Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Er/4/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4307200070
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4307200070.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Z. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, XXX XX G., o
vymoženie 2.755,10,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej, Exekútorský
úrad so sídlom v Leviciach, Jilemnického 1, nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 344,95 eura v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice dňa 05.01.2007 poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú so sídlom

v Leviciach, vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného, ktorým sa voči povinnému
domáhal vymoženia 2.755,10,- eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 19.09.2006 pod sp. zn. SR 4091/06, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa30.10.2006avykonateľnosťdňa02.11.2006.Uvedenýmexekučnýmtitulomrozhodca
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 83.000 Sk spolu so 0,25% úrokom z omeškania denne

zo sumy 82.700 Sk od 13.06.2006 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania 15.439 Sk, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Zo spisového materiálu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 12.12.2005 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle uzavretej zmluvy oprávnený ako
veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 70.000,- Sk a povinný sa zaviazal

túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 18.200,- Sk ( t.j. celkovo spolu 88.200,-Sk ) vrátiť veriteľovi v
dvoch mesačných splátkach po 44.100,- Sk, počnúc dňom 12.01.2006.

Vzhľadomnato,žepovinnýakodlžníksisvojepovinnostizuzavretejzmluvyneplnilriadneavčas,obrátil
sa oprávnený na rozhodcovský súd v zmysle rozhodcovskej doložky tvoriacej súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Hoci podľa ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský

rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania vexekučnom konaní. Umožňuje to ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ZRK), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o

výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).

Podľaprvejvety§57ods.1písm.g)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 ods. 1 ZRK, nie sú procesnými podmienkami
exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej, na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak
predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného konania. Vyššie
uvedené ustanovenie teda umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že
nato, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský

rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky
však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Napriek tomu, že zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, je v záhlaví označená
ako„úverová“,tedauzavretápodľaustanovení§497anasl.Obchodnéhozákonníkaa malobysajednať

o tzv. absolútny obchod, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným
zákonníkom, bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo
nepodnikateľa, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na
povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej
činnostiazmluvuuzatvorilspovinnýmakofyzickouosobounepodnikateľom.Nazákladeuvedenéhomal

exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinnom do 10.06.2010, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.
Podľa § 879l OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára
2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú
podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 4, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) OZ v znení nesk. predpisov, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a
precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s
účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, a to požadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je totiž poskytnúť
spotrebiteľom v SR, ako členskom štáte EÚ, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica
93/13/EHS.

Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 8 cit. smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné
so Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

Podľačl.2písm.a)smernice,naúčelytejtosmernice,nekalépodmienkyznamenajúzmluvnépodmienky

definované v článku 3.Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice (ktorá bola implementovaná do nášho právneho

poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník) sa nijako nepopiera zásada,
že smernica na rozdiel od nariadenia (ako právne akty orgánov Europskej únie), nemá priamu právnu
záväznosť ; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS
(čl. 51 rozsudku ASTURCOM). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl.
51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť

také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,

ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj

vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.12.2006
vymoženia sumy 83.000,-Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom v Bratislave. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd nielenže neskúmal
neprijateľnézmluvnépodmienkyuvedenévpredmetnejspotrebiteľskejzmluve,alepriznaloprávnenému
aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore
s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor
s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva

určujúcou. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ a svojich právach
nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej

podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom

prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol
prijaťbuďakocelok,resp.odmietnuť.Obsahrozhodcovskejdoložkyboldodávateľomvopredpripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá

a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle

Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Uvedená okolnosť
môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského
rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a
európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tomto prípade takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, a teda ide o výkon práv v
rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/,
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky zmluvy nezaväzovali.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostiexekučnýsúdpopreskúmanípodmienokexekučnéhokonania
zistil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods.
2 ZoRK.
Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ZRK je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súduo zastavení exekučného konania podľa §45 ZRK zaniká prekážka rozsúdenej veci. Z toho vyplýva, že
nič nebráni dodávateľovi uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský
rozsudok nezaniká, iba boli zrušené jeho účinky.

