Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205010
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714205010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanému P. B., X. nad R. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom
P.. B. V., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, o zaplatenie 1 799,59 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 11C/110/2014-65 z 31.10.2014 H. súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 637,82

€, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.4.2011 do 11.8.2013 65,01 €, 8,5 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 1 637,82 € od 12.8.2013 do zaplatenia, trovy konania 107,50 € a trovy právneho zast.
214,50 €, na účet jeho zástupcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a III. Zrušil platobný rozkaz 18Ro/112/2014-42 z 2.4.2014 v plnom rozsahu.
Proti uvedenému rozhodnutiu v časti, v ktorej súd žalobný návrh zamietol (161,77 € s prísl.). podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného
zistenia skutkového stavu.

Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, došlou mu 27.3.2014, domáhal
proti žalovanému, a čím ju odôvodnil (reprodukoval jej podstatný obsah). Citujúc znenie § 52 ods.1-3
O. z. ďalej uviedol: Predmetom tohto sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla
porušením zmluvných povinností z jeho strany zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Porušenie zmluvných
povinností zo strany žalovaného spočívalo v tom, že tento riadne a včas neplatil dohodnuté splátky
úveru a dostal sa do omeškania. Právny predchodca žalobcu - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava,Tomášikova48,IČO:0015165328.6.2012postúpilnažalobcupohľadávkuvočižalovanému.

Postupca a žalovaný uzavreli 4.3.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č.0484032083, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) postupcu v znení ich dodatkov a na základe tejto
zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienkou čerpania
týchto peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve o VOP. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
splátkového - spotrebného úveru 1 000 € žalovanému postupcom s dohodnutou výškou splátok 15,91
€ mesačne odo dňa uzavretia zmluvy do prvého čerpania úveru do 31.3.2010 a od 20.4.2010 23,11

€ so splatnosťou prvej splátky 20.4.2010 a konečnou splatnosťou úveru 20.2.2017. Postupca bol
dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v
obchodnom registri (poskytovanie úverov), žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako
fyzická osoba a zo žiadnych ust. zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) kjej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu [viď čl.2 písm. a),b) Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách]. Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že
„sa jedná“ o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal pôvodný veriteľ už vopred pripravený

a dopisoval do nej iba konkrétne údaje, týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a ani neovplyvnil. V čase jeho rozhodovania platil už
zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11.6.2010, avšak jeho prechodné ust. (§
25 ods.1-4) riešia použitie doterajšieho zák.č.258/01 Z. z. Citoval znenie § 25 ods.1 zák.č.129/10 Z.

z. Doterajším predpisom bol zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák.
SNR č.71/86 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (citoval znenie jeho §
1 ods.1). Uviedol, čo sa v čase uzavretia zmluvy zo 4.3.2010, na účely tohto zák. rozumelo zmluvou o
spotrebiteľskomúvere[citovalzneniejeho§2písm.b)].Vychádzajúczozásadylexspecialisderogat„lex
generalis“, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák.č.258/01 Z. z., ako i § 52
a n. O. z., má prednosť pred všeobecnou, ktorou Obch. zák., je (bolo) tak nevyhnuté predmetný právny

vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere posudzovať podľa ust. O. z. a
príslušných ust. zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod [§ 261 ods.1,ods.3 písm. d) Obch. zák.]. Z tohto je zrejmé,
že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským. Citoval znenie § 100 ods.1,§ 101,§ 103 O. z.
a § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 13.6.2014. Vzhľadom na § 5b zák.č.250/07
Z. z. sa podľa § 100 ods.1 prvá veta a § 101 O. z. sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.2.2017
v počte 78 v celkovej výške 1 799,59 €. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatnil v tomto konaní.
Keďže v tomto prípade bolo plnenie dohodnuté v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti, tzn. že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú
z nich plynie 3 ročná premlčacia doba podľa § 101 samostatne. Žaloba bola podaná na súd 27.3.2013,
tzn. že 7 mesačných splátok úveru uplatňovaných žalobcom za obdobie od 20.9.2010 do 20.3.2011 (7
mesiacov x 23,11 €) v celkovej sume 161,77 € si uplatnil po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, ktorá
uplynula u jednotlivých splátok takto: 23,11 € splatnej 20.9.2010 20.9.2013, 23,11 € splatnej 20.10.2010

20.10.2013, 23,11 € splatnej 20.11.2010 20.11.2013, 23,11 € splatnej 20.12.2010 20.12.2013, 23,11
€ splatnej 20.1.2011 20.1.2014, 23,11 € splatnej 20.2.2010 20.2.2014 a 23,11 € splatnej 20.3.2010
20.3.2014. Preto v časti, t.j. v sume 161,77 € žalobu zamietol, keďže v tejto časti je právo žalobcu
na plnenie splátok úveru voči žalovanému premlčané, pretože si tento nárok neuplatnil na súde včas,
t.j. v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote. Ako mal za preukázané z listinných dôkazov predložených

žalobcom žalovaný porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, t.j. riadne a včas uhrádzať
dohodnuté splátky úveru. Žalobca 11.8.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zostatok úveru sa
stal splatným a došlo k zániku zmluvy. Ku dnešnému dňu však žalovaný neuhradil ani časť úveru a
preto vyhovel žalobe sčasti pokiaľ ide o istinu tak, že zaviazal žalovaného z pôvodne uplatňovanej sumy
1 799,59 € na zaplatenie 1 637,82 € (1 799,59 € - 161,77 €), keďže v tejto časti je žaloba dôvodná.

Citoval znenie § 517 ods.1 prvá veta,ods.2 O. z. a § 3 nar.vl.č.586/08 Z. z. Žalobca si uplatnil v tomto
konaní voči žalovanému právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru, ktorý
vyčíslil na celkovú sumu 100,58 €. Keďže z uvedeného je zrejmé, že právo žalobcu aj na úhradu úrokov
z omeškania z jednotlivých splátok úveru je premlčané, pretože si tento nárok neuplatnil na súde včas,
t.j. v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote. „Jedná sa“ o 35,57 € z uplatňovanej sumy 100,58 € (8,5

% zo sumy 20,12 € od 21.9.2010 do 11.8.2013 vo výške 4,94 €, zo sumy 23,11 € od 21.10.2010 do
11.8.2013 vo výške 5,52 €, zo sumy 23,11 € od 21.11.2010 do 11.8.2013 vo výške 5,35 €, zo sumy
23,11 € od 21.12.2010 do 11.8.2013 vo výške 5,19 €, zo sumy 23,11 € od 21.1.2011 do 11.8.2013
vo výške 5,02 €, zo sumy 23,11 € od 21.2.2010 do 11.8.2013 vo výške 4,85 € a zo sumy 23,11 € od
21.3.2010 do 11.8.2013 vo výške 4,70 €), preto aj v tejto časti žalobu zamietol. Vyhovel žalobe z pôvodne

uplatňovanej sumy 100,58 € v časti o zaplatenie ročného úroku z omeškania zo splátok za obdobie od
21.4.2011 do 11.8.2013 (do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) 65,01 € (100,58 € - 35,57 €)
a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, nakoľko sa omeškal s plnením týchto splátok úveru.
Žalobca si uplatnil v tomto konaní voči žalovanému aj právo na zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 1 799,59 € od 12.8.2013 do zaplatenia, t.j. nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru. V konaní mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením úveru
a preto žalobcovi vzniklo právo popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania podľa § 517 O. z.
Výšku úroku z omeškania priznal žalobcovi podľa § 3 nar.vl.č.586/08 Z. z. s tým, že ku dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu 12.8.2013 (nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), t.j.8,5 %. Priznal žalobcovi úroky z omeškania ročne, avšak z priznanej sumy nesplateného úveru, t.j.
1 637,82 € od 12.8.2013 do zaplatenia. Keďže pôvodne si žalobca v tomto konaní uplatnil právo na
zaplatenie úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1 799,59 € od 12.8.2013 do zaplatenia a priznal

mu právo na zaplatenie 8,5 % ročne zo sumy 1 637,82 € od 12.8.2013 do zaplatenia, tak v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil v konaní náhradu trov konania, ktorú vyčíslil v sume 322 €.
Trovy pozostávajú zo zaplatený súdneho poplatku zo žaloby 107,50 € a trov právneho zast. 214,50 €.
Trovy právneho zast. vyčíslil zástupca žalobcu takto: odmena za 2 úkony právnej „pomoci“: prevzatie a
príprava zast. 97,60 €, žaloba 97,60 € zvýšených o sadzbu 20 % DPH. Náhrada režijného paušálu: 2 x

9,65 zvýšených o sadzbu 20 % DPH. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. (jeho znenie
citoval) tak, že keďže žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal mu plnú náhradu trov
konania. „Jedná“ o 107,50 € za zaplatený súdny poplatok zo žaloby a trovy právneho zast. 214,50 € tak,
ako boli vyčíslené zástupcom žalobcu podľa §§ 10 ods.1,13a písm. a),b),15,16,18 ods.3 vyhl.č.655/04
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca odôvodnil odvolanie nasledovne: Citoval znenie § 387 ods.1 a § 397 Obch. zák. Zastáva

názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. O. z., týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko
bolo potrebné aplikovať ust. Obch. zák., keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukázal
na nasledovné rozhodnutia: V tejto súvislosti si dovolil poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 2MCdo 3/2011 z 28.4.2011 (z jeho odôvodnenia citoval).

Zároveň poukázal aj na rozhodnutie NS SR 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 (aj z jeho odôvodnenia citoval).
Citoval i z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej Bystrici 15Co/132/2013
z 21.11.2013, 15Co/28/2013 z 30.10.2013, rozhodnutia KS v Trnave 9Co/138/2013 z 20.02.2014.
Vzhľadom na uvedené na daný prípad je nutné aplikovať ust. Obch. zák. Citoval z komentára k § 52
O. z., k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Súd na daný prípad aplikoval § 5b

ZoOS. Nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle uvedeného ust., ktoré
nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Citoval znenie čl.1 ods.1,čl.125 ods.1 písm. a),čl. 152 ods.4 Ústavy SR
a z odôvodnenia Nálezov Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995, PL. ÚS 36/95 z 3.3.1996 a
III.ÚS 348/06-42 z 8.3.2011. Zastával názor, že aplikáciou § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu
princípov právneho štátu podľa čl.1 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl.12 ods.1

a 2 Ústavy SR a čl.3 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným
zásahom štátnej moci zakotvenej v čl.13 ods.4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu
vlastníckeho práva podľa čl.20 ods.1 Ústavy SR, čl.11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a čl.1.
Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k
nezávislému a nestrannému súdu podľa čl.46 Ústavy SR, čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanej čl.47 ods.3 Ústavy SR a čl.37 ods.3 Listiny základných práv a
slobôd. Právna úprava platná v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany
spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS [citoval, čo v ňom prikázala orgánom rozhodujúcim o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane sudov)] a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých
v prechodných ust., ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej
úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to,
za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu žaloby, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého

súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (Uznesenie ÚS SR PL. ÚS
15/1998) a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Ústava SR priznáva každému z účastníkov
súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením
námietky premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov,
prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať

dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený
nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie
súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo
prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu,
ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného

postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (Nález ÚS
SR PL.ÚS 43/95). Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. V plnej miere
sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom sudcu ÚS SR Milana Ľalíka, že zákonodarca a súdy SR v
oblasti ochrany spotrebiteľa zašli už tak ďaleko, že sa dotýkajú samej podstaty a primeranosti práva aabsolútne nevýchovne, paternalisticky a v rozpore so zásadou rovnosti a zásadou, podľa ktorej právo
patríbdelým,ktorébymaliplatiťajpreprivilegovanéhospotrebiteľa,spotrebiteľaneprípustnezvýhodňujú
v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez

prísl. Spotrebiteľovi tak umožňujú legálne sa obohatiť na úkor veriteľa za asistencie súdov (odlišné
stanovisko sudcu ÚS SR M. Ľalíka k nálezu I.ÚS 547/2012). Má za to, že priamym aplikovaním § 5b
ZoOS súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl.152 ods.4 Ústavy SR (jeho znenie opäť citoval). Navyše
vzniká reálna hrozba, že súd by mu tak spôsobil škodu. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti s poukazom
na to, že si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom z 27.3.2013, pričom predmetný § 5b ZoOS

nadobudol účinnosť až 1.5.2014, nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Teda
mu vznikol nárok aj na úhradu 7 súdom zamietnutých splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho
zmeniť tak, že sa vyhovie jeho návrhu, resp. v zmysle § 221 ods.1 a 3 O. s. p. ho zrušiť a vrátiť vec súdu
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy konania a právneho zast. v prvostupňovom
i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu právnej

služby vo výške 19,92 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 9,65 € s DPH,
spolu 29,57 € s DPH (podanie odvolania).
Rozsudok, okrem výroku II., t. j. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách
konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v
uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny,
súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v

zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
Odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.

h) O. s. p.].
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:
Podľa § 52 ods.2 O. z. (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Súd správne vzal zreteľ na § 5b zák.č.250/07 Z. z. a ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadol na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Správne tiež
zohľadnil § 52 ods.2 tretiu vetu O. z. Obe tieto ust. nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy,
ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ust., tzn., že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom (Rozsudok 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015 NS SR).Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne
trovy neuplatnil . Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.