Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Ľudmila Ostrolucká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714205575.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00
Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 864 421, proti odporcovi B.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX T., Slovenská republika, štátnemu občanovi SR, ,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 309 166, , zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská

Bystrica, Slovenská republika, o zaplatenie 324,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11. 04. 2014, doručeným súdu dňa 17. 04. 2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na

zaplatenie istiny vo výške 324,- Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako zmluvné
úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal priznať náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 11. 03. 2010 na zmenkovú sumu 364,- Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca
mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, odporca však dlžnú sumu neuhradil tak ako to vyplýva zo špecifikácie uplatnených úrokov

v zmysle petitu návrhu. Preto žiadal, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporcu rozsudkom (ďalej len „Nariadenie“).

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá
bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom

a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s
Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2 bod 1Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia je daná
príslušnosť tunajšieho súdu.

V súlade s Nariadením súd dňa 16. 05. 2014 zasielal odporcovi tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami
za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Odporca tlačivo prevzal dňa 28. 05. 2014, k návrhu sa nevyjadril.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd zaslal tlačivo „C“ dňa 21. 05. 2015, bolo mu doručené
dňa 27. 05. 2015, tento sa k návrhu nevyjadril.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie
konanie. Keďže toto konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku. Okresný súd Zvolen vo veci nariadil vyhlásenie rozhodnutia v súlade s ustanovením
§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Oznámenie o vyhlásení rozhodnutia bolo vyvesené na
úradnej tabuli Okresného súdu Zvolen dňa 21. 05. 2015 a zvesené 29. 05. 2015, čím sa konštatuje

splnenie zákonnej lehoty pred vyhlásením rozhodnutia.

Dňa 27. 11. 2014 oznámením zo dňa 20. 11. 2014 vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309

166.

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vydanej k zmluve č. 601100699, ktorá bola vystavená vo
Zvolene dňa 11. 03. 2010 a vyplnená na sumu 364,- Eur. Jednalo sa o zmenku, kde sa odporca zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. túto sumu a zmenkový úrok

vo výške 0,25 % denne od 15. 09. 2010. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali

účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým
sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/33/2012. Z uvedeného spisu bolo
zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému B. S. (v tomto konaní
odporca) na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s., Bratislava zo dňa 31. 10. 2011 sp. zn. SR 15026/10, ktorým odporca bol zaviazaný
na zaplatenie sumy 364,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 364,- Eur
od 15. 09. 2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 364,- Eur od 29.
11. 2010 do zaplatenia a trovami konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 11. 2011 a
vykonateľnosť dňom 24. 11. 2011, keď lehota na plnenie podľa tohto rozhodnutia bola uložená do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou exekučného spisu je aj Zmluva o úvere č. 601100699
zo dňa 11. 03. 2010 spolu so zmenkou (totožnou so zmenkou v tomto konaní) a rozhodnutie Stáleho
rozhodcovského súdu. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bolo zistené, že zmenka vystavená
dňa 11. 03. 2010 bola vyplnená dňa 24. 11. 2010 s dátumom začiatku úročenia dňa 15. 09. 2010 a
predložená odporcovi na plnenie dňa 29. 1. 2010. Tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 17Er/33/2012-11 zo dňa 29. 10. 2012. Podľa
Zmluvy o úvere č. 601100699 zo dňa 11. 03. 2010 odporcovi bol poskytnutý úver v sume 350,- Eur,
odporca sa zaviazal vrátiť tento úver zvýšený o poplatok vo výške 210,- Eur, teda sa zaviazal na úver
zaplatiť celkovo sumu 560,- Eur (požičaná suma a poplatok) v 5 mesačných splátkach po 112,- Eur,
počnúc dňom 10. 04. 2010.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na
rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na
určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:

na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia, aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové
vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní

považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená v
exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere,
ktorá bola uzatvorená dňa 11. 03. 2010 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom na
jednej strane a odporcom ako dlžníkom na strane druhej bola vystavená zmenka a to dňa 11. 03.
2010 ako tzv. blankozmenka. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má

povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to vyplýva z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré sú súčasťou tiež exekučného spisu.
Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy 364,- Eur, spolu
so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným úrokom
zo zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa (právneho

predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali
len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti. Rovnako
aj v prípade zmenky, táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje do nej týkajúce sa zmluvy, ktorú mala
zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne, tak ako to
vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná, resp. vyplnená o údaje

týkajúce zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Zmenka bola vyplnená dňa 24. 11. 2010. Keďže
súd mal vo veci za to, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského úveru
došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní

uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne vychádzal
nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal
za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky, je
zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou
bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Spotrebiteľský úver mohol byť zabezpečený zmenkou v zmysle tohto zákonného ustanovenia len v
zákonom stanovenom prípade, a to ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, čo v danej veci mal súd
preukázané, a čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keď však súčasne zmenková suma v čase
vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ

však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá v súlade s lex
specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému zákonu,
t.j. k zákonu č. 191/1950 Sb.. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd

nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná v súlade
so zákonom, keďže navrhovateľ ako prezentuje v konaniach nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi
na preukázanie týchto skutočností, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Na záver súd ešte dodáva, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., túto charakteristiku

spĺňa. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla odporcovi
ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca tiež ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov.

V súdenej veci hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie
na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním sa na uplatňovanie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu jednoznačne
spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom i na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenkyjevrozpores§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

V zásade je tiež potrebné ešte doplniť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy

nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru,
ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 14 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj ako neplatné podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím
dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované
plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.

07. 2013.

Súd si je vedomí prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej
„právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo
zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pri tom nemôže byť zjavne argumentačnou

základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu
predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy ako inštitúty
sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie
namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by
zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol

zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe,
že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú
rutinnúprax.Tietoskutočnostitakvzbudzujúdôvodnépochybnostioskutočnomúčeleindosáciezmenky,
ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd
má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému,

pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktoré zásadne
nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať
zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je preto potrebnérozlišovať situáciu, kedy vstupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce
sa v obdobnom postavení, napr. v prípade podnikateľov a situácie, kedy dochádza k vzniku právneho
vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci, a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom.

Ohľadne tvrdení navrhovateľa o abstraktnosti zmenkového záväzku súd dáva do pozornosti článok 6
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
v články 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS2 z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, keď

tieto sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna
úpravadotknutávtejtoveci,ktorávnútroštátnemusúdurozhodujúcemuoprávachzindosovanejzmenky
neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky
neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla.

Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. vo

vzťahu navrhovateľ a odporca, keď odporcovi, ktorý bol úspešný, náhradu trov konania vo veci nepriznal,
pretože odporca návrh na priznanie trov konania nepodal, keď o trovách konania súd rozhoduje len na
návrh.

Vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu súd o trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., keď síce vedľajší účastník na strane
odporcu bol úspešný, pretože bol úspešný odporca, ale v danej veci si vedľajší účastník trovy konania
neuplatnil, keď súd o trovách konania rozhoduje len na návrh, preto súd, keďže takýto návrh nebol
podaný o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol tak, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.