Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4307200070.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej, a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. X, o vymoženie

sumy 2.755,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice
z 29. júna 2012 č.k. 6Er/4/2007-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, exekúciu zastavil a uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene

Szalayovej, Exekútorský úrad so sídlom v Leviciach, Jilemnického 1, nevyhnutné trovy exekúcie vo
výške 344,95 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil
poukazomnaustanovenie§41ods.2písm.d),§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku,§35,§45ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 4, 5 písm. k), r), § 879l Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, článkami Smernice rady EÚ č. 93/13/

EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora
ES, ako aj zisteným skutkovým stavom. Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 05. 01. 2007
poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú so sídlom v Leviciach, vykonaním exekúcie na základe
návrhu oprávnenej, ktorým sa voči povinnému domáhala vymoženia 2.755,10 eura s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 19. 09. 2006 pod

sp. zn. SR 4091/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 10. 2006 a vykonateľnosť dňa 02. 11. 2006.
Účastníci konania uzavreli dňa 12. 12. 2005 zmluvu o úvere, preskúmaním ktorej dospel k záveru, že v
danej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, obsahom ktorej je
rozhodcovskádoložka,ktorájesvojímobsahomneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,apretojevzmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Zároveň poukázal na

skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenej aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok
z omeškania vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, čím došlo k prehĺbeniu už aj tak
fakticky nerovného stavu medzi dodávateľkou a spotrebiteľom. Keďže sa v predmetnom konaní vyskytla
prekážka spôsobujúca neprípustnosť exekúcie, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a v
súlade s § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 uložil

povinnosť oprávnenej nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie.2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Svoje odvolanie postavila na základných piatich bodoch, v rámci ktorých vytýkala rozhodovanie

súdu nad rámec zverenej právomoci, nepodanie návrhu na začatie konania, hoci bol potrebný, odňatie
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade
nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci

zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o
zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality. Exekučný súd nepovažovala za súd v zmysle § 40 a nasl.
zákona o rozhodcovskom konaní, ako ani nebol podľa nej súdom konajúcim o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani súdom pokračujúcim v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Mala za to, že z v právnom štáte

nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k
zamedzeniu účinkov rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde
neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde
ich platné právo zaraďuje. Konštatovala, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stratil vplyvom
nahradeniaopravnéhoprocesuindikovanéhoustanovením§40anasl.zákonaorozhodcovskomkonaní

revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu
a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak,
ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu
ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany
legitímnehoočakávaniaaprincípomprávnejistoty.Uviedla,žežalovanémuničnebránilovyužiťmožnosť

podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušnému všeobecnému súdu. Zdôraznila, že
exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pre
prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá
je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 109
ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o

súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky,atoprerozporsprincípomprávnejistotyaprincípomochranydôveryvšetkýchsubjektovpráva
vprávnyporiadok.Zároveňnamietala,ženemalamožnosťreagovaťnaakékoľvektvrdenia,argumentya
dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie

výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Vytkla aj nevykonávanie dokazovania a prijatie
záveru len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Okrem toho nesúhlasila ani s
právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Poukázala aj na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania
a tiež sa vyjadrila k poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zasielanie upomienok. Navrhla s

poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom
znení:
1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje

rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?
2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že "všetky

spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na

všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky,
čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu?3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

3. K odvolaniu oprávnenej sa povinný písomne vyjadril. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a spravodlivé. Uviedol, že konanie oprávnenej odporuje nielen dobrým mravom, ale má
charakter trestnoprávnej činnosti - úžery, preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v plnom
rozsahu potvrdiť.

4. K odvolaniu oprávnenej sa v časti týkajúcej sa trov exekúcie vyjadrila súdna exekútorka, ktorá žiadala
napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože trovy sú riadne a správne určené.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho
konania dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. a)

CSP odmietnuť ako podané oneskorene, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 15. 12.
2006 požiadala súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú, so sídlom exekútorského úradu v Leviciach,

P. Jilemnického 1, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 2,755,10 eura
s príslušenstvom. Za exekučný titul označila rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19. 09. 2006 sp.zn. SR 4091/06, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. 10. 2006 a vykonateľnosť dňa 02. 11.
2006. Súdna exekútorka doručila dňa 03. 01. 2007 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojila návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok tvoriaci
exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvej inštancie poveril poverením zo dňa 05. 01. 2007 č. 5402
038135* súdnu exekútorku vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením. Žiadosťou zo dňa 18. 07. 2013, urgenciou zo dňa 23. 07. 2014 a urgenciou č. 2 zo dňa
11. 03. 2016 súd prvej inštancie žiadal oprávnenú o zaslanie podacieho lístka za účelom zistenia dátumu

podania odvolania zo dňa 07. 08. 2012 na pošte. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 04. 04.
2016 oprávnená uviedla, že odvolanie bolo za účelom jeho doručenia odovzdané kuriérskej spoločnosti
Remax Courier Service, spol. s.r.o., avšak potvrdenie o jeho odoslaní nemá fyzicky k dispozícii, preto
pripojila dodatočne vypracovaný zoznam spisových značiek, ktoré boli súčasťou predmetného podania.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 121 ods. 1, 2 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,

mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty.

10. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

11. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

12. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana môže napadnúť zásadne každé

rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za
univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej
inštancie v riadnom opravnom konaní.13. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo oprávnenej doručené dňa 23. 07. 2012 a obsahovalo správne poučenie o možnosti podať
proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Z uvedeného vyplýva, že zákonná 15

- dňová odvolacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení napadnutého uznesenia
oprávneného a márne uplynula dňa 07. 08. 2012 (utorok). Odvolanie proti napadnutému uzneseniu
zo dňa 07. 08. 2012 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 09. 08. 2012. Oprávnená na podklade
žiadosti zo dňa 18. 07. 2013, urgencie zo dňa 23. 07. 2014 a urgencie č. 2 zo dňa 11. 03. 2016
nezaslala podací lístok za účelom preukázania dátumu podania odvolania zo dňa 07. 08. 2012, keďže

tento nemá fyzicky k dispozícii. Dodatočne oprávnenou vypracovaný zoznam spisových značiek, ktoré
boli súčasťou predmetného podania nemožno považovať za preukazujúci podanie odvolania v zákonom
stanovenej lehote, preto odvolací súd oprávnenou podané odvolanie v zmysle § 386 písm. a) CSP
ako oneskorene podané odmietol.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).