Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200926
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: ABC Data, s.r.o., so sídlom
Palisády 33, 811 06 Bratislava, zastúpený: Bužek a Terem, advokáti, s.r.o., AK so sídlom Mariánska
12, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová
24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa
31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky odboru kartelov č.
2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

Súd zistil, že na základe doručeného podnetu o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- €
niekoľkými distribútormi informačných technológii a doplnkového sortimentu v priebehu jedného týždňa,
začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC

Data, s.r.o. a AT Computer, s.r.o.. V priestoroch týchto podnikateľov úrad vykonal inšpekcie podľa § 22
ods. 3 zákona. Na základe informácii z týchto inšpekcií úrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch
podnikateľov SWS Distribution, a.s. a WESTech, spol. s r.o..

Spoločnosť AT Computer, s.r.o. následne podala voči uskutočnenej inšpekcii v jej priestoroch žalobu na
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej
republiky vydal dňa 17.10.2013 rozsudok č. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť,

počas inšpekcie získaných informácií, ktoré boli podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky získané
v rozpore so zákonom.
Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05. 2013 konanie č. 0010/OKT/2013
voči spoločnostiam ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o., AT Computer,
s.r.o. a SWS Distribution, a.s. vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu
podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a

ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.Úrad viedol počas konania aj rokovanie o urovnaní s účastníkom konania eD´system Slovakia, s.r.o.,
s účastníkom konania ABC Data, s.r.o. a s účastníkom konania AT Computer, s.r.o. Všetky rokovania
boli ukončené bez urovnania.

Z dôkazov v spisovom materiáli vyplýva, že účastníci konania, s výnimkou podnikateľa SWS Distribution,
a.s., v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli manipulačný poplatok vo výške 1,- €. Účastníci
konania zaviedli manipulačný poplatok v nasledovnom čase:
· ASBIS SK, spol s r.o. - dňa 05.03.2013;

· eD´system Slovakia, s.r.o.- dňa 06.03.2013;
· ABC Data, s.r.o. - dňa 08.03.2013;
· AT Computer, s.r.o. - dňa 11.03.2013.

Úrad zhromaždil dôkazy v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku, z ktorých zistil, že medzi
niektorými účastníkmi konania pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno

stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi účastníkmi konania minimálne e-mailová
komunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých účastníkov
konania na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania
poplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej
dohody. Úrad detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie

dodržiavania manipulačného poplatku. Úrad popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi účastníkmi
konania, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali
zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému
stretnutiu medzi účastníkmi konania, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného
poplatku, malo dôjsť počas pobytu na Srí Lanke, ktorý sa uskutočnil v období od 31.01.2013 do

07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na Srí Lanke sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých
účastníkov konania, vrátane SWS Distribution, a.s..Úrad tiež preukázal, že o zavedení manipulačného
poplatku vo výške 1,- € počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia podnikateľov
ABC Data, s.r.o a eD´system Slovakia, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva z emailu zo dňa 14.02.2013
zaslaného konateľom ABC Data, s.r.o. bližšie neurčenému okruhu príjemcov, v ktorom sa uvádza:

„Nazdar spolubojovníci ať už v Čechách či pod Tatrami, Gratuluji Vám k umístění. Ale to už je minulost.
Radši bych navázal na Srí Lanku a s ní související rozhovory na téma zavedení administrativního
poplatku 1 EUR za každou fakturu tak, jak je tomu v CZ. Co vy na to? PJ“.
Pokiaľideoostatnýchúčastníkovkonaniaspisovýmateriálobsahujejednoznačné dôkazyoichzapojení
do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na Srí Lanke.

Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-
mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data, s.r.o. predstaviteľom všetkých účastníkov
konania, ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku
sú schopní implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase
zavedenia poplatku, ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike. Spoločnosť ASBIS SK, spol. s

r. o. napr. v rozklade uviedla, že komunikovala o snahe zaviesť manipulačný poplatok aj s inými
subjektmi, no bez akéhokoľvek úmyslu tieto subjekty ovplyvňovať pri ich rozhodovacej činnosti, resp.
bez akéhokoľvek úmyslu a snahy akýmkoľvek spôsobom skoordinovať konanie takýchto subjektov. Išlo
podľa nej výlučne len o získanie informácií slúžiacich k vytvoreniu marketingových a ekonomických
stratégií spoločnosti s cieľom minimalizovať riziká činnosti odberateľských subjektov na spoločnosť. Tak

ako ostatní účastníci konania aj spoločnosť ASBIS spol. s.r.o. , podľa Rady úradu, aj týmto pripúšťa
komunikáciuopoplatkuavšakjejúčelvysvetľujeinýmiakoprotisúťažnýmicieľmi.Oobsahukomunikácie
medzi účastníkmi konania svedčí tiež e-mailová interná komunikácia účastníkov konania. Napríklad
v spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o., keď zamestnanec tejto spoločnosti v e-maile zo dňa 27.02.2013
adresovanom sesterskej spoločnosti v Českej republike uviedol: „...Na Slovensku tiez doslo ku dohode

distributorov, ze zavedieme manipulacny poplatok 1€ (u Vas COUVERT - skladová manipulace)...“.

Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované
zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania
poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany

zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti
ASBIS SK, spol. s r.o.. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti, o tom, že by niektorým druhom
firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem,
ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK, spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovnécit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema
to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj
1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana

nasej konkurencii - to uz sa stalo....“.

Spoločnosť SWS Distribution, a.s. síce ako jediná nezaviedla manipulačný poplatok do praxe a úrad ani
nezískal dôkaz o výslovnom súhlase touto spoločnosťou s dohodu, ale zo získaných dôkazov je možné
konštatovať aj jej zapojenie sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok. Spoločnosť mala

za účelom realizácie zavedenia poplatku pripravené oznámenie, ktoré malo byť zaslané hromadným
e-mailom zákazníkom. Taktiež bol pripravený systém pre manuálne nahadzovanie manipulačného
poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol pripravovaný aj systém, ktorý mal automaticky
vkladať manipulačný poplatok do každej faktúry. Plánovaný dátum zavedenia manipulačného poplatku
sa zhoduje s termínom, o ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody. V plánovanom termíne
k zavedeniu manipulačného poplatku u tejto spoločnosti nedošlo iba vzhľadom na negatívne reakcie

zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania. V tejto súvislosti
možno poukázať na e-mail zo dňa 18.03.2013, z ktorého vyplýva, že predseda dozornej rady SWS
Distribution, a.s. rozhodol o tom, že manipulačný poplatok spoločnosť nezavedie s tým, že uviedol cit: :
„ platí to, co jsem řekl při návštěvě u nás, tedy že v naší situaci budeme přistupovat jen na dohody, ktoré
pro nás budou výhodné. Tato dohoda rozhodně výhodná není.“ Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť

bola o dohode o manipulačnom poplatku informovaná avšak v konečnom dôsledku ju vyhodnotila pre
seba ako nevýhodnú. I keď manipulačný poplatok spoločnosť nezaviedla, nijako nepreukázala, že o
tomto svojom zámere neaplikovať dohodu informovala aj ostatných účastníkov dohody spôsobom ako
to požaduje ustálená judikatúra, t.j., že podnikateľ sa musí jednoznačne dištancovať od protiprávneho
správania.Spoločnosťtedazjavnenakladalasinformáciamivosvojprospechaostatnýchneinformovala

o tom, že sa do spoločného postupu nezapojí, čo u nich mohlo vyvolávať dojem, a zjavne aj vyvolávalo,
že je účastníkom dohody. Ak by s informáciami o plánovanom zavedení manipulačného poplatku
nepracovala,niejepotomzrejméprečobyspoločnosťzvažovala,prijejnezávislomrozhodovaní,zaviesť
poplatok rovnakého druhu a v rovnakej výške ako jej konkurenti a dokonca s plánom jeho zavedenia v
čase, ktorý bol dohodnutý medzi konkurenciou, ktorá tento aj reálne zaviedla. Navyše, keď v konečnom

dôsledku takýto poplatok vyhodnotila pre seba dokonca ako nevýhodný. Uvedené podporuje úradom
prijatý záver, že spoločnosť plánovala prijať kroky podľa dohody, avšak vzhľadom na reakcie na trhu
tento plán následne prehodnotila. Ako podporný argument

V súvislosti so spoločnosťou WESTech úrad nezískal dôkazy o tom, že bola o dohode informovaná a

nejako sa na ňu pripravovala, preto nebolo možné považovať ju za účastníka dohody. Komunikácia
medzi účastníkmi dohody, ako vyplýva z dôkazov, pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku,
kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých účastníkov konania, o
spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od svojich zákazníkov.

