Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/493/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614209993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Viery Bodnárovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému H. D., Q.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v R.,
Y. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova
č.1562/6, o zaplatenie 4 159,10 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 16C/69/2014-115 zo dňa 30.3.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 4.159,10 € s úrokom z omeškania a náhrady trov konania
zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného trovy konania
v sume 9,11,63 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.9.2012

medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a ním, postúpil mu postupca pohľadávku voči
žalovanému. V odôvodnení uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné
prostriedky na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.5.2008, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné
obchodné podmienky postupcu. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, čo sa vzťahuje aj na otázku
posúdenia premlčania. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5.100,59 €, pričom

pozostávala z istiny 4.160,27 €, riadneho úroku 587,04 €, úroku z omeškania 314,41 € a ostatného
príslušenstva 38,87 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde Slovenská sporiteľňa deklarovala,
ževýškaašpecifikáciapohľadávkyuvedenejvpredmetnejprílohejegenerovanábankovýmsystémoma
predstavuje aktuálnu výšku dlhu ku dňu postúpenia pohľadávky. Zároveň uviedol, že si neuplatňuje voči
žalovanému sumu predstavujúcu 38,87 € a úrok v sume 314,41 €. Ďalej žalobca uviedol, že postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 2.655,51 €, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 43,78
€, vždy k 20.dňu v mesiaci. V tomto konaní si žalobca uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010

do 20.4.2018 v počte 95, teda v celkovej výške 4.159,10 €. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012
do 20.4.20180 sa stali splatnými 3.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom
zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pri splátkach, ktorých splatnosť malavzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si uplatnil žalobca úrok z omeškania od uvedeného
dňa. Od postúpenia pohľadávky žalovaný neuhradil žiadnu sumu.

3. Žalovaný v konaní vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, lebo zmluvu o
postúpení pohľadávok považuje za neplatnú s odôvodnením, že na žalobcu bol postúpený živý úver, čo
nie je možné, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov,
teda ani na ich správu. Na takúto činnosť je potrebné bankové povolenie v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o bankách. Žalobca teda nemohol vyhlásiť ani mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nemá oprávnenie

na jeho poskytovanie. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky
úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a musí byť splnená aj podmienka, že
banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite
90 dní. Právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil a žalobca teda
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej výške, keďže úverový vzťah medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným nebol ukončený. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru považuje za nekalú obchodnú

praktiku zo strany žalobcu, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách,
čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže spravovať tzv. živý úver a ani vyhlasovať mimoriadnu
splatnosť takéhoto úveru. Ďalej poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom žalobca

je povinný preukázať, že zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola žalovanému takáto výzva doručená
a napriek tomu bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s platením, čo i len
časti svojho peňažného dlhu. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením
banky a toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Žalovaný uhradil
v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. poslednú splátku dňa 20.12.2008, pričom veriteľovi bolo už v

tom čase zrejmé, že dlžník tento úver dlhodobo nespláca, t.j. vyše tri a pol roka a banka nepristúpila
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, len predpisovala splátky, poplatky a úroky. Takýto
postup banky nie je konaním s náležitou odbornou starostlivosťou a javí sa ako konanie proti dobrým
mravom. Žalobca neuviedol všetky skutočnosti, pretože neuviedol, ako sa splácal úver pred postúpením
pohľadávkyauviedolnesprávnuinformáciuajvsúvislostisosplátkamipopostúpenípohľadávky,pretože

po postúpení pohľadávky žalovaný zaplatil celkom 75 € (5 x po 15 €).

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil v zmysle ust. § 524 ods. 1,2, § 525 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa § 39 OZ, podľa § 52 ods. 1 až

4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1,2 OZ, podľa § 2 písm. a/ zákona č. 2580/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi
Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným, podľa § 4 ods. 1,2,3 citovaného zákona a dospel k záveru,
že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.

5. Predovšetkým uviedol, že nie je pochýb, že vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere
č. 055 2954195 zo dňa 13.5.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľskoprávnym a že uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s
namietanou platnosťou postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.9.2012 súd prvej inštancie uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Poukázal na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré
uvádza, že ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (postupníkovi), a to aj bez súhlasu klienta. Toto
právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči
banke presiahol jeden rok. Z takto formulovaného znenia zákonného ustanovenia je možné vyvodiť,

