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie

rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,

vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné

zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade

bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.
02. 2013 /č.l. 29 a nasl. spisu/, ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu
dňa 19. 02. 2013 /doručenka na č.l. 41 spisu/. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca ako aj jeho
právny zástupca boli zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie konané dňa 27.8.2014,

ktoré prevzali dňa 15.7.2014 /doručenka na č.l. 119 spisu/. Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo
veci dňa 27.8.2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 21.8.2014 z dôvodu podania návrhu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej

sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca
v podaní zo dňa 21.8.2014, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé,

že pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2014 č.k. 2NcC/15/2014-114 tak, že sudkyňa
Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Stanislava Semanová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/69/2012. Ani podanie ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval

odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.

také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi

zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 21.8.2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 27.8.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto
pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu ochranu
v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.8.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu

neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.