Dňa 05.04.2013, t.j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku, zaslal napríklad konateľ ABC
Data, s.r.o. e-mail konateľom eD'system Slovakia, s.r.o a ASBIS SK, spol.
s r.o., ktorým ich informuje o výsledkoch prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného
poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju spoločnosť uvádza, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s
dohodou. Upozorňuje však, že podľa jeho informácií podnikatelia eD´system Slovakia, s.r.o. a ASBIS

SK, spol. s r.o. odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku. Účastníci si navzájom
zdôvodňovali postup pri účtovaní zavedeného poplatku, resp. uplatňovaný odlišný postup, ako bol
dohodnutý. Prostredníctvom zdôvodnenia a dôkazov zhromaždených prvostupňovým orgánom, že
účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo
u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. Napriek tomu, že podľa dohody mal byť

poplatok zavedený plošne, pre všetkých zákazníkov, došlo k odchýleniu sa od dohody u jednotlivých
jej účastníkov. Napríklad spoločnosť AT Computer, s.r.o. sa rozhodla porušiť túto dohodu v prípade
zákazníkov,uktorýchpredpokladala,žetoostatnýmúčastníkomdohodyneprezradia.Účastnícikonania,
ktorí zaviedli manipulačný poplatok tento prestali účtovať koncom mesiaca marec a v priebehu mesiaca
apríl 2013 v nasledovnom poradí:

· eD'system Slovakia, s.r.o.- dňa 20.03.2013,
· ASBIS SK, spol. s r.o. - dňa 15.04.2013,
· AT Computer, s.r.o. - dňa 16.04.2013,
· ABC Data, s.r.o. - dňa 19.04.2013.U spoločnosti SWS Distribution, a.s. bol rozhodujúci dôkaz preukazujúci to, že sa napokon po zvážení
reakcií zákazníkov na trhu voči zavedeniu poplatku u iných účastníkov dohody rozhodla táto spoločnosť

do dohody nezapojiť, t.j. deň 18.03.2013.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej ako „úrad“), v správnom konaní číslo
0010/OKT/2013, vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012, ktorým rozhodol tak, že :

I. konanie podnikateľov

- ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31382541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase
od 14.02.2013 do 15.04.2013,
- eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36413658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní

zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/
A, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013,
- ABC Data s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, v konaní
zastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od
07.02.013 do 19.04.2013,

- AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený
spoločnosťouHavel,Holásek&Partners,s.r.o.,MlynskéNivy49,82109Bratislavavčaseod14.02.2013
do 16.04.2013 a
- SWS Distribution, a.s., IČO: 35816473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený
spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01

Nové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013,

spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia
manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou
súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a

doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení
§ 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov zakázaná.

II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústrednýchorgánovštátnejsprávySlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskorších
predpisov Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto

rozhodnutia ukladá:

podnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31382541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu
vo výške 2 062 857 EUR (slovom dva milióny šesťdesiatdvatisíc osemstopäťdesiatsedem EUR),
podnikateľovi eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36413658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831

04 Bratislava, pokutu vo výške 1 246 621 EUR (slovom jeden milión dvestoštyridsaťšesťtisíc
šesťstodvadsaťjeden EUR),
podnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo
výške 246 240 EUR (slovom dvestoštyridsaťšesťtisíc dvestoštyridsať EUR),
podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu vo

výške 582 641 EUR (päťstoosemdesiatdvatisíc šesťstoštyridsaťjeden EUR),
podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35816473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu
vo výške 142 823 EUR (slovom stoštyridsaťdvatisíc osemstodvadsaťtri EUR),

ktorú boli všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 7000060793,
ŠP 8180, KS 1118, VS 201411012 vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.Za základ pre výpočet pokuty bol vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktorá
predstavuje v tomto prípade priestorový relevantný trh. To, že časť obratu sa týka zahraničných
predajov neznamená, že v tomto prípade ide o obrat dosahovaný mimo územia zadefinovaného

relevantného trhu. Išlo o obraty podnikateľov pôsobiacich na vymedzenom relevantnom trhu, ktorým
je územie Slovenskej republiky a nie územie iných štátov. Úrad nevyčleňoval (teda nezohľadňoval)
obraty dosiahnuté za predaje do zahraničia, nakoľko z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré
preukazujú existenciu dohody vyplýva, že sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov.
Účastníci konania sa dohodli na účtovaní poplatku všetkým klientom za každú faktúru a predaje do

zahraničia z dohody nevylúčili, preto nie je, ani podľa Rady úradu, dôvod vyčleňovať tieto predaje z
relevantného obratu. Súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. A teda, aj keď časť
predajov smerovala do zahraničia k súbehu dopytu a ponuky, a tým k obmedzeniu súťaže, došlo
na území Slovenskej republiky. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, resp. námietka, že tieto
poplatky nemuseli byť vždy účtované u všetkých účastníkov dohody. Ako je uvedené na inom
mieste, napriek dojednaniu účastníkov konania, podľa ktorého z dohody neboli výnimky pre určité

typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa odchyľovali od nej. Rada úradu v tejto
súvislosti vychádza z dôkazov preukazujúcich predmet dohody a nezakladá svoje závery na internom
rozhodnutí jedného účastníka konania ako namieta spoločnosť ABC Data, s.r.o. V tomto konaní
sa nepreukázalo, že by zahraničné predaje boli z protisúťažného správania vylúčené alebo by sa na
ne vzťahoval nejaký iný režim. Rada úradu preto „nenanucuje“ vôľu účastníkom konania ohľadne

účtovania poplatku pri zahraničných predajoch, ale vychádza zo zhromaždeného súboru dôkazov,
vrátane vyjadrení jednotlivých účastníkov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci konania. O podanom rozklade rozhodol
žalovaný tak, že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.3.2015 tieto zamietol a rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 2.6.2014 potvrdil.

II.
Žalobné dôvody

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal
rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 a
žiadal, aby súd vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a uplatňoval si trovy

konania.
V žalobe žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie Rady protimonopolného úradu SR v spojení s
rozhodnutím odboru kartelov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods.
2 písm. a/ O.s.p. Orgán verejnej správy nesprávne právne posúdil, že v prejednávanom prípade ide o
dohodu o cenách a následne nesprávne určil a nesprávne individualizoval sankciu, ktorá bola žalobcovi

uložená. Žalobca poukazuje na to, že orgány verejnej správy pri svojej činnosti nerešpektovali zásady
ukladania trestov aplikovateľné v správnom trestaní a právo na spravodlivé konanie obsiahnuté v Ústave
Slovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách a odporúčaní
výboru ministerstiev č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov
13. februára 1991.

Žalobca sa domnieva, že automatický záver žalovaného o tom, že prostredníctvom údajnej dohody o
zavedenie jedno eurového manipulačného poplatku uzavreli spoločnosti, ktorých sa rozhodnutie týka,
„dohodu o určení cien tovaru“, je nesprávny.
Žalobca argumentuje tým, že cieľom zavedenia poplatku rozhodne nebolo určiť ceny výrobkov a to ani
priamo a ani nepriamo a takýto dôsledok ani nebol zo strany žalobcu predpokladaný. Cieľom žalobcu pri

zavádzaní poplatku bolo výlučne účinné zníženie jeho vlastných nákladov a zároveň zvýšenie efektivity
predaja jeho sortimentu na trhu na území SR. Administratívny poplatok nie je súčasťou cenotvorby
ani zložkou ceny konkrétnych tovarov žalobcu. Diskusia o výške poplatku de facto ani neprebehla,
zúčastnené spoločnosti jednoducho v tomto smere kopírovali správanie iných podnikateľov na trhu
v Slovenskej republike, ktorý bežne uplatňujú poplatky za vystavenie faktúry v sume jedného eura.

