Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115207303
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115207303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Za W. XXX/XX, zastúpená B.. Y. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom U., Za W. XXX/XX proti odporcovi: H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX,
t. č. Q., L. XX, zastúpený JUDr. Barborou Lánikovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie
Bratislava, Grössllingova 8, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 2. septembra 2015 č. k. 12C/151/2015-179 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že

vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zvyšuje zo sumy 170 eur mesačne na sumu 270 eur
mesačne, počnúc od 19. 03. 2015, ktorú je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
do rúk navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 26P/37/2011-38 zo dňa 02.
12. 2011.

V časti zročného výživného a náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.

26P/37/2011-38 zo dňa 02. 12. 2011 v časti výživného na Y. O., nar. XX. XX. XXXX tak, že zvýšil
vyživovaciu povinnosť odporcu H. O., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 170 eur mesačne na sumu 370
eur mesačne, počnúc od 19. 03. 2015, ktorú je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred do rúk navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za čas od 19. 03. 2015
do 31. 08. 2015 určil sumou 936,60 eura, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po
100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol
podaný dôvodne, pretože došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ako aj na strane
odporcu, súdom určené výživné vo výške 170 eur mesačne už súd nepovažoval za dostatočné, pretože
navrhovateľka študuje na vysokej škole, nemá žiadny príjem, nie je schopná sama sa živiť, a preto
je odkázaná na svojich oboch rodičov, ktorí k nej majú vyživovaciu povinnosť. Štúdiom na vysokej

škole sa bez pochybností zvýšili výdavky navrhovateľky a tieto nie je schopná pokryť z určeného
výživného 170 eur. Vyživovacia povinnosť odporcu je jeho prvoradou povinnosťou a má prednosť pred
jeho ostatnými výdavkami. Pri určovaní primeranej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb navrhovateľky, ako aj majetkových pomerov odporcu, pretože pri hodnotení majetkovýchpomerov odporcu bolo treba posudzovať a zohľadniť nielen jeho pomery podľa vykazovaného príjmu
- výsluhového dôchodku, príjmu z prenájmu nehnuteľností a príjmu z podnikania, ale aj podľa celkovej
hodnoty majetku s poukazom na jeho vlastníctvo nehnuteľností. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť

odporcu na sumu 370 eur mesačne, túto sumu súd považoval za postačujúcu s poukazom na výdavky
navrhovateľky, ako aj tú skutočnosť, že odporca platil pôvodne výživné na obe svoje dcéry vo výške 200
eur a 170 eur. Aj matka navrhovateľky má k nej vyživovaciu povinnosť, teda i matka navrhovateľky sa
musípodieľaťnaúhradenákladovnavrhovateľkyurčitoufinančnousumou,nievšakvrovnakejmieraako
odporca, pretože navrhovateľka žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, tak sa matka skutočne

fyzicky podieľa na úhrade jej nákladov a jej majetkové pomery nie sú také rozsiahle ako majetkové
pomery odporcu a uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky výživného zo strany odporcu
ako otca. Sumu 370 eur súd považoval za prijateľnú predovšetkým s poukazom na majetkové pomery
odporcu a s poukazom na zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Čo sa týka výdavkov
odporcu na splácanie úveru, súd poukázal na prioritu vyživovacej povinnosti, ktorá je na prvom mieste
a odporca mal zvážiť kúpu nehnuteľností v Kunerade tak, aby sa zbytočne nezadlžoval a aby mal

dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného navrhovateľke, a navyše, poskytnutý úver slúži
na zvyšovanie hodnoty majetku odporcu. Za čas od 19. 03. 2015 do 31. 08. 2015 vznikol odporcovi
nedoplatok na výživnom vo výške 936,60 eura, za mesiace marec až august 2015 odporca zaplatil
navrhovateľke na výživnom sumu 1.140 eur /200 eur + 200 eur + 200 eur + 200 eur + 170 eur + 170
eur/ a mal zaplatiť 2.076,67 eura /226,67 eura za 19 dní mesiaca marec 2015 a 1.850 eura za mesiace

apríl až august 2015 - 5 x 370 eura/, rozdiel je suma 936,60 eura /2.076,67-1.140/, ktorý súd povolil
odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným v súlade s §
160 ods. 1 OSP, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou
výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc
sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že jeho vyživovacia povinnosť na navrhovateľku
bude zvýšená zo sumy 170 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, počnúc od 19. 03. 2015 s tým, že
zročné výživné žiadal povoliť splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným. Vytkol

súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je vydané na
základe neobjektívne zisteného skutkového stavu, pričom predložené dôkazy boli súdom vyhodnotené
výlučne v prospech navrhovateľky a súd vôbec nezohľadnil jeho možnosti na platenie výživného v
súvislosti s reálnymi a primeranými potrebami navrhovateľky. Súd pochybil pri skúmaní a vyhodnotení