že k postúpeniu pohľadávky, ktorú banka eviduje voči klientovi, môže táto pristúpiť až potom, čo tohto
klienta písomne upozornila na jeho meškanie s plnením si peňažného záväzku voči nej a od tohto
upozornenia márne uplynula lehota 90 kalendárnych dní, v rámci ktorej si klient voči banke svoju
podlžnosť nesplnil. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách tak predstavuje osobitnú právnu úpravuvo vzťahu k všeobecnej právnej úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a nasl. OZ, ktorá má
klientovi banky poskytnúť určitú zákonnú ochranu pred zhoršením jeho situácie v záväzkovom právnom
vzťahu z bankového úveru. Podmienky obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách sú

zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, pričom musia byť splnené v čase
postúpenia bez ohľadu na to, či banka s klientom mala, príp. nemala osobitnú dohodu o tom , že je
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi tretej osobe.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu bol síce predložený listinný dokument - a to výzva Slovenskej

sporiteľne, a.s. zo dňa 15.4.2009, adresovaná žalovanému, ktorou táto mala ako veriteľ pohľadávky
vzniknutejnazáklade predmetnejzmluvyosplátkovomúvere upozorniťžalovaného,že jesosplácaním
v omeškaní k 31.3.2009 vo výške 173,07 € s príslušenstvom, avšak nebolo v tomto konaní preukázané,
že takáto výzva žalovanému vôbec bola doručovaná. Žalovaný vo svojej výpovedi doručenie tejto výzvy
poprel. Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa správy túto výzvu doručovala žalovanému podľa nej obyčajnou
listovou zásielkou, avšak súdu nebol predložený žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetná

výzva bola daná na poštovú prepravu a smerujúca na adresu žalovaného. Súd prvej inštancie vyslovil
názor, že vzhľadom na sprísňujúcu úpravu spotrebiteľskoprávnych vzťahov, kde podľa § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv má uplatniť výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, je potrebné, aby tvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. boli aj riadne
doložené.Žalobcavtomtokonanínepreukázal,žebySlovenskásporiteľňaa.s.predmetnúlistinu-výzvu

Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.4.2009 vôbec predložila na poštovú prepravu, pričom táto dôkazná
povinnosť v plnej miere zaťažuje práve žalobcu.

7. Samotná skutočnosť, že žalovaný so žalobcom uzavrel Dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku dňa 5.10.2013, v ktorej je uvedené, že uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok,

vyplývajúci z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, nemôže ešte zakladať prípadný nárok žalobcu na
splnenie voči žalovanému v tomto spore. Uznanie dlhu totiž nie je samostatným zaväzujúcim dôvodom ,
na základe ktorého dlh vznikol a už vonkoncom nemôže nahrádzať zmluvu o postúpení pohľadávky
z pôvodného majiteľa pohľadávky, ktorú tento má voči žalovanému, na jej nového, ktorým by mal
byť práve žalobca. Súd teda dospel k záveru, že v danom spore nebola preukázaná aktívna vecná

legitimácia žalobcu, preto bola žaloba zamietnutá bez toho, aby sa súd prípadne bližšie zaoberal
ďalšími námietkami žalovaného, ktoré v tomto konaní uviedol.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby priznal žalovanému trovy konania vo

výške 911,63 €, ktoré pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby po 151, 05 € (príprava a prevzatie
zastúpenia, spísanie a podanie vyjadrenia, účasť na dvoch pojednávaniach), jeden úkon právnej služby
vo výške 37,76 € počítaný ako 1/4 z predmetnej sumy (151,05 €) ako zastupovanie na pojednávaní
18.11.2014 bez prejednania veci. Ku každému z týchto úkonov priznal režijný paušál v zmysle § 16
cit. vyhlášky 3 x po 8,04 € a 2x po 8,39 €. V súvislosti s výdavkami advokátky na cestu na pojednávanie

v zmysle vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, v znení neskorších zmien a doplnkov, súd priznal cestovné
len vo výške, ako by uhrádzala advokátka za použitie verejného hromadného dopravného prostriedku,
a to vlakom, vzhľadom k tomu, že z predloženého technického preukazu motorového vozidla, ktoré
malo byť použité na cestu, nevyplynul žiaden relevantný právny vzťah advokátky k tomuto vozidlu. Súd

priznal advokátke aj náhradu za stratu času spôsobenú cestami na pojednávania v zmysle § 17 vyhl.č.
655/2004 Z.z. spolu vo výške 187,86 €. Žalovanému neboli priznané trovy právneho zastúpenia za úkon
právnej služby, ktoré boli uplatnené, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 27.10.2014 a k tomu prislúchajúci
režijný paušál, lebo tento úkon nebolo možné považovať za úkon potrebný na účelné uplatňovanie a
bránenie práva žalovaného v tomto konaní.

9. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp., aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania tak na prvom

stupni, ako aj v odvolacom konaní. Uviedol, že svoju aktívnu legitimáciu a platné postúpenie pohľadávky
preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok vo vzťahu k danému žalovanému. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetnéhoustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj
podľa dostupnej právnej literatúry (súkromné právo č. 1/2015 Doc.JUDr. Kristián Csach, PhD.) bolo
účelom § 92 zákona o bankách upraviť výnimky z bankového tajomstva a ods. 8 tohto ustanovenia
nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia

ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Preto ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §
524 OZ a s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.
Napriek uvádzanej skutočnosti však žalobca poukázal na výzvu zo dňa 15.4.2009, ktorou preukazoval,
že jeho právny predchodca splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
ukladá, teda že vyzval žalovaného v mene banky na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol tento v omeškaní

so splnením svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Okrem
toho ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní spolu 1.364 dní, teda súčet všetkých
omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1
rok. Pokiaľ by banka ani nezaslala písomnú výzvu žalovanému, neporušila by svoje povinnosti v súlade
s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože omeškanie dlžníka presiahlo 1 rok.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril prostredníctvom svojej advokátky. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny, pretože vo veci dostatočne
zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správneprávneposúdil.Uviedol,žežalobcanepreukázal,žejehoprávnypredchodcavyzvalžalovaného
na úhradu jeho dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru.
Predmetom postúpenia pohľadávky z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru,
ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená podmienka, že

banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite
90 dní. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal, nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanému
a ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku,
potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Poukázal
na rozhodnutie NS SR 1Cdo/76/2007, kde je uvedené, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný
prihliadať ex offo ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak
vyjdú v konaní najavo. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde. Aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma a ktorý
môžemaťprávnurelevanciupreposúdenienáslednejplatnostialeboneplatnostipostúpeniapohľadávky

bankou, je úkon účinný iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zaslaný. K
vyjadreniu k odvolaniu žalobca predložil na podporu svojich tvrdení obdobné rozhodnutia všeobecných
súdov (Krajský súd Bratislava sp.zn. 6Co/203/2015, Krajský súd v Prešove sp.zn. 4Co/145/2014).

11. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca v písomnej forme, kde sa vyjadroval k otázke

postúpenia nesplatenej časti záväzku, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalobcom, oznámeniu o
postúpení pohľadávky. V súvislosti s oznámením o postúpení pohľadávky opätovne tvrdil, že predložil
relevantné oznámenie postupcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) o postúpení pohľadávky a toto oznámenie
o postúpení pohľadávky žalovaný vo svojej výpovedi aj potvrdil. Oznámenie o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení.

12. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2016 o 9.30 hod., pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 2056 ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p. t.j. že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie

dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, h/, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Pri odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je naplnený vtedy, ak ide o vadu

skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd
prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi
vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolacie dôvody žalobcu naplnené neboli a
ďalšie ním žiadané dôkazy by neznamenali zvrat v posúdení jeho nároku, pretože doterajšie dôkazy
plne postačovali na rozhodnutie.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú
dôvody rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
náležitevysporiadalprirozhodovanívdanejveci.Aniďalšieskutočnostiuvedenévodvolaníneumožňujú
odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku
rozsudku.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza:
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že podmienkou platného postúpenia splatných splátok dlhu
žalovaného bankou i nebankovému subjektu bez súhlasu žalovaného je preukázanie, že banka klienta
- dlžníka vyzvala na splnenie dlhu, ak bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a dlžník dlh nesplnil. Žalobca túto

skutočnosť - že skutočne žalovaný bol v zmysle tohto ustanovenia bankou vyzvaný nepreukázal. Výklad
žalobcu, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách sa vzťahuje len na úpravu
výnimiek z bankového tajomstva neobstojí. Z gramatického i logického výkladu tohto ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že banka môže bez súhlasu klienta postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou, svoju
pohľadávku len za už vyššie uvedených podmienok. Jednou z podmienok je práve výzva klientovi, ktorej

doručenie preukázané nebolo, preto je bez právneho významu aj ďalšia námietka žalobcu, že žalovaný
bol v omeškaní viac ako rok a žiadnu výzvu banka nemusela zasielať. Takýto výklad je v rozpore s
úpravou spotrebiteľských vzťahov, uvedenou v § 52 a nasl. OZ, pretože podľa žalobcu by banka mohla
čakať až do času, kým sa klient dostane do omeškania viac ako rok, a mohla by bez obmedzení (a
bez akejkoľvek výzvy) svoju peňažnú pohľadávku voči nemu bez jeho súhlasu postúpiť inej osobe,

ktorá nie je bankou, čo je neprípustné. Pokiaľ zákon o bankách neumožňuje postúpiť pohľadávku banky
inej osobe, ktorá nie je bankou bez súhlasu klienta bez splnenia tam uvedených podmienok, nedôjde
k platnému postúpeniu pohľadávky a nie je možné to zhojiť ani doručení oznámenia veriteľa dlžníkovi
o postúpení pohľadávky.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému, ktorý bol

v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, proti neúspešnému žalobcovi.

20. Žalobca osobitne neuviedol žiadne námietky proti výroku rozsudku o trovách konania, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách
konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).