Jednotliví súťažitelia na slovenskom trhu IT technológií ponúkajú výrobky s odlišnými cenami pre
konečných zákazníkov. Je preto vylúčené, aby v dôsledku zavedenia administratívneho poplatku, kde
žalobca aplikoval poplatok jedno euro za objednávku často niekoľko stoviek kusov tovaru pre jedného
zákazníka za jeden deň mohla ovplyvniť resp. ovplyvnila konečné ceny výrobkov IT technológií.Žalobcasadomnieva,ževdanomprípadenemôžejednoznačnebezďalšiehouzavrieť,ževôľaaúmysel
účastníkovtvrdenejdohodysavzťahovaliprávenaúročenieakýchkoľvekcienaužvôbecniecientovaru.
Nakoľko existujú závažné pochybnosti, či predmetom dohody bola skutočne dohoda o cene tovaru vo

forme ťažkého kartelu, PMÚ nemal konanie účastníkov vyhodnotiť ako ťažký kartel. V tomto vidí žalobca
nezákonnosť postupu žalovaného pri posudzovaní skutku, jeho právnej kvalifikácii a uložení sankcií zaň.
Ďalej úrad nedostatočne preukázal, žeby išlo o dohodu z hľadiska cieľa. Existuje relevantná pochybnosť,
či mohol žalovaný prijať záver, že komunikácia účastníkov sama osebe mala proti súťažný cieľ,
keď vec nesprávne právne posúdil ako dohodu o cenách. Žalovaný správny orgán v bodoch 195 a

nasl. druhostupňového rozhodnutia zo dňa 31.03.2015 konštatuje, že účastníci tvrdenej dohody mali
vedomosť o tom, že ich komunikácia môže byť proti súťažná, z čoho následne žalovaný vyvodil aj ich
cieľ obmedziť súťaž.
Jevšakotázkou,čiakákoľvekkomunikáciaasubjektívnapredstavapodnikateľaovlastnomkonanímôže
správnemu orgánu postačovať k tomu, aby sám, bez ďalšieho skúmania, prijal záver o protiprávnosti
tohto konania. Podľa názoru žalobcu akákoľvek pochybnosť podnikateľa o tom, či jeho konanie je alebo

nie je proti súťažné, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou oficiality a
riadne preukázať, že konanie, ktoré mieni sankcionovať, je skutočne takej intenzity a preukazuje taký
stupeň škodlivosti, že možno aj v realite predpokladať jeho negatívne účinky na hospodársku súťaž.
Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j
ods. 2 písm. d/ O.s.p. z nasledovných dôvodov. Žalovaný aj PMÚ tvrdia, že účastníci uzatvorili dohodu o

určení cien. Z odôvodnenia rozhodnutia ani PMÚ však nie je dostatočne zrejmé z čoho, akých dôvodov
tento predčasný záver vyvodili. Žalovaný ani PMÚ sa totiž vôbec nevenovali otázke, či skutočne došlo
k zmenám konečnej ceny tovarov, či manipulačný poplatok bol súčasťou cenotvorby alebo mal vplyv na
cenotvorbu jednotlivých účastníkov. Táto skutočnosť je pritom pre správne posúdenie prípadu právne
významná a zásadná. Bez akýchkoľvek relevantných zdôvodnení žalovaný (resp. PMÚ) na viacerých

miestach rozhodnutia konštatuje, že manipulačný poplatok bol zložkou ceny a preto strany určili ceny
tovarov. Toto tvrdenie žalovaného však z ničoho nevyplýva, nie je podporené žiadnym dôkazom o
cenotvorbe žalobcu, či úvahou správneho orgánu ako k takémuto záveru prišiel. Určenie ceny tovaru
podľa názoru žalobcu vyžaduje určitú formu konkrétnosti a nemôže spočívať iba v neurčitej, či dokonca
hypotetickej rovine. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ako boli určené ceny konkrétnych

tovarov a neporovnal ich so stavom na trhu, aké by boli, keby ku danej dohode nebolo došlo.
Žalovaný podľa žalobcu účelovo, ba až demagogicky pracuje s argumentom európskej judikatúry, podľa
ktorej zákaz priameho alebo nepriameho určenia cien sa vzťahuje aj na určovanie časti konečnej ceny.
Žalovaný však opomenul, že v rozsudku v prípade T-29/92 SPO a ďalších komisia (1995), ktorým
žalovaný k tejto téme argumentuje, súd presne vysvetlil prečo práve konkrétna zložka ceny tovaru

ovplyvnila výslednú cenu a dokonca aj kvantifikoval, ako, do akej miery túto cenu tovaru ovplyvnila.
Žalobca poukazuje na zásadu materiálnej pravdy, ktorá je jednou zo základných zásad v správnom
trestaní, je upravená v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. V súlade s touto zásadou je správny orgán
povinný zistiť skutočný stav veci teda zistiť úplný a presný stav veci, t.j. všetky skutočnosti, ktoré sú
podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.

ŽalovanýaniPMÚnedokazovalianeunieslidôkaznébremenopreukázania,akokonkrétnesamalizvýšiť
ceny tovarov resp. ako tieto ceny ovplyvnilo zavedenie manipulačného poplatku.
Záver žalovaného nesmú vytvárať nezdravú špekuláciu a musia vychádzať z dostatočne preukázaného
skutkového stavu, ktorý je zároveň podložený dostatočnou právnou argumentáciou.
Ďalej žalobca v žalobe namietal, že uloženie sankcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a tiež je v rozpore so zásadou individualizácie sankcie a administratívneho trestania. Žalobca
považuje výrok o uložení pokuty a jej výške za nezákonný, čo je rovnako dôvodom pred zrušením
napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím. Výrok o výške uloženej sankcie
je v rozpore so zásadou individualizácie sankcie a žalovaný pri jej ukladaní porušil základné zásady
administratívneho trestania. Pri posudzovaní závažnosti porušovania úrad berie do úvahy jeho povahu,

skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Každá sankcia uložená
správnym orgánom musí byť prísne individualizovaná a odôvodnená (§ 38 ods. 9 zákona o ochrane
hospodárskej súťaže). Žalobca má za to, že pre účely jednotného uplatňovania a metodiky ukladania
pokút a posudzovania závažnosti a dĺžky porušovania zákona o ochrane hospodárskej súťaže vydal
PMÚ Metodické usmernenie, na ktoré sa aj sám žalovaný a PMÚ vo svojom rozhodnutí odvolávajú.

Žalovaný resp. PMÚ rezignoval na preukázanie skutočného dopadu dohody na trh napriek tomu, že
žiadne ustanovenie zákona mu neumožňuje zbaviť sa povinnosti skúmať skutočný dopad dohody
na trh, keď ukladá a odôvodňuje výšku uloženej sankcie. Správne orgány pri určovaní výšky pokutynesprávne a nespravodlivo zvážili dĺžku porušovania a arbitrárne aplikoval Metodický pokyn PMÚ ako
prvostupňového orgánu tak, ako sa mu to hodilo.
Podľa bodu 15 Metodického pokynu platí, že „pokutu určenú na základe závažnosti úrad prenásobí

počtom rokov trvania porušovania zákona.“ Pri porušeniach zákona s trvaním do jedného roka
nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia zákona k úprave ... pokuty určenej na základe závažnosti.
Obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa berie ako pol roka, obdobie dlhšie ako 6 mesiacov sa berie ako
celý rok. Podľa výroku prvostupňového rozhodnutia sa mal žalobca dopustiť tvrdeného protiprávneho
konania po dobu 42 dní. V bode 286 druhostupňového rozhodnutia žalovaný tvrdí, že relevantná je

len prvá veta Metodického pokynu a že dĺžka porušovania v trvaní do jedného roka sa nezohľadňuje
pri určovaní pokuty. Takýto výklad nie je možné akceptovať, pretože zásadným popretím zásady in
dubio pro reo zásady proporcionality a čo najväčšej spravodlivosti v správnom trestaní. Predmetné
ustanovenie Metodického pokynu je skutočne zmätočné, keď na jednej strane pripúšťa výpočet pokuty
za minimálne obdobie jedného roka a na druhej strane hneď uvádza, že obdobie kratšie ako 6 mesiacov
sa berie ako pol roka. Správne orgány v rozhodnutiach nedostatočne spravodlivo a nedostatočne