skutočných potrieb navrhovateľky, ktoré si sama vyčíslila v sume 400 eur, pričom neprihliadal na jeho
námietky, ktoré súdu oznámil v písomnom podaní zo dňa 29. 04. 2015. Súd navrhovateľku v
konaní nevypočul, výdavky neboli dostatočne preukázané listinnými, resp. inými dôkazmi, a napriek
tomu ich súd v plnom rozsahu akceptoval ako odôvodnené náklady plnoletého dieťaťa. Súd taktiež
absolútne neskúmal príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti. Taktiež prvostupňový súd postupoval

nesprávne pri zisťovaní majetkových pomerov na strane matky navrhovateľky, keď opomenul vziať do
úvahy skutočnosť, že vyporiadaním BSM matka navrhovateľky nadobudla do výlučného vlastníctva
2- izbový byt v U. v hodnote cca 60.000 eur a tiež rekreačnú jednoposchodovú murovanú chatu s
pozemkom vo výmere 432 m2 v katastrálnom území N. H. v hodnote cca 15.000 eur. Pri zisťovaní príjmu
matky navrhovateľky sa súd uspokojil s predloženým daňovým priznaním za rok 2014, v ktorom je základ

dane vo výške 553,20 eura. Vykázaný príjem matky navrhovateľky je teda podstatne nižší ako sama
uvádzala, pretože na pojednávaní uviedla príjem vo výške cca 1.000 eur mesačne. Bolo povinnosťou
súdu odstrániť tento rozpor a zistiť, či má matka navrhovateľky ešte iný príjem ako príjem z podnikania,
resp. z akých zdrojov príjem 1.000 eur mesačne získava. Súd jednostranne, v jeho neprospech,
vyhodnotil zistenie majetkových pomerov na jeho strane. V prvom rade vyvodil absolútne nesprávny

právny záver, že k ukončeniu živnosti pristúpil bezdôvodne a vzdal sa príjmu vo výške 513 eur. Toto
tvrdenie je nepravdivé, pričom na súde vysvetlil, že o prácu, ktorú vykonával na základe živnostenského
listu, mal záujem, avšak zo strany objednávateľa prác došlo k postupnému znižovaniu objednávok,
čo jednoznačne vyplýva z daňového priznania. Jeho príjem z podnikania v posledných mesiacoch
nepostačoval ani na vykrytie nákladov spojených s podnikaním. Súd tiež nedostatočne prihliadol na jeho

mesačné náklady v sume cca 700 eur mesačne, pričom v uvedenej sume nie sú započítané jeho osobné
výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, cestovné a pod. Je pravdou, že kúpou nehnuteľnosti
v katastrálnom území Kunerád sa jeho majetok zvýšil, avšak na druhej strane je potrebné zohľadniť, že
týmto spôsobom si riešil svoju potrebu bývania po rozvode manželstva. V súčasnosti býva v podnájmev sociálnom byte a potrebuje si vyriešiť možnosť trvalého bývania. Taktiež poukázal na skutočnosť,
že prenájom bytu v Rožňave sa ukončil výpoveďou zo strany nájomcu, čím sa jeho mesačný príjem
od 01. 07. 2015 znížil o 120 eur. V súčasnosti je jeho jediným príjmom príjem výsluhového dôchodku

v sume 925,33 eura, z ktorého nie je v žiadnom prípade schopný platiť výživné na navrhovateľku v
sume 370 eur + 100 eur splátku zročného výživného, t.j. spolu 470 eur mesačne. Záverom poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľka si sama vyčíslila náklady na sumu 400 eur mesačne, pričom súd mu
určil výživné v sume 370 eur mesačne, čo pokrýva takmer celé náklady na výživu navrhovateľky, pričom
plnenievyživovacejpovinnostivočinavrhovateľkejerovnakopovinnosťouajjejmatky.Vzhľadomktomu,

že príjmové a majetkové pomery matky navrhovateľky a jeho sú porovnateľné, považoval za zákonný
postup určenie povinnosti na platenie výživného v porovnateľných sumách. Taktiež uviedol, že súd konal
na oboch pojednávaniach v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá nebola vôbec vypočutá, pričom matka
navrhovateľky, na ktorej výpoveď súd prihliadal, nebola procesne poučená ako svedok podľa § 126 OSP.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že každý jeden ňou vyčíslený mesačný výdavok
bol i reálny, doložený platnými dokladmi, resp. pri veciach osobnej potreby sú ceny vecí a služieb
všeobecne známe a netreba ich preukazovať osobitnými dokladmi. Ani jedna z položiek uvedených v
návrhu na zvýšenie výživného nebola nedôvodná, boli a sú to všetko náklady spojené s jej výživou,
ošatením, bývaním, vzdelaním, záujmami, starostlivosťou o zdravie. Dokonca, počnúc od septembra

