Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211053.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská
100/A,Bratislava,IČO36432105,zast.JUDr.VeronikouKubrikovou,PhD,advokátkou,protipovinnému
S. F., H.. XX.XX.XXXX, Č.P. XXXX/XX, XXX XX C., zast. M. S., S. Okresného K. C. N., vedenej pred
súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou so sídlom úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, na
vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II.

v Bratislave, č.k. 55Er/1937/2015-35 zo dňa 27.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1937/2015-35
zo dňa 27.05.2015, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. v Bratislave uznesením, č.k. 55Er/1937/2015-35 zo dňa 27.05.2015 zamietol
žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, sp. zn. 55Er/1937/2015, Ex 5613/2015 o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol,
že dňa 28.04.2015 súdny exekútor doručil na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie č.k. II/2014 - 4956 zo dňa 24.11.2014 a doloženú zmluvu o bežnom účte
zo dňa 16.01.2007, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a v nich
obsiahnutá rozhodcovská doložka. Uvedená zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru -

oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu
z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom -
povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej
činnosti. Povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah jej VOP, zmluva
má aj preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha úprave § 52 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo
veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci
C-168/05 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-
Louis Fredout, konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje
takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Možnosť

súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok na zabránenie tomu, aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v článku 7 smernice Rady 93/13/EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica
sp. zn. 17CoE/47/2011 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12CoE

11/2011-28 zo dňa 10.5.2011, ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3 Cdo146/2011, uznesenie sp. zn. 5M Cdo 25/2012 zo dňa 12.06.2013 a uznesenie sp. zn. 2Cdo 245/2010
zo dňa 30.11.2011.

Súd prvého stupňa mal za to, že skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je
rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len
rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Rozhodcovská doložka musí mat pre platnú existenciu splnenú podmienku písomnej formy v zmysle
§ 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Písomná forma
rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi však splnená nie je, preto v
danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP v bode č. 11.5 je jednoznačne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a nie je možné ju považovať za platne uzatvorenú. Tým nebola daná právomoc

rozhodcovskému súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré
nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Záverom súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou VOP navyše
nedáva možnosť účastníkom voľby iného, ako rozhodcovského súdu, je neprijateľná a napadnuté

ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotná forma zmluvy a VOP, t.j. drobný
a ťažko čitateľný, husto popísaný text už sám o sebe sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa
s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom podpis spotrebiteľa sa za VOP vrátane
rozhodcovskej doložky nenachádza, ale nachádza sa iba na zmluve o bežnom účte.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie
dôvody podľa § 205
odsek 2 písm. a), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Súd prvého stupňa vychádzal

podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový
stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, účastník dôkazy bez

svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi
konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej
veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre

skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa
výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia
exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne

zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie
je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky
exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší

rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej
odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 45 ods. 1 , ZoRK. Exekučný súd je

oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela
s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je tuprekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny

predchodca postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Poukázal ďalej na to, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a

porušil § 153 ods. 1
OSP. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný
exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala
rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na
„štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej

veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to,
že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu, a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,

čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok
zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to, že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú

doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou
únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamym normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie
je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa

na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách,
nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej
ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra
interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku,

ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal
ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v
skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd
svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných
všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo
aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie
v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015, na podklade
rozhodcovského rozsudku vydaného SRS Slovenskou bankovou asociáciou, sp. zn. II/2014 - 4956 zo
dňa 24.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a stal sa vykonateľným dňa 22.12.2014,
domáhal vymoženia uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1335,- Eur,
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1335,- Eur odo dňa 15.04.2014 do zaplatenia,

poplatok za rozhodcovské konanie v sume 79,20 Eur, trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom
konaní vo výške 190,31 Eur, náhradu za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie
exekúcie v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 105,78 Eur.
Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 16.01.2007 zmluvu o bežnom účte.Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý

bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania oprávneného, týkajúce sa tvrdenia, že súd prvého
stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK.

Súd prvého stupňa sa zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp.
posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc,

bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
16.01.2007 zmluvu o bežnom účte, ktorej súčasťou boli aj VOP. V bode č. 11.5 VOP sa zmluvné strany
zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré by medzi nimi vznikli, budú riešené v rozhodcovskom konaní

rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk Slovenskej republiky podľa jeho rozhodcovských pravidiel,
ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou zmluvy.

Účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o bežnom účte, avšak na predložených VOP sa
podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá

neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná, alebo ak neexistuje,
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom uznesení,

nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom
právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, a teda aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a
nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Rozhodcovská doložka začlenená do rámca formulárovej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občiansky zákonník) a súd prvého stupňa správne
vyhodnotil, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná platne. VOP nie sú súčasťou zmluvy. Zmluva je
podpísaná bankou /oprávneným/ a klientom /povinným/, pričom VOP, v ktorých nie je uvedené, že bysa týkali vyššie uvedenej zmluvy, nie sú osobitne datované a nie sú podpísané. Uvedené dojednanie v
zmluve nie je osobitnou rozhodcovskou zmluvou a nespĺňa ani formu rozhodcovskej doložky k zmluve
v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZoRK.

Vychádzajúc z obsahu VOP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej
doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným
titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku

neplatná (§ 53 ods. 5 Občiansky zákonník). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových
zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti.

Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu v zákone, ba priamo zákonom
bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na rozhodnutie. Za takýchto

podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom.

Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
nevykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu sa odvolací súd plne

stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa,
a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.