proporcionálne zohľadnili tvrdenú dĺžku porušovania a jej vplyv na určenie výšky pokuty, keď PMÚ na
základe výpočtu pri tvrdenom porušovaní zákona kratšom ako jeden rok neupravil sumu pokuty určenú
na základe závažnosti na polovicu. Jeho použitá interpretácia právnej normy je absolútne formalistická,
nespravodlivá, svojvoľná a teda nezákonná. Ďalej žalobca v žalobe napadá, že výrok prvostupňového
rozhodnutia ako aj druhostupňového je neurčitý. Podľa Odporúčania Rady Ministrov R (91) jedna o

správnych sankciách ako aj podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri správnom trestaní
teda ukladaní sankcií za správny delikt musí správny orgán vo výroku rozhodnutia bez akýchkoľvek
pochybností vymedziť, za aké konkrétne konanie je páchateľ postihnutý a toto konanie priradiť ku
skutkovej podstate administratívneho deliktu uvedeného v zákone.
PMÚ podľa názoru žalobcu neurčito vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že konanie žalobcu

spočívalo v „priamom alebo nepriamom“ určení cien tovarov. Z takéhoto výroku nie je jasné, či určenie
cien malo byť priame alebo nepriame, čo podľa žalobcu spôsobuje vadnosť výroku v časti vymedzenia
skutku. Takáto vada výroku má podľa žalobcu spôsobilosť vyvolávať nezákonnosť celého predmetu
rozhodnutia.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie správnych orgánov a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.11.2015 uviedol, že výrok
prvostupňového rozhodnutia v merite veci bol naformulovaný tak, že konanie účastníkov správneho
konania spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom
zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 EUR bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou
obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných

technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia §
4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a s § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon“) zakázaná.

Z uvedeného výroku je, podľa úradu, dostatočne zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania. Predmetom
rozhodovania bola dohoda medzi účastníkmi správneho konania o cene tzv. manipulačného poplatku vo
výške1EURnatrhudistribúcieinformačnýchtechnológiíadoplnkovéhosortimentunaúzemíSlovenskej
republiky. Úrad zavedenie poplatku vo výroku tiež presne časovo špecifikoval. Počas celého správneho
konania sa účastníci jednoznačne vyjadrovali k zavedeniu manipulačného poplatku a obhajovali jeho

nezávislézavedenienakonkurencii.Nebolotedapochýb,ževedeli,čojepredmetomsprávnehokonania
a týmto smerom aj viedli svoju obhajobu v konaní.
Výrok prvostupňového rozhodnutia v časti „... spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení
ceny tovarov...“ je citácia právnej kvalifikácie skutku v zmysle § 4 ods. 4 písm. a/ zákona (zakázaná
je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru

alebo iných obchodných podmienok). Výrok teda obsahuje v súlade so zákonom popis skutku a citáciu
ustanovenia zákona, ktoré naň bolo aplikované. Pri popise právnej kvalifikácie je potrebné vychádzať
priamo zo zákonného ustanovenia. Odôvodnenie rozhodnutia potom bližšie tento výrok odôvodňuje.V tejto súvislosti si úrad dovoľuje poukázať aj na rozhodovaciu prax Európskej komisie, ktorá výroky
svojich rozhodnutí formuluje obdobným spôsobom. Napríklad v rozhodnutí C (2008) 926 z 11. marca
2008, ktorým Komisia aplikovala článok 81 (ES) a článok 53 EEA Dohody (Prípad COMP/38.543 -

International Removal Services), kde rozhodla, že účastníci konania priamo a nepriamo fixovali ceny,
rozdeľovali si trh a manipulovali procesom pri predkladaní tendrov.
Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
žalovaný uviedol, že úrad dostatočne preukázal, že účastníci správneho konania sa dopustili
protisúťažného správania. Možno poukázať na niektoré dôkazy týkajúce sa žalobcu ABC Data, s.r.o.,

ktoré úrad riadne vyhodnotil v prvostupňovom, aj druhostupňovom rozhodnutí.
Z úradom získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému stretnutiu medzi účastníkmi konania,
na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu na
Srí Lanke, ktorý sa uskutočnil v období od 31.01.2013 do 07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na Srí
Lanke sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých účastníkov konania. Úrad tiež preukázal, že o
zavedení manipulačného poplatku vo výške 1 EUR počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne

predstavitelia podnikateľov ABC Data, s.r.o. a eD system Slovakia, s.r.o. Táto skutočnosť vyplýva z
emailu zo dňa 14.02.2013 zaslaného konateľom ABC Data, s.r.o. bližšie neurčenému okruhu príjemcov,
v ktorom sa uvádza: „Nazdar spolubojovníci ať už v Čechách či pod Tatrami, Gratuluji Vám k umístění.
Ale to už je minulost. Radši bych navázal na Srí Lanku a s ní souvisejíci rozhovory na téma zavedení
administratívneho poplatku 1 EUR za každou fakturu tak, jak je tomu v CZ. Co vy na to? PJ“.

Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail zo
dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data, s.r.o. predstaviteľom všetkých účastníkov konania,
ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní
implementovať do polovice marca 2013, a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku,
ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike.

Dňa 05.04.2013, t.j. jeden mesiac po zavedení manipulačného poplatku, zaslal konateľ ABC Data, s.r.o.
e-mail konateľom eD system Slovakia, s.r.o. a Asbis SK, spol. s r.o., ktorým ich informuje o výsledkoch
prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju
spoločnosť uvádza, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje však, že podľa
jeho informácií podnikatelia eD systém Slovakia, s.r.o. a Asbis SK, spol. s r.o. odpúšťajú zákazníkom

účtovanie manipulačného poplatku.
Vedomosť o porušovaní súťažných pravidiel vyplýva aj z e-mailu zo dňa 14.02.2013 zaslaného
konateľom ABC Data, s.r.o. ako reakciu na návrh na zavedenie manipulačného poplatku, keď v tomto e-
maile uvádza, že takýto postup nie je možný nakoľko cit.: „nejde to kvuli hospodářské soutéži, je to moc
do očí bijící a zbytečná provokace“. Rovnako tak z e-mailu konateľa ABC Data, s.r.o., ktorý adresoval

predstaviteľom všetkých účastníkov dohody a uviedol: „takže to by mélo být komplet. Tímto končím
komunikaci a vše prosím všichni smažte. Děkuji všem za spolupráci a až se bude zvyšovat například
dopravné, či limity či nedejbu plošně ceny, tak dejte vědět. Mějte se a dobré prodeje.
Už z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že diskusia o výške poplatku de facto
neprebehla.

Predpokladom fungovania hospodárskej súťaže je, že každý podnikateľ si určuje svoju obchodnú
politiku na trhu nezávisle. Požiadavka nezávislého správania sa pritom nezbavuje podnikateľa práva
prispôsobiť sa existujúcemu alebo očakávanému správaniu jeho konkurentov. Uvedené však striktne
vylučuje akékoľvek priame alebo nepriame kontakty medzi podnikateľmi, ktorých cieľom alebo účinkom
je alebo ovplyvniť správanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhaliť takému

konkurentovi priebeh správania, ktoré sa podnikateľ rozhodol prijať alebo zamýšľa prijať na trhu.
Úrad zdôrazňuje, že protisúťažným správaním, ktoré má za cieľ obmedzenie súťaže je nepochybne
dohoda konkurentov o ich cenovej politike do budúcna, ktorá je zakázaná podľa § 4 zákona, ako aj
článkom 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to aj v prípade absencie protisúťažných efektov na
trhu. Uvedené vyplýva už zo samotného znenia zákona, ako aj z čl. 101 Zmluvy, s ktorým je § 4 zákona

harmonizovaný.
Zavedenie poplatku s cieľom účinného zníženia nákladov a zároveň zvýšenie efektivity predaja jeho
sortimentu na trhu na území SR je samozrejme plne na podnikateľskom rozhodnutí žalobcu. Žalobca
však jeho zavedenie koordinoval s konkurenciou, čo úrad preukázal konzistentným súborom dôkazov.
Samotná spoločnosť ABC Data, s.r.o. v správnom konaní uviedla, že účastníci správneho konania