Skutočnosť, že oprávnený sa ako dodávateľ domáhal na rozhodcovskom súde nezákonných nárokov a
nárokov v rozpore s dobrými mravmi, čomu predchádza nedostatok odbornej starostlivosti z jeho strany,
mala význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania. Súd preto uložil oprávnenému povinnosť
uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej.

Podľa § 196 cit. zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 cit. zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 odsek 2 cit. zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v
akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej
do 30.4.2008) v znení nesk. predpisov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhl., základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64,-
eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
3,32,- eura.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 372,82,- eura (vrátane 20% DPH) pozostávajúce
z hodinovej odmeny za 8 hodín exekučnej činnosti, z paušálnej náhrady v sume 43,16,-eura a náhrady
hotových výdavkov - 257,29,-eura.

Súd má preskúmaním exekútorom uplatnených trov za to, že nie je možné priznať hodinovú
odmenu za zaregistrovanie návrhu, vypracovanie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
vypracovanie žiadosti o súčinnosť - sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, znalec. Súd jepresvedčený, že úkony exekučnej činnosti vymedzené v ustanovení § 15 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. sú odmeňované výlučne paušálnou odmenou a nie je teda žiadny dôvod priznať exekútorovi
hodinovú odmenu aj za tieto úkony exekučnej činnosti; došlo by k bezdôvodnému a najmä duplicitnému

odmeňovaniu jedného úkonu paušálnou aj hodinovou odmenou.

Súd má preskúmaním exekútorom uplatnených trov za to, že nie je možné priznať paušálnu odmenu
podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl. za doručenie upovedomenia o vykonaní
súpisu hnuteľných vecí, doručenie súpisu hnuteľných vecí, doručenie upovedomenia o mieste a čase

oceňovania, doručenie znaleckého posudku na cenu nehnuteľnosti, doručenie dražobnej vyhlášky.
Podľa § 15 ods. 1 cit vyhl. sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného,
každé zisťovanie platiteľa mzdy, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku

povinného. Výpočet úkonov exekučnej činnosti je taxatívny, preto nie je možné priznať exekútorovi
paušálnu odmenu za žiaden iný úkon, aj keď ho exekútor reálne urobil.

Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie pozostávajúce z hodinovej
odmeny za úkony exekučnej činnosti za vypracovanie žiadosti o udelenie súhlasu s predajom (20

min.), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (30 min.), vypracovanie exekučného príkazu
zrážkami zo mzdy (20 min.), vypracovanie exekučného príkazu na zriadenie záložného práva (30 min.),
vypracovanie žiadosti o udelenie súhlasu s ex. konaním na predmet zálohu (20 min.), vypracovanie
upovedomenia o spôsobe predajom nehnuteľnosti ( 20 min.), vypracovanie exekučného príkazu
predajom nehnuteľnosti (30 min.), vypracovanie upovedomenia o vykonaní súpisu hnuteľných vecí (30

min.), vypracovanie súpisu hnuteľných vecí (20 min.), vypracovanie upovedomenia o mieste a čase
oceňovania nehnuteľnosti (20 min.), zaslanie znaleckého posudku na cenu nehnuteľnosti (30 min.),
vypracovanie dražobnej vyhlášky (30 min.), vypracovanie žiadosti o zverejnenie dražobnej vyhlášky (20
min.), vypracovanie žiadosti o udelenie súhlasu k dražbe s nižšou cenou (20 min.), vypracovanie žiadosti
o vyznačenie právoplatnosti (20 min.), vypracovanie prihlásenia pohľadávky do dražby nehnuteľnosti

(20 min.), vyúčtovanie trov exekúcie (20 min.) - spolu 400 min., t.j. 7 hodín x 6,64,- eura, z paušálnej
odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. písm. a), c), d) - 3x, e), h), j) -
spolu 8 x 3,32,- eura a z náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov - poštovné v sume 34,89,-
eura, znalečné v sume 222,40,-eura, spolu trovy exekúcie vo výške 344,95,- eura ( vrátane 20% DPH
z odmeny exekútora ).

Keďžesavkonanívyskytlaprekážkaspôsobujúcaneprípustnosťexekúcie,súdexekúciuzastavilauložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 344,95,- eura v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť;

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.