Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 19, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206789
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5814206789.5

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: Ž. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. J. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: J.. J. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., X. J. XXX/XX, proti odporcovi: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, v konaní
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/161/98-24 zo dňa 17.03.1998 v časti

o výživnom na mal. Ž. U. tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou
129 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 24.10.2014.

II/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 24.10.2014 do 19.12.2016
vo výške 2925 EUR v mesačných splátkach po 50 EUR, splatných spolu s bežným výživným na účet
navrhovateľky s tým, že v prípade omeškania ktorejkoľvek splátky sa stane splatným celý dlh.

III/ Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

IV/ Žiaden účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu 24. 10. 2014 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať

na jej výživu sumou 150 EUR mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2014. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu v Dolnom Kubíne vo veci sp.zn. 5C/161/98 zo dňa 17. 3. 1998 bolo manželstvo jej
rodičov rozvedené a jej otcovi bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne.
Od tohto rozhodnutia jej výdavky vzrástli. Od septembra 2014 začala študovať v 1. ročníku na Univerzite
Komenského v Bratislave. Býva na internáte, kde platí mesačný poplatok 155 EUR. Cestovné do školy
je vo výške cca 10 EUR mesačne. Býva s matkou v rodinnom dome. Jej matka pracuje ako kozmetička.

2. K návrhu sa vyjadril odporca. Uviedol, že s ním nesúhlasí. Je vedený ako bezdomovec a nemá žiadny
majetok. V roku 2012 prekonal silný infarkt, v dôsledku čoho musel zrušiť svoju živnosť, ktorú vykonával.
Ostalbezpráce,živilsalenpríležitostnýmibrigádami,ktorémunepokrylianinákladynastravuabývanie.
Návrh žiadal zamietnuť, pretože nie je schopný platiť sumu žiadanú navrhovateľkou.

3. Súd vo veci uskutočnil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie vyjadrením splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k
záveru, že návrh na zvýšenie výživného je
( čiastočne ) dôvodný.4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne č.k. 5C/161/98-24 zo dňa 17. 3. 1998, ktorým bolo výživné
na navrhovateľku ( v tom čase maloletú ) určené sumou 500,- Sk mesačne ( v prepočte 16,50 EUR ). V
čase posledného rozhodnutia o výživnom mala navrhovateľka tri roky, v súčasnosti je plnoletá, študuje

na vysokej škole v Bratislave. Z vyjadrenia jej splnomocnenej zástupkyne súd zistil, že navrhovateľke v
Bratislave bývala na internáte prvé dva roky štúdia, kde za internát platila za jeden semester čiastku 825
EUR. V súčasnosti býva v Bratislave v prenajatom byte, za ktorý platí 195 EUR mesačne. Zakupuje si
električenku za 30 EUR raz za tri mesiace. Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že od 3. 9. 2015 bol
odporcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 129 EUR, so stanovenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 55%. Predtým bol odporca vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ súdu
zaslal vyjadrenie k návrhu. Súd konštatuje, že vzhľadom na časový odstup od posledného rozhodnutia
o výživnom, kedy bola navrhovateľka vo veku troch rokov, do súčasnosti, kedy je plnoletá, došlo k
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože s pribúdajúcim vekom sa
fyzické aj psychické potreby dieťaťa zvyšujú. K zmene pomerov, pre ktoré je potrebné pristúpiť k zmene

rozhodnutia o výživnom, došlo už aj z dôvodu, že suma 500,- Sk mesačne ( v prepočte 16,50 EUR )
nedosahuje výšku ani tzv. minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine. Súd pri určení
výživného vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia na vysokej škole
v Bratislave, kde si musí platiť ubytovanie, cestovné, študijné materiály a samozrejme bežné potreby
ako stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby, lieky a pod. Súd konštatuje, že výživné, ktoré navrhla,

nie je vzhľadom na jej potreby ako dospelého človeka, ktorý je študentom vysokej školy, nadštandardne
vysoké, ale príjem jej otca nedosahuje takú výšku, aby bolo možné určiť vyššie výživné. Súd určil
výživné vo výške čiastočného invalidného dôchodku odporcu. Súd konštatuje, že pokiaľ odporca je len
na čiastočnom invalidnom dôchodku, pokles jeho pracovnej schopnosti nie je taký, že by pre zdravotné
komplikácie si vôbec nemohol zadovážiť príjem na svoje živobytie prácou, čo aj brigádnickou formou.

Pokiaľ v čase, keď súdu zaslal vyjadrenie k návrhu, bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd tiež je
názoru, že ak nemal príjem z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, súd túto skutočnosť hodnotí tak,
že o možnosť získať príjem prišiel vlastným zavinením, a to spáchaním trestného činu. Súd je teda
názoru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť určené výživné. Odporca súdu neobjasnil,
prečo sa v rámci svojich možností nesnaží nájsť si zamestnanie. Súd odporcu zároveň zaviazal, aby

zaplatil zameškané výživné odo dňa jeho zvýšenia, ktorým je deň, kedy bol návrh na zvýšenie výživného
doručený na súd. Keďže nejde o výživné na maloleté dieťa, súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka
domáhala zvýšeného výživného počnúc dňom, ktorý predchádza podaniu návrhu, zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z

účastníkov náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:

,(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.