primárne diskutovali o možnosti ako regulovať neudržateľné správanie odberateľov a neúnosne sa
zvyšujúce náklady na vybavovanie parciálnych objednávok zadávaných počas jedného dňa a s nimi
súvisiace logistické náklady. Účastníci konania pred úradom vo všeobecnosti ani nedokázali poprieťkomunikáciu medzi nimi, vzhľadom na existenciu jednoznačných dôkazov, ale komunikáciu vysvetľovali
podľa nich legitímnymi cieľmi.
Spoločnosť ABC Data, s.r.o. tiež uviedla počas správneho konania, že zavedený manipulačný poplatok

mal viesť k zníženiu počtu objednávok za deň, pretože odberatelia často objednávali tovar viac krát za
deň, aj pri malých hodnotách objednávok, čo vytváralo vysoké logistické náklady pre spoločnosť ABC
Data, s.r.o. Svoje správanie pritom táto spoločnosť zdôvodňovala tak, že zaviedla poplatok, ktorý sám
o sebe bol odlišný od poplatkov ostatných súťažiteľov, keďže ABC Data, s.r.o. uplatňovala poplatok 1
EUR za deň bez ohľadu na počet objednávok. Úradu však nie je jasné, akým spôsobom malo potom

zavedenie poplatku jeden krát za deň, bez ohľadu na počet objednávok, viesť k zefektívneniu predaja.
Pokiaľ ide o ďalšie žalobcove námietky v súvislosti s tým, že nemohlo dôjsť k ovplyvneniu konečných
cien, na tieto jednoznačne zodpovedal úrad v napadnutých rozhodnutiach. Zo získaných dôkazov
vyplynulo, že účastníci dohody mali obavu, že nezávislým zavedením manipulačného poplatku, bez
vzájomnej koordinácie, mohli prísť o zákazníkov, a preto volili tajnú koordináciu pri jeho zavádzaní.
Aj zavedenie takéhoto poplatku môže ovplyvniť konkurencieschopnosť podnikateľa na trhu, čo ťažko

môže žalobca vyvrátiť. Svedčia o tom úradom zhromažďované dôkazy. Ak by úrad mal reagovať priamo
na námietku žalobcu, rovnakým zavedením poplatku vo výške 1 EUR síce zostali zachované rôzne
účtované konečné ceny (ku ktorým sa iba prirátalo 1 EUR), a teda konečná cena nebola unifikovaná,
avšak súčasným zavedením jednotného poplatku sa vylúčila súťaž medzi účastníkmi dohody, ktorú
by prinieslo nezávislé a individuálne rozhodovanie podnikateľov v tejto oblasti. Jeden podnikateľ by

poplatokzaviedol,inýnie,resp.vinejvýške,prípadnebyvolilinúformuzníženianákladov,čobyodrážalo
fungujúcu súťaž na danom trhu.
Výrokprvostupňovéhorozhodnutianiejenijakovrozporesodôvodnenímdruhostupňovéhorozhodnutia.
Úrad konzistentne tvrdí, že bola naplnená praktika dohody o určení ceny. Dohodou o určení ceny
je aj dohoda o určitej časti ceny, zložky ceny a pod. Manipulačný poplatok nepredstavoval cenu za

nejaký samostatný tovar alebo službu, ale mal byť účtovaný na každej faktúre za distribuovaný tovar.
Predmetom dohody teda nebolo priamo dojednanie konečnej ceny (t.j. členovia kartelu si nedohodli fixné
konečné ceny konkrétnych distribuovaných tovarov). Predmetom dohody nebolo priamo ani zvýšenie
ceny (obsahom dohody nebolo priamo zvýšenie ceny o 1 EUR). Predmetom dohody bolo zavedenie
poplatku vo výške 1 EUR, ktorý sa však premietol do ceny a túto musel odberateľ takto zvýšenú zaplatiť.

Bez ohľadu na to, že úrad presne vo výroku nešpecifikoval, že išlo o nepriame určenie ceny, čo je z
popisu skutku zrejmé, samotné takéto špecifikovanie vo výroku by posúdenie vecne nijako neovplyvnilo.
Pri ukladaní pokuty vyhodnocoval však úrad aj tento aspekt dohody. Účastníkom správneho konania
bolo doručené rozhodnutie, z ktorého jasne vyplýva, za aké konanie boli sankcionovaní a podľa akého
ustanovenia zákona.

Čo sa týka námietky žalobcu, že úrad nedostatočne preukázal, že by išlo o dohodu z hľadiska cieľa
žalovaný uviedol, že úrad v posudzovanom prípade nebol povinný vykonávať žiadnu analýzu, keďže
obmedzenia, ktorými si konkurenti dojednajú ceny (nemusí ísť pritom o konečné ceny) tovarov/služieb,
ktoré predávajú alebo nakupujú sú principiálne považované za obmedzenia podľa cieľa. Nie je pritom
nevyhnutné, aby dohoda výslovne alebo priamo fixovala, resp. určovala, predajné alebo nákupné ceny,

ale je postačujúce, ak sa strany dohodnú na určitých parametroch tvorby ceny, ako napríklad výška
rabatov dávaných zákazníkom a pod. Dohoda o cenách bráni členom kartelu v cenovej súťaži a presúva
(odoberá) prospech pre spotrebiteľov v prospech konšpirujúcich podnikateľov.
Vzhľadom na ustálenú judikatúru európskych súdov úrad rozhodne nebol povinný zisťovať, aký okruh
zákazníkov by sa v dôsledku zavedenia manipulačného poplatku preskupil k iným dodávateľom. Z

ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že nie je nevyhnutné zohľadniť konkrétne účinky dohody, pokiaľ je
zrejmé, že jej cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. Preto sa pri posudzovaní
dohodynemusíbraťdoúvahykonkrétnyrámec,vktoromtátodohodaspôsobujeúčinky,akideodohodu,
ktorá zahŕňa zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže, ako je určovanie cien, rozdelenie trhu alebo
kontrola odbytu.

Zo zhromaždených dôkazov v tomto prípade je však zrejmé, že samotní účastníci kartelu obavu o stratu
zákazníkov mali, a preto k dohode pristúpili. Súčasťou spisu sú tiež vyjadrenia niektorých zákazníkov,
ktorí na zavedenie poplatku reagovali hrozbou odchodu a v konečnom dôsledku reakcie zákazníkov
boli aj dôvodom odchýlok od dohodnutého plánu medzi jeho účastníkmi dohody. Ako príklad možno
uviesť email nespokojného zákazníka pre spoločnosť eD system, ktorý okrem iného uviedol cit.: „za

normálnych okolností by som nakupoval niekde inde, aj keď drahšie..., ale dohodli ste sa zrejme všetci
(taký malý kartel distribútorov).“
Žalobca sa opakuje v námietkach o nedostatočnom preukázaní protiprávneho konania. V prípade
cenových dohôd sa protisúťažný cieľ predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať uskutočnenímanalýzy. Ak by nebolo došlo k dohode, bola by medzi účastníkmi dohody fungovala súťaž, a to s
najväčšou pravdepodobnosťou aj v oblasti zavedenia poplatku. Poplatok je určitá peňažná platba
účtovanáodberateľovizaniečo,čojemuposkytnuté,spravidlaslužba.Úradvtejtosúvislostineanalyzuje

metodiku, či kalkuláciu tvorby cien žalobcu, keďže to nie je v tomto prípade nijako relevantné. Dohodnutý
poplatok bol súčasťou každej faktúry za dodaný tovar a súvisiace služby a z daného pohľadu bol
súčasťou tam účtovanej ceny. K účtovanej cene si zákazník musel priplatiť ešte 1 EUR. Poplatok preto
nebolsamostatnouplatbounijakonesúvisiacousfakturovanýmtovarom.Žalobcavzhľadomnaabsenciu
relevantných dôkazov pre svoju obhajobu iba opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré nemôžu

zmeniť posúdenie veci.
Vzhľadom na to, že v prípade cieľovej dohody sa škodlivý účinok na súťaž priamo predpokladá,
nie je povinnosťou úradu ani skúmať, k akému konkrétnemu zvýšeniu cien došlo. V tomto prípade
však úrad dokonca v prvostupňovom rozhodnutí vyčíslil čiastočne prospech získaný účastníkmi
kartelu zo zavedenia poplatku. Prospech, ktorý však strany dohody mohli získať vylúčením súťaže a
nekonkurovaním si čiastočne v cenovej politike by ani nebolo možné úplne presne vyčísliť, aj keby bol

kartel pretrval dlhšiu dobu. Práve koordinácia v obchodnej, najmä cenovej politike na trhu znižuje alebo
úplne odstraňuje riziko zo súťažného tlaku, ktorý pri fungujúcej súťaži núti podnikateľov znižovať ceny,
inovovať svoje tovary a služby a zvyšovať ich kvalitu. Ak sa takýto tlak vylúči alebo oslabí benefity, ktoré
súťaž pre spotrebiteľov vytvára, sa strácajú alebo oslabujú. K oslabeniu takéhoto tlaku v posudzovanom
prípade rozhodne došlo.

Úrad dostatočne účasť žalobcu na zakázanej dohode preukázal a uložil mu primeranú sankciu.
Aj v súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k ukladaniu sankcie úrad opätovne uvádza, že nie je
povinný pri dohode, ktorá má protisúťažný cieľ preukazovať jej skutočný dopad.
Posudzovanú dohodu možno už na základe jej samotnej povahy považovať za protisúťažnú. V takom
prípade sa už posudzované správanie nemusí vyznačovať ani osobitným geografickým rozsahom

alebo osobitným dopadom. Súd prvého stupňa judikoval, že závažnosť sa musí posudzovať najmä s
prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej súťaže, a že závažnosť porušenia možno stanoviť na
základe povahy a cieľa správania a tiež, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že okolnosti týkajúce sa cieľa
správania môžu mať pri stanovení výšky pokuty väčší význam ako okolnosti týkajúce sa jeho účinkov.
Úrad poukazuje na to, že uložená pokuta musí byť v prvom rade primeraná a proporcionálna vo vzťahu

ku skutku, za ktorý sa ukladá.
Pokiaľ sa porušenia dopustili viacerí podnikatelia, je potrebné preskúmať relatívnu závažnosť účasti
každéhoznichnaporušení.Tentozáverjelogickýmdôsledkomzásadyindividualizácietrestovasankcií,
podľa ktorej môže byť podnikateľ sankcionovaný iba za skutky, ktoré sa mu vytýkajú. Takto úrad pri
vydávaní napadnutých rozhodnutí aj postupoval.

Úrad však nezistil v prípade ABC Data, s.r.o., že táto by sa nezúčastnila na všetkých zložkách tvoriacich
kartel alebo by zohrávala menšiu úlohu v rámci jeho vytvorenia a fungovania, čo by bolo následne
potrebné zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a pri stanovení pokuty.
Účasť ABC Data, s.r.o. na dohode o zavedení poplatku bola jednoznačne preukázaná. Nebolo
preukázané, že by sa ABC Data, s.r.o. v skutočnosti vyhýbala uplatňovaniu dohody a správala sa

na trhu konkurenčným spôsobom. Získané dôkazy preukazujú opak, keď ABC Data, s.r.o. práve
monitorovala dodržiavanie dohody a jej nedodržiavanie kritizovala. Aktívne opakovane emailami
kontaktovala ostatných účastníkov dohody v súvislosti s predmetom dohody.
Základnú výšku pokuty úrad vypočítaval v súlade so zákonom na základe hodnoty predaja dosiahnutého
každým jednotlivým podnikateľom v priamej súvislosti s porušením. Táto metodika umožňuje ľahšie

zohľadniť rozsah individuálnej účasti každého podnikateľa na porušení v rámci posudzovania jeho
závažnosti.
Úrad rozhodoval primárne na základe závažnosti, keďže vzhľadom na krátke trvanie kartelu sa pokuta
určená na základe závažnosti nenásobila dĺžkou jeho trvania. Úrad si dovoľuje v tejto súvislosti poukázať
na rozsudok Všeobecného súdu zo 16.06.2011, T-208/08 vo veci podnikateľa Gosselin Group NV, v

ktorom súd uviedol, že cit.: „V prejednávanej veci nie je potrebné zrušiť rozhodnutie v tomto smere
z dôvodu, že sadzba 17% bola stanovená ina na základe samotnej závažnej povahy porušenia.
Pokiaľ totiž Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre
najzávažnejšie obmedzenia, nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce skutočnosti alebo okolnosti. Bolo
by to potrebné iba v prípade stanovenia vyššej sadzby.“ Je potrebné poukázať na to, že úrad uložil

pokutu v posudzovanom prípade na dolnej hranici v prípade horizontálnej dohody, ktorá má charakter
cieľovej dohody. Úrad zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu ako povahu porušenia, kumulovaný
podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie porušenia ikeď krátkodobé, celkový právny a ekonomický kontext prípadu a uloženú pokutu považuje za primeranú
a proporcionálnu.
Úrad v napadnutých rozhodnutiach dostatočne zdôvodnil započítanie do obratu na účely výpočtu

pokuty aj predaje do zahraničia. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že dohoda
medzi účastníkmi kartelu o účtovaní poplatku 1 EUR na každú faktúru sa nemala týkať faktúr
pre odberateľov v zahraničí. Argumenty žalobcu pritom vychádzajú z jednoznačného nepochopenia
definovania geografického relevantného trhu. Geografický relevantný trh je priestor, v rámci ktorého sú
podnikatelia vystavení tlakom zo strany svojej konkurencie. Ak by si hypoteticky od ABC Data, s.r.o.

občasne objednal tovar čínsky zákazník, relevantný trh by mal byť podľa úvah žalobcu rozšírený na
Čínu? Pre definovanie geografického relevantného trhu, na ktorom pôsobia účastníci posudzovaného
kartelu nie je nijako dôležité, na akom trhu pôsobí konkrétny zahraničný zákazník a do akej miery pozná
pomery konkurencie na Slovensku.
Úradpoukazujenato,ženapriekdojednaniuúčastníkovkonania,podľaktoréhozdohodynebolivýnimky
pre určité typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa od nej odchyľovali. Ak teda vždy

nedochádzalo k účtovaniu poplatku na faktúry do zahraničia, uvedené nepreukazuje, že išlo o výnimku z
dohody. V konečnom dôsledku zahraničné predaje netvorili nejak významný podiel na celkovom predaji.
Úrad tiež nemal v úmysle, ako to predpokladá žalobca, argumentovať v tejto súvislosti tým, že použil
správnu úvahu. Na preukázanie porušenia zákona musí úrad predovšetkým zhromaždiť súbor dôkazov,
ktoré preukazujú určitú skutočnosť nad rozumnú pochybnosť, čo aj urobil, a preto odkazy na judikatúru

o správnej úvahe sú v tomto kontexte úplne irelevantné.
Úrad rozhodne nepristupoval k žalobcovi ako k a priori vinnému, tak ako to uvádza v žalobe. Úrad
prijal určité závery a ak s nimi žalobca nesúhlasí, je povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi a nie
len závery úradu bez ďalšieho spochybňovať. V súvislosti so žalobcovým tvrdením, že obvinený nie je
povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech úrad

poukazuje na § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je účastník správneho konania povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Úrad navrhuje, aby Krajský súd žalobu zamietol, pretože úrad správne zistil skutkový stav a tento aj
správne právne posúdil.

IV.
Právny názor konajúceho súdu

K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový

poriadok a Správny súdny poriadok.
Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Súdneho správneho poriadku
§ 247 a nasl.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/010
zo dňa 31. marca 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stuňa č. 2014/
KH/1/1/012 zo dňa 02. júna 2014.

KrajskýsúdvBratislaveakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievoveci(§10SSP)nanariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy.Podľa§3ods.2-5zákonač.136/2001Z.z.oochranehospodárskejsúťaže, relevantnýtrhjepriestorový
a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar"), ktoré sú
na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo zastupiteľné.

(3) Tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu
užívateľov. Zastupiteľnosť tovarov sa posudzuje najmä z hľadiska ich charakteristík, ceny a účelu
použitia.
(4)Priestorovýrelevantnýtrhjevymedzenýúzemím,naktoromsúsúťažnépodmienkytakéhomogénne,
že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.

(5) Obrat na účely tohto zákona je súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru bez nepriamych
daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi. Pri združení podnikateľov sa
k obratu združenia podnikateľov okrem súčtu podľa predchádzajúcej vety pripočíta aj súčet prijatých
príspevkov členov tohto združenia. Obrat podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá,
pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených
a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktoré sú platné pre

príslušné účtovné obdobie.

Podľa § 4 ods. 1 - 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, dohoda a zosúladený
postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za
následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon

neustanovuje inak.
(2) Dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov
ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak ich účinok na súťaž je zanedbateľný. Dohoda medzi
podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov má
zanedbateľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí sú účastníkmi dohody

medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov, alebo rozhodnutia združenia podnikateľov,
neprekračujú prahové hodnoty, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.
Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani
rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.
(3) Na účely tohto zákona

a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný
súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody
podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného
podnikateľa,

c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu
združenia.
(4) Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v
a) priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
b) záväzku obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,

c) rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo
porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia
znevýhodňovaní v súťaži,
e) podmienení uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo

podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv, alebo
f) koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej
súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou
súťažou.

Podľa § 25 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže,
konanie sa začína z vlastného podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania. Vo veci dohody
obmedzujúcejsúťaž,vovecizneužívaniadominantnéhopostaveniaavoveciinýchforiemnedovoleného
obmedzovania súťaže sa začína konanie vždy z vlastného podnetu úradu.
(3) Účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej

súťaž.

Podľa § 38 ods. 1 - 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, Úrad za
a) porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž,b) porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia,
c) neoznámenie koncentrácie pred tým, ako sa začnú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z
koncentrácie,

d) porušenie zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, ak úrad neudelil výnimku
podľa § 10 ods. 14, alebo
e) neplnenie rozhodnutia úradu,
uloží podnikateľovi pokutu do 10% z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, ak
§ 38d neustanovuje inak.

(2) Úrad za porušenie zákazu podľa § 39 uloží obci, vyššiemu územnému celku alebo záujmovej
samospráve pokutu do 66 000 eur.
(3) Úrad pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania. Úrad
pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť
relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty prihliada prípadne aj na iné skutočnosti,
najmä na opakované porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo

iniciátora porušovania alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.

Podľa § 44d ods. 2 a 3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, na ukladanie pokút za
porušenie ustanovení predpisov účinných do 30. júna 2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné
od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie.

(3) Konania začaté a neukončené do 30. júna 2014 sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných
od 1. júla 2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.
júna 2014.
Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého

rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

Súd mal za preukázané, že konanie žalobcu ako aj ostatných podnikateľov a to ASBIS SK spol. s r.o.

so sídlom v Bratislave, eD system Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, AT Computer, s.r.o. so sídlom
v Žiline, SWS Distribution, a.s., Bratislava spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení
ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 EUR bez dane z pridanej
hodnoty je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu
distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá

je podľa ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaže zakázaná.

Súd skonštatoval, že orgány verejnej správy správne aplikovali právny predpis zákon č. 136/2001 Z.z.
o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov účinnom
do 30. júna 2014 tak, ako to rozpísal žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 24.

Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05.2013 konanie pod č. 0010/
OKT/2013 voči spoločnostiam ABC Data, s.r.o., ASBIS SK, spol. s r.o., eD system Slovakia, s.r.o., AT

Computer, s.r.o., SWS Distribution, a.s. vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného
postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb.
Z dôkazov v spisovom materiáli vyplýva, že účastníci konania s výnimkou podnikateľa SWS Distribution,
a.s. v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli manipulačný poplatok vo výške 1 Eura. Účastníci

konania zaviedli manipulačný poplatok v nasledovnom čase ASBIS SK, spol. s r.o. dňa 05.03.2013,
eD system Slovakia, s.r.o. dňa 06.03.2013, ABC Data, s.r.o. dňa 08.03.2013, AT Computer, s.r.o. dňa
11.03.2013.
Úrad zhromaždil dôkazy v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku, z ktorých zistil, že medzi
niektorými účastníkmi konania pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno

stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi účastníkmi konania minimálne e-mailová
komunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých účastníkov
konania na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania
poplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanejdohody. Úrad detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie
dodržiavania manipulačného poplatku. Úrad popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi účastníkmi
konania, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali

zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému
stretnutiu medzi účastníkmi konania, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného
poplatku, malo dôjsť počas pobytu na Srí Lanke, ktorý sa uskutočnil v období od 31.01.2013 do
07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na Srí Lanke sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých
účastníkov konania, vrátane SWS Distribution, a.s..Úrad tiež preukázal, že o zavedení manipulačného

poplatku vo výške 1,- € počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia podnikateľov
ABC Data, s.r.o a eD´system Slovakia, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva z emailu zo dňa 14.02.2013
zaslaného konateľom ABC Data, s.r.o. bližšie neurčenému okruhu príjemcov, v ktorom sa uvádza:
„Nazdar spolubojovníci ať už v Čechách či pod Tatrami, Gratuluji Vám k umístění. Ale to už je minulost.
Radši bych navázal na Srí Lanku a s ní související rozhovory na téma zavedení administrativního
poplatku 1 EUR za každou fakturu tak, jak je tomu v CZ. Co vy na to? PJ“.

Pokiaľideoostatnýchúčastníkovkonaniaspisovýmateriálobsahujejednoznačné dôkazyoichzapojení
do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na Srí Lanke.
Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-
mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data, s.r.o. predstaviteľom všetkých účastníkov

konania, ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku
sú schopní implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase
zavedenia poplatku, ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike. Spoločnosť ASBIS SK, spol. s
r. o. napr. v rozklade uviedla, že komunikovala o snahe zaviesť manipulačný poplatok aj s inými
subjektmi, no bez akéhokoľvek úmyslu tieto subjekty ovplyvňovať pri ich rozhodovacej činnosti, resp.

bez akéhokoľvek úmyslu a snahy akýmkoľvek spôsobom skoordinovať konanie takýchto subjektov. Išlo
podľa nej výlučne len o získanie informácií slúžiacich k vytvoreniu marketingových a ekonomických
stratégií spoločnosti s cieľom minimalizovať riziká činnosti odberateľských subjektov na spoločnosť. Tak
ako ostatní účastníci konania aj spoločnosť ASBIS spol. s.r.o. , podľa Rady úradu, aj týmto pripúšťa
komunikáciuopoplatkuavšakjejúčelvysvetľujeinýmiakoprotisúťažnýmicieľmi.Oobsahukomunikácie

medzi účastníkmi konania svedčí tiež e-mailová interná komunikácia účastníkov konania. Napríklad
v spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o., keď zamestnanec tejto spoločnosti v e-maile zo dňa 27.02.2013
adresovanom sesterskej spoločnosti v Českej republike uviedol: „...Na Slovensku tiez doslo ku dohode
distributorov, ze zavedieme manipulacny poplatok 1€ (u Vas COUVERT - skladová manipulace)...“.

Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované
zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania
poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany
zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti
ASBIS SK, spol. s r.o.. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti, o tom, že by niektorým druhom

firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem,
ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK, spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné
cit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema
to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj
1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana

nasej konkurencii - to uz sa stalo....“.

Spoločnosť SWS Distribution, a.s. síce ako jediná nezaviedla manipulačný poplatok do praxe a úrad ani
nezískal dôkaz o výslovnom súhlase touto spoločnosťou s dohodu, ale zo získaných dôkazov je možné
konštatovať aj jej zapojenie sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok. Spoločnosť mala

za účelom realizácie zavedenia poplatku pripravené oznámenie, ktoré malo byť zaslané hromadným
e-mailom zákazníkom. Taktiež bol pripravený systém pre manuálne nahadzovanie manipulačného
poplatku na faktúry a v spolupráci s externou firmou bol pripravovaný aj systém, ktorý mal automaticky
vkladať manipulačný poplatok do každej faktúry. Plánovaný dátum zavedenia manipulačného poplatku
sa zhoduje s termínom, o ktorom boli oboznámení ostatní účastníci dohody. V plánovanom termíne

k zavedeniu manipulačného poplatku u tejto spoločnosti nedošlo iba vzhľadom na negatívne reakcie
zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania. V tejto súvislosti
možno poukázať na e-mail zo dňa 18.03.2013, z ktorého vyplýva, že predseda dozornej rady SWS
Distribution, a.s. rozhodol o tom, že manipulačný poplatok spoločnosť nezavedie s tým, že uviedol cit: :„ platí to, co jsem řekl při návštěvě u nás, tedy že v naší situaci budeme přistupovat jen na dohody, ktoré
pro nás budou výhodné. Tato dohoda rozhodně výhodná není.“ Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť
bola o dohode o manipulačnom poplatku informovaná avšak v konečnom dôsledku ju vyhodnotila pre

seba ako nevýhodnú. I keď manipulačný poplatok spoločnosť nezaviedla, nijako nepreukázala, že o
tomto svojom zámere neaplikovať dohodu informovala aj ostatných účastníkov dohody spôsobom ako
to požaduje ustálená judikatúra, t.j., že podnikateľ sa musí jednoznačne dištancovať od protiprávneho
správania.Spoločnosťtedazjavnenakladalasinformáciamivosvojprospechaostatnýchneinformovala
o tom, že sa do spoločného postupu nezapojí, čo u nich mohlo vyvolávať dojem, a zjavne aj vyvolávalo,

že je účastníkom dohody. Ak by s informáciami o plánovanom zavedení manipulačného poplatku
nepracovala,niejepotomzrejméprečobyspoločnosťzvažovala,prijejnezávislomrozhodovaní,zaviesť
poplatok rovnakého druhu a v rovnakej výške ako jej konkurenti a dokonca s plánom jeho zavedenia v
čase, ktorý bol dohodnutý medzi konkurenciou, ktorá tento aj reálne zaviedla. Navyše, keď v konečnom
dôsledku takýto poplatok vyhodnotila pre seba dokonca ako nevýhodný. Uvedené podporuje úradom
prijatý záver, že spoločnosť plánovala prijať kroky podľa dohody, avšak vzhľadom na reakcie na trhu

tento plán následne prehodnotila. Ako podporný argument

V súvislosti so spoločnosťou WESTech úrad nezískal dôkazy o tom, že bola o dohode informovaná a
nejako sa na ňu pripravovala, preto nebolo možné považovať ju za účastníka dohody. Komunikácia
medzi účastníkmi dohody, ako vyplýva z dôkazov, pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku,

kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých účastníkov konania, o
spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od svojich zákazníkov.
Dňa 05.04.2013, t.j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku, zaslal napríklad konateľ ABC
Data, s.r.o. e-mail konateľom eD'system Slovakia, s.r.o a ASBIS SK, spol. s r.o., ktorým ich informuje

o výsledkoch prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám
urobil. Za svoju spoločnosť uvádza, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje
však, že podľa jeho informácií podnikatelia eD´system Slovakia, s.r.o. a ASBIS SK, spol. s
r.o. odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku. Účastníci si navzájom zdôvodňovali
postup pri účtovaní zavedeného poplatku, resp. uplatňovaný odlišný postup, ako bol dohodnutý.

Prostredníctvom zdôvodnenia a dôkazov zhromaždených prvostupňovým orgánom, že účastníci
dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov
a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. Napriek tomu, že podľa dohody mal byť poplatok zavedený
plošne, pre všetkých zákazníkov, došlo k odchýleniu sa od dohody u jednotlivých jej účastníkov.
Napríklad spoločnosť AT Computer, s.r.o. sa rozhodla porušiť túto dohodu v prípade zákazníkov, u

ktorých predpokladala, že to ostatným účastníkom dohody neprezradia. Účastníci konania, ktorí zaviedli
manipulačný poplatok tento prestali účtovať koncom mesiaca marec a v priebehu mesiaca apríl 2013
v nasledovnom poradí:
· eD'system Slovakia, s.r.o.- dňa 20.03.2013,
· ASBIS SK, spol. s r.o. - dňa 15.04.2013,

· AT Computer, s.r.o. - dňa 16.04.2013,
· ABC Data, s.r.o. - dňa 19.04.2013.

U spoločnosti SWS Distribution, a.s. bol rozhodujúci dôkaz preukazujúci to, že sa napokon po zvážení
reakcií zákazníkov na trhu voči zavedeniu poplatku u iných účastníkov dohody rozhodla táto spoločnosť

do dohody nezapojiť, t.j. deň 18.03.2013.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov v správnom konaní č. 0010/OKT/2013
vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012, ktorým rozhodol a udelil pokuty jednotlivým
spoločnostiam a žalobcovi konkrétne udelil pokutu vo výške 246 240 eur za konanie v čase od

07.02.2013 do 19.04.2013 spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov
prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 Euro bez dane z pridanej hodnoty, je
dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie
informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky.
Za základ pre výpočet pokuty bol vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktorá

predstavuje v tomto prípade priestorový relevantný trh. To, že časť obratu sa týka zahraničných
predajov neznamená, že v tomto prípade ide o obrat dosahovaný mimo územia zadefinovaného
relevantného trhu. Išlo o obraty podnikateľov pôsobiacich na vymedzenom relevantnom trhu, ktorým
je územie Slovenskej republiky a nie územie iných štátov. Úrad nevyčleňoval (teda nezohľadňoval)obraty dosiahnuté za predaje do zahraničia, nakoľko z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré
preukazujú existenciu dohody vyplýva, že sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov.
Účastníci konania sa dohodli na účtovaní poplatku všetkým klientom za každú faktúru a predaje do

zahraničia z dohody nevylúčili, preto nie je, ani podľa Rady úradu, dôvod vyčleňovať tieto predaje z
relevantného obratu. Súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. A teda, aj keď časť
predajov smerovala do zahraničia k súbehu dopytu a ponuky, a tým k obmedzeniu súťaže, došlo
na území Slovenskej republiky. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, resp. námietka, že tieto
poplatky nemuseli byť vždy účtované u všetkých účastníkov dohody. Ako je uvedené na inom

mieste, napriek dojednaniu účastníkov konania, podľa ktorého z dohody neboli výnimky pre určité
typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa odchyľovali od nej. Rada úradu v tejto
súvislosti vychádza z dôkazov preukazujúcich predmet dohody a nezakladá svoje závery na internom
rozhodnutí jedného účastníka konania ako namieta spoločnosť ABC Data, s.r.o. V tomto konaní
sa nepreukázalo, že by zahraničné predaje boli z protisúťažného správania vylúčené alebo by sa na
ne vzťahoval nejaký iný režim. Rada úradu preto „nenanucuje“ vôľu účastníkom konania ohľadne

účtovania poplatku pri zahraničných predajoch, ale vychádza zo zhromaždeného súboru dôkazov,
vrátane vyjadrení jednotlivých účastníkov konania.

Protitomutorozhodnutiupodalirozkladvšetciúčastnícikonania.Opodanomrozkladerozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy č.

2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 potvrdil.
V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k protiprávnemu
konaniu žalobcu nepochybne došlo.
Žalovaný pri ukladaní pokuty posudzoval závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení zákona č.
136/2001 Z.z., porušovania ustanovenia osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinností

alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie
do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu.
Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti najmä napr. opakované
porušovanie tým istým podnikateľom, porušovanie zákona za účelom získania majetkového prospechu
a pod. Súd má za to, že orgány verejnej správy pri posudzovaní vzali do úvahy finančné výkazy

za posledné obdobia ako aj predchádzajúce obdobia a dospeli k záveru, že sa jedná o štandardne
hospodáriace a fungujúce spoločnosti na trhu. Žiaden z účastníkov nepredložil objektívny dôkaz o tom,
že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a spôsobilo by mu stratu
hodnoty jeho aktív. Nebolo preukázané, že výškou uvedenej pokuty by viedlo k odchodu podnikateľa z
trhu. Pri likvidačnom charaktere pokuty sa zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníkov

konania alebo daný sektor po udelení pokuty a môžu tak ... k zníženiu. V prípade žalobcu k žiadnym
takýmto okolnostiam nedošlo.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili
skutkový stav a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia

boli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo
na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom

alebo sčasti úspech. Keďže žalobca úspech nemal, súd mu ich nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.