Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208410
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114208410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa K. K. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v J. č. XX zastúpeného JUDr. Martinou Hopferovou advokátkou so sídlom v Košiciach na
Urbánkovej ul. č. 25 proti odporkyni Ľ.D. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J.X. N. C. č. X zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou Ľ. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v J. N. C. č. X v konaní o zrušenie alebo
zníženie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 13.1.2015 č.k. 17C 108/2014-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od navrhovateľa pre odporkyňu naposledy

upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 30.9.2008 č.k. 22P 112/2007-29 z 99,58 € na sumu
vo výške 30 % zo životného minima počnúc od 28.3.2014 do budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný
uhrádzať odporkyni vopred vždy do 15. dňa v mesiaci. Vzájomný návrh a návrh o zrušenie vyživovacej
povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom splnomocnenej

zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jej vzájomnému návrhu
na zvýšenie výživného na 250 € od septembra 2010 vyhovel. Vyjadrila názor, že zníženie výživného
z dôvodu zmeny schopností, možností, ako aj majetkových pomerov navrhovateľa je neopodstatnené,
nakoľko navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného pred tým, ako sa stal práceneschopným a
nezamestnaný je odkedy začala študovať na vysokej škole, čím jej vznikli vyššie náklady, čoho si bol
navrhovateľ vedomý. Jeho tvrdenie, že v priebehu troch rokov si nemohol nájsť žiadnu prácu, nie je
pravdivé, nakoľko mu viac vyhovuje brať podporu a popritom brigádovať, ako by si mal plniť základné

povinnosti. Aj u jej matky nastala zmena, nakoľko je od 1.2.2015 evidovaná na úrade práce, čím sa jej
zmenili možnosti a schopnosti podporovať ju v štúdiu na vysokej škole. Vyjadrenie právnej zástupkyne
navrhovateľa, že nemusí študovať v zahraničí, je neopodstatnené, pretože od navrhovateľa nežiadala
zaplatenie štúdia v zahraničí, ale základnú vyživovaciu povinnosť, keďže sa na jej výchove nepodieľal
ani v najmenšej miere a vysokú školu v zahraničí študuje preto, lebo na Filozofickej fakulte v Prešove im
na začiatku štúdia sľúbili, že otvoria pokračovanie magisterského štúdia, čo sa bohužiaľ nestalo, preto
hľadala riešenie a možnosti štúdia s predstavou ďalšieho uplatnenia. Absurdné je tvrdenie navrhovateľa

o jej nezáujme o neho, nakoľko ich navrhovateľ nekontaktoval a nemali o ňom žiadne správy. Domnieva
sa, že zodpovednosť za dieťa by mali mať obaja rodičia a každé dieťa by malo mať právo na život
s perspektívou do budúcna, o čo sa snažila jej matka na úkor uťahovania si opaska. Navrhovateľ sa
vyjadril, že má boľavé ruky z práce na Cypre, čo je síce možné, ale v tom čase neuhrádzal stanovenévýživné, čo museli riešiť exekúciou. Pochopila by zníženie výživného, keby navrhovateľ mal snahu sa o
ňu zaujímať a podporoval by ju v čase, keď bol zamestnaný, ale bolo to práve naopak. Po celú dobu sa
snaží o ňu nestarať a stará sa len o to, aby platil čo najmenej.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že návrh
na zníženie výživného podával z dôvodu, že u neho došlo k výraznej a podstatnej zmene pomerov v
zmysle § 78 Zákona o rodine. Posledné rozhodnutie o výživnom ho zaväzovalo platiť 99,58 € v čase,
kedy bol zamestnaný a pracoval na Cypre s príjmom 1.000 až 1.100 € mesačne. Po návrate z Cypru si