2015 sa náklady na bývanie v študentskom internáte zvýšili na sumu cca 115 eur mesačne. Čo sa
týka jej brigády počas leta, zarobila sumu 75,87 eura. Je si vedomá skutočnosti, že i matka sa musí
podieľať na úhrade jej nákladov určitou finančnou sumou, nie však v rovnakej sume, pretože s ňou žije
v spoločnej domácnosti, taktiež sa o ňu fyzicky stará, čo treba tiež zohľadniť, a túto skutočnosť tiež súd
bral na zreteľ. Matka jej pritom, okrem osobnej starostlivosti, poskytuje aj mesačné vreckové vo výške

100 eura, bráva ju na letnú dovolenku a v zime prispieva na lyžovačku. Má zo to, že súd pri zisťovaní
majetkových pomerov jej rodičov postupoval správne a vzal do úvahy všetky aspekty, ktoré vyžaduje
zákon pri ich skúmaní, teda predovšetkým ustanovenie § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine. Odporca je
síce vo výsluhovom dôchodku, ale je vo veku, v ktorom je schopný pracovať. Aj keby bolo pravdou, že
odporca už nemá príjem z prenájmu bytu v jeho vlastníctve, ktorý sa nachádza v Rožňave, nesporným

zostáva fakt, že je naďalej jeho výlučným vlastníkom, teda môže ho opätovne prenajať, resp. aj predať,
ak ho nepotrebuje sám pre seba, nakoľko sa rozhodol riešiť si svoje bývanie kúpou nehnuteľnosti, ktorou
sa podľa jej názoru zadlžil v neprimeranej výške s prihliadnutím na trvanie jeho zákonnej vyživovacej
povinnosti voči nej. Odporca v odvolaní neuviedol, v čom podľa jeho názoru spočíva nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zvýšenia

vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku je potrebné v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmeniť
a v časti zročného výživného, ako i v časti náhrady trov konania, je potrebné rozhodnutie súdu prvého
stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného podaný na Okresný súd Nitra
dňa 19. 03. 2015. Podaným návrhom navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu zo sumy 170 eur mesačne, určenú rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 02. 12. 2011 č. k.
26P/37/2011, na sumu 400 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Z odôvodnenia návrhu vyplýva,
že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu (v konaní o rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností) bola navrhovateľka študentkou strednej školy v Nitre, pričom v
súčasnosti navštevuje Vysokú školu chemicko-technologickú v D., čím sa podstatne zvýšili jej životné
náklady spojené predovšetkým s vysokoškolským štúdiom, ktoré náklady mesačne predstavujú sumu
400 eur ako náklady, ktoré súvisia s jej pobytom v D.. Mimo času stráveného na internáte v D. žije stále
u matky, ktorá financuje a zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o ňu a poskytuje jej mesačné vreckové

vo výške 100 eur. Každoročne ju taktiež bráva na letnú dovolenku, v zime prispieva na lyžovačku,
rovnako jej sama zabezpečuje a financuje sťahovanie na internát do D. a na konci školského roka
odsťahovanienaspäťdoU..Nakoľkoštúdiomnavysokejškolesapripravujenasvojebudúcepovolaniea
nemá žiadny finančný príjem, nepoberá sociálne ani prospechové štipendium, ani nevlastní iný majetok,vyživovaciapovinnosťodporcuakojejotcatrváaždodoby,pokiaľsanebudeschopnáživiťsama.Súdom
priznané výživné vo výške 170 eur, resp. vo výške 200 eur, v ktorej jej výživné odporca poskytuje od
novembra 2013, v súčasnosti nepostačuje na úhradu jej životných nákladov, ktoré sa oproti času, kedy

bolo výživné priznané súdom, podstatne zvýšili. S poukazom na uvedené žiadala zaviazať odporcu na
platenie zvýšeného výživného vo výške 400 eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred, počnúc od podania
návrhu na súd.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene
výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho,
tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri
posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť

zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za
ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pre
trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti, pretože vyživovacia povinnosť trvá
do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov je podľa Zákona
o rodine významná len z hľadiska procesného, a to v tom zmysle, že sa po plnoletosti dieťaťa môže

začať konanie o výživnom len na návrh oprávneného.

Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, zistil, že k poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku došlo
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 2. decembra 2011 č. k. 26P/37/2011-38. Uvedeným rozsudkom

súd prvého stupňa, rozhodujúc o rozvode manželstva rodičov navrhovateľky a úprave práv a povinností
k v tom čase maloletej navrhovateľke, stanovil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku
sumou 170 eur mesačne. V čase tejto úpravy vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľku bola
navrhovateľka maloletá a študovala na strednej škole. Odporca bol zamