Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204924
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: M.
W.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. XXX/XX, A. C. D., Š. L. O. U. o zaplatenie 850 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 850 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 850 eur od 01.07.2015 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 a žalovaným bola dňa 01.10.2009 uzavretá zmluva
o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou
povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených
právnym predchodcom. Ich splnením poskytol ich právny predchodca dňa 12.01.2010 žalovanému
povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 850 eur na dobu trvania zmluvy

o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného
prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných
obchodných podmienok A., X..O.. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca listom zo dňa
14.04.2015 zmluvný vzťah so žalovaným v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných
obchodných podmienok A., X..O.. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka právneho predchodcu
z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 850 eur stala ku
dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných

obchodných podmienok A., X..O.. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola
žalovanému doručená dňa 20.04.2015. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.06.2015,
t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému
výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj dlh v sume 850 eur neuhradil, od 01.07.2015 je
v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 850 eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.08.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155 a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu

nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania na základe Zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu v celosti postúpená postupníkovi. Na základe vyššie
uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie istiny vo výške 850 eur, úroku z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 850 eur od 01.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o bežnom účte a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu, žiadosť
o poskytnutie kontokorentného úveru- flexidebetu, oznámenie o nastavení kontokorentného úveru,

potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, výpoveď zmluvy o bežnom účte spolu s kópiou doručenky,
Všeobecné obchodné podmienky A., X..O.., pre depozitné produkty, výpis z bankovej knihy, oznámenie
o postúpení pohľadávky, kópie poštových podacích hárkov.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 08.09.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

v predmetnom prípade bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie definované ako povolený
debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. V
predmetnom prípade bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 850 eur. Povolené
prečerpanie sa povoľuje na určité obdobie a môže nastať situácia, že klient kreditnými transakciami
úver splatí a následne opätovne čerpá ten istý poskytnutý úver. V ďalšom poukazoval na jednotlivé
ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok upravujúcich povolené prečerpanie na bežných

účtoch a to konkrétne na čl. 4 bod 4.10, čl. 5 bod 5.1.7,bod 4.10.6, 4.11 a bod 5.1.6. Čo sa čerpania
povoleného prečerpania týka, z priloženého výpisu z bankového účtu je zrejmé, že išlo o postupné
čerpanie úveru a to až nad limit povoleného prečerpania, žalovaný tak vyčerpal celkovo sumu vo
výške 1594,36 eur. Čo sa účtovania debetného úroku týka, debetný úrok je úrokom z poskytnutého
úveru formou povoleného prečerpania. Žalovaný bol oboznámený s úrokovou sadzbou, ktorá v prípade

nezaručeného kontokorentu bola stanovená na výšku 16,90 % ročne. Ide o tzv. zložené úročenie, kedy
sa debetný úrok pripisuje na istinu úveru a predstavuje tak záväzok, ktorý je žalovaný povinný uhradiť
v zmysle všeobecných obchodných podmienok, pričom poukázal aj na Rozsudok vydaný Krajským
súdom v Banskej Bystrici, sp.zn. 13Co/601/2014 zo dňa 28.07.2015. K špecifikácii žalovanej pohľadávky
uviedol, že na základe sčítania kreditných a debetných transakcií žalovaného na bežnom účte a v súlade

s výpisom z bežného účtu žalovaného , teda jeho platobnej histórie vyplýva, že konečný stav účtu
ku dňu skončenia zmluvného vzťahu bol v debetnom zostatku vo výške 1594,36 eur. Odo dňa, kedy
sa účet žalovaného dostal do debetného stavu, t.j. od dňa 14.01.2010, je celkový súčet kreditných
transakcií vo výške 12 709,54 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných
transakcií vo výške 14 258,90 eur, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 13 094,16 eur, debetného úroku vo

výške 1009,79 eur a poplatkov vo výške 154,95 eur. Vzhľadom k tomu, že všetky kreditné transakcie vo
výške 12 709,54 eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške
1594,36 eur pozostáva z istiny vo výške 384,62 eur, debetného úroku vo výške 1009,79 eur a poplatkov
vo výške 154,95 eur. V súdnom konaní si z uvedenej sumy uplatňujú iba sumu v rámci nesplateného
povoleného prečerpania vo výške 850 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 384,62 eur a časti debetného

úroku vo výške 465,38 eur. Spolu s týmto podaním predložil aj výpis z účtu žalovaného a Sadzby platné
od 11.01.2010.

4. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. (A., X..O..,) uzatvorili dňa
01.10.2009 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo

otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa
výberu v zmysle platného Cenníka A., X..O..

5. Dňa 12.01.2010 požiadal žalovaný A.Ú., X..O.. o kontokorentný úver - flexidebet vo výške 850 eur.
Dňa 12.01.2010 banka vystavila potvrdenie o poskytnutí flexidebetu - kontokorentného úveru vo výške

850 eur v zmysle zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok A., X..O.. pre depozitné
produkty od 13.01.2010 po dobu plnenia nasledovných podmienok klientom a to mesačné zasielanie
kreditných obratov vo výške 425 eur na bežný účet, čo predstavuje 50% limitu.