nevedel nájsť stále zamestnanie, preto bol evidovaný na úrade práce od apríla 2011. Táto skutočnosť
nasvedčuje tomu, že bol aktívny pri hľadaní si zamestnania. V tom čase ešte bol schopný pracovať a
zamestnaniesiajskutočnehľadal.Výslovnepopieratvrdeniaodporkyne,žejenezamestnanýúmyselne,
aby jej nemusel prispievať na výživu. Vzhľadom na svoje vzdelanie sa vo väčšine prípadov jednalo o
práce fyzického charakteru. V súčasnosti je práceneschopný od 28.7.2014. Je síce pravdou, že návrh
na zníženie výživného podal ešte pred práceneschopnosťou v čase, keď bol len nezamestnaný, ale pre

rozhodnutie súdu je relevantný aktuálny skutkový a právny stav v čase rozhodovania súdu. V konaní
na súde prvého stupňa predložil aj zdravotné potvrdenia jednotlivých lekárov, z ktorých jednoznačne
vyplýva jeho zdravotný stav, aj to, že prednedávnom absolvoval operáciu rúk. Všetky jeho diagnózy majú
za následok tŕpnutie prstov na rukách až bolesti predlaktí, drieku a stuhnutosť chrbta, čo ho výrazne
obmedzuje vo vykonávaní fyzickej práce a tým sťažuje aj jeho možnosť zamestnať sa. Vzniknutý stav

si v žiadnom prípade nespôsobil sám a vznikol objektívne. Pokiaľ matka odporkyne uvádza v odvolaní,
že aj u nej nastala zmena pomerov, podotýka, že konanie je vedené o jeho vyživovacej povinnosti k
dcére a nie matkinej, preto je relevantná zmena pomerov na strane dieťaťa, nie jeho matky. Domnieva
sa, že odporkyňa môže navštevovať školu aj na území Slovenskej republiky, nemusela odcestovať do
Austrálie, kde sú výdavky nepomerne vyššie. Odporkyňa neberie do úvahy skutočnosť, že pri určovaní

výživného je potrebné prihliadať nie len na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na to, že poberá len dávku v hmotnej núdzi 118,30
€, nie je schopný zabezpečiť ani svoje základné potreby, nie to ešte potreby odporkyne. Poukázal tiež na
vyjadrenie odporkyne k návrhu z 13.10.2014, kde uviedla, že po uhradení všetkých výdavkov, ktoré má,
jej zostane 200 austrálskych dolárov. Z toho dôvodu sa domnieva, že odporkyňa je schopná sama sa

živiť a teda objektívne uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spolu
vo výške 338,80 €.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nebol odvolaním napadnutý,

nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.

3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy
významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa sa
dôsledne vysporiadal aj s argumentáciou odporkyne, ktorá tvorí jej obranu aj v odvolacom konaní
a odporkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.
Vzhľadomnato,žeunavrhovateľadošlokpodstatnejzmenepomerovvtomsmere,žejenezamestnaný,
sociálne odkázaný a navyše jeho zdravotný stav mu neumožňuje zabezpečovať si zdroj príjmu ani na

uspokojovanie vlastných nevyhnutných potrieb, zmena pomerov u matky odporkyne, ktorá je od februára
2015 tiež nezamestnaná, nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti
navrhovateľa k odporkyni, preto uvedenú skutočnosť nebolo potrebné ďalej dokazovať. Z ustanovení
citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa upravujúcich rozsah vyživovacej povinnostirodičov k deťom nepochybne vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného rodičov k deťom sú na
jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa a na druhej strane možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov, to znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami,

schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, čo vyplýva aj z ďalšej zásady určovania vyživovacej
povinnostirodičovkdeťomzakotvenejvust.§62ods.2vetydruhejZákonaorodine,podľaktoréhodieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V tomto prejednávanom prípade nebolo preukázané,
že by životná úroveň navrhovateľa prevyšovala životnú úroveň odporkyne. Pretože súd prvého stupňa
správneazákonnevovecirozhodol,odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchvýrokoch

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, nakoľko súd prvého stupňa postupoval v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vymienil si
rozhodnutie o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.