6. Z Oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý Flexidebet

nezabezpečený s limitom 850 eur, ako počiatočný dátum bol uvedený deň 13.01.2010 a konečný dátum
deň 31.12.2099.

7. Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.04.2015 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému,ževypovedázmluvuobežnomúčtesúčinnosťoukukoncudruhéhokalendárnehomesiaca

nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej kópie doručenky je zrejmé,
že žalovaný prevzal výpoveď dňa 20.04.2015.8.Vzmyslečl.1VšeobecnýchobchodnýchpodmienokA.,X..O..predepozitnéprodukty(ďalejlenVOP),
tieto Všeobecné obchodné podmienky A.. X..O.. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
nami,Všeobecnouúverovoubankou,a.s.(My)aVami,našimklientom,vsúvislostisuzatvorenímzmluvy

(ďalej aj „Zmluva“), ktorej časť obsahu je určená odkazom na tieto Podmienky, alebo uplatňovaním práv
a plnením povinností vyplývajúcich zo Zmluvy.

9. V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, po splnení nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä
od kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných

obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené
prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené
prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3
Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené
prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás
budeme písomne informovať. Na Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť

Vám ho zriadiť.

10. V zmysle článku 4.10, bod 4.10.2 VOP, sme oprávnení kedykoľvek jednostranne upraviť výšku
Povoleného prečerpania alebo máme právo Povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky Povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení Vás budeme písomne informovať.

11. Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP v prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše
práva a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a
týmito Podmienkami.

12. V zmysle čl. 4.10 bod 4.10.6 VOP, po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete dodržiavať
nasledovné povinnosti:

(a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok
úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,

(b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania,
(c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet,
(d) jedenkrát do roka dosiahnutie kreditného zostatku na bežnom účte,
(e) bez zbytočného odkladu nás písomne informovať, ak:
- je voči Vám vydaný exekučný príkaz alebo začal voči Vám výkon rozhodnutia podľa Občianskeho

súdneho poriadku alebo nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom pre začatie exekučného konania
alebo výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku;
- ste podali návrh na vyhlásenie konkurzu alebo sa voči Vám začalo konkurzné alebo reštrukturalizačné
konanie;
- ste vstúpili do likvidácie;

- ste poskytli Zabezpečenie na záväzky tretích osôb;
- ste pristúpili k záväzku tretích osôb;
- máte voči nám alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých ste v omeškaní a v dôsledku ktorých by
mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- ste účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť

našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- nesplníte alebo inak porušíte záväzok voči nám alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť Vašu schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;

13. Nepovolený debet je úročený platnou úrokovou sadzbou podľa úrokových sadzieb pre depozitné

produkty odo dňa vzniku tohto debetu, ktorej výšku môžeme jednostranne meniť ( čl. 5.1 bod 5.1.6 VOP).

14. Podľa čl. 5.1 bod 5.1.7 VOP, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou podľa úrokových
sadzieb pre depozitné produkty, ktorej výšku môžeme kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú vám
oznamujeme zverejnením. Dňom vzniku zostatku z pôvodu povoleného prečerpania vám účtujeme

úroky do dňa predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej sumy zodpovedajúcej zostatku z dôvodu
povoleného prečerpania, najviac do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných
denných zostatkov z dôvodu povoleného prečerpania na vašom bežnom účte a účtujú sa mesačne
pozadu na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30 dní arok 360 dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za
360 dní.

15. Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 01.10.2009 do
30.06.2015 vyplýva, že odo dňa 16.04.2012 žalovaný neuskutočnil žiadny výber z predmetného účtu
a po tomto dátume bol žalovanému vyrubený poplatok za upomienku, poplatky za recykláciu, za
vedenie konta, debetný úrok s tým, že následne dňa 21.10.2013 bol žalovanému účtovaný poplatok za
spracovanie exekúcie.

16. Listom zo dňa 15.12.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 03.12.2015
postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte na žalobcu.

17. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov

konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

18. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že s podanou žalobou súhlasí. Mal vedený účet
vo A. S., kde mu chodila aj výplata. Zároveň mu bolo oznámené, že po 3 mesiacoch potom, ako bude
dostávať výplatu, môže mu byť poskytnutý debet, ktorý bude závisieť od výšky jeho výplaty. Po troch

mesiacoch mu telefonovali z A. S. a ponúkli mu možnosť dohodnúť si s nimi debet. Navštívil preto A. S.,
kde sa dohodli na debete, avšak jeho výšku súdu nevedel uviesť. Domnieval, že to, čo vyčerpá, stačí
ak to vráti aj banke bez úrokov, a že nejaká časť sumy, ktorú ešte bude musieť vrátiť banke, sa mu
stiahne z výplaty. Následne však sa začali voči nemu viesť exekúcie a preto si zrušil posielanie výplaty
na účet vo A. S. a tak sa aj stalo, že na účte nemal dostatok prostriedkov a preto banka mu vypovedala

tento bežný účet. V ďalšom požiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach z dôvodu, že
je ženatý a má tri maloleté deti. Je zamestnaný avšak má 3 exekúcie a po zrážkach mu ostane čistý
príjem 500 eur. Jeho manželka pracuje posledné dva mesiace s príjmom 300 eur, nakoľko pracuje na
dohodu. Z týchto príjmov hradí nájom vo výške 250 eur, ostatné výdavky má bežné a preto žiada, aby
mu súd povolil splátky po 50 eur.

19. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom

spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20. V zmysle ustanovenia § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa

vyžaduje písomná forma.

21. Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť

úroky v najvyššie prípustnej výške.

24. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.25. V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

27. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona

poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

28. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom

ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

29. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania

peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

31. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti( § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka ).

32.Vzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka, spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Z ust. § 53 ods. 2,3 a 5 vyplýva, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľoma spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

38. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

41. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

44. Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

45. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

46. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o úvere je absolútnym obchodno-
záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy,
keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane

spotrebiteľa.

47. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

48. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

49. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

50. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

51. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

52. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.53. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená
zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je

toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

54. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte zo
dňa 01.10.2009 právny predchodca žalobcu žalovanému zriadil a viedol bežný účet. V zmluve bola
dojednaná možnosť poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania zostatku na účte.

55. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12.01.2010 bol žalovanému poskytnutý úver formou
povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 850 eur. Potvrdenie o poskytnutí povoleného
prečerpania v uvedenej výške 850 eur právny predchodca žalobcu vystavil dňa 12.01.2010.

56. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

57. Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že by zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej jej z citovaného

ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v zákonom predpísanej písomnej
forme a tiež že by žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako
tri mesiace.

58. V potvrdení o poskytnutí flexidebetu je iba uvedené, že „za využívanie flexidebetu banka ku koncu
kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená vo výveskách v
obchodných miestach banky.“

59. V záverečných ustanoveniach zmluvy o bežnom účte zo dňa 01.10.2009 je drobným písmom v bode

a) uvedené, že časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami A., X..O..
pre depozitné produkty a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním
tejto zmluvy vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil,
porozumel im a súhlasí s ich obsahom.

60. Súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade bod a) záverečných ustanovení zmluvy)
ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné

zložky zmluvy.

61. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo

môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

62. Neprijateľná inkorporačná doložka (bod a) záverečných ustanovení zmluvy) v danom prípade
nemohla privodiť viazanosť Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty.

63. V danom prípade žalobca nepreukázal, že žalovaný ako spotrebiteľ bol v zmysle § 3 ods. 6 písm. b)
a c) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy informovaná o ročnej úrokovejsadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

64. Pretože neboli v tomto prípade naplnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu
prečerpania, je dohoda o tomto prečerpaní absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

65. Nakoľko došlo na základe takéhoto neplatného právneho úkonu zo strany právneho predchodcu

žalobcu k poskytnutiu plnenia žalovanému, súd posúdil z toho vyplývajúce práva a povinnosti
zmluvných strán podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Zákonom o
spotrebiteľských úveroch stanovené náležitosti v § 3 ods. 6 písm. b), c), ktoré musí dohoda o povolenom
prečerpaní v písomnej forme obsahovať, resp. o ktorých mala banka písomne informovať žalovaného
najneskôr pri uzavretí dohody o povolenom prečerpaní sú stanovené v záujme ochrany spotrebiteľa
za účelom dosiahnutia toho, aby bol tento najneskôr v čase uzavretia dohody o povolenom prečerpaní

písomne bankou informovaný aspoň o hlavných otázkach súvisiacich s poskytnutím povoleného
prečerpania. V danom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu písomnej informácie
banky vo vzťahu k žalovanému ohľadne ročnej úrokovej sadzby, za čo súd nepovažuje odkaz len na
vývesky v obchodných miestach banky, ďalej absentuje písomná informácia o poplatkoch platných od
doby, kedy bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ďalej

o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy a napokon o tom, aká je ročná úroková sadzba,
poplatky a ďalšie dôsledky pre prípad trvania povoleného prečerpania nad tri mesiace.

66. Žalobca v prejednávanej veci teda nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval splnenie všetkých
povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktoré mu vyplývali z

citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

67. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a
Krajského súdu, ktorými bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti

o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR
rozhodnutia nižších súdov zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého
sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa
má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na

margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto
súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech
poplatníka.

68. Aj v prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ
v spotrebiteľskej zmluve.

69. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

70. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd
povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

71. Ak k poslednému čerpaniu žalovaným z bežného účtu došlo 16.04.2012 v sume 420 eur, tak v
uvedený deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane a právny predchodca žalobcu mohol už

17.04.2012 žiadať o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.72. Najneskôr tak trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula
dňa 17.04.2015, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 30.06.2015. Nárok žalobcu je tak podľa
názoru súdu premlčaný, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

73. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente,
keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve.

Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený
vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

74. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

75. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ

sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

76. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

77. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

78. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,

a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

79. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

80. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo je súčastí, ktoré je v rozpore
s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následkyhraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

81. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov
a služieb flexiúčtu zo dňa 11.01.2007 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako
Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa
riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v SR.

82. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

83. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalovanému v rozsahu 100%, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol v

celom rozsahu.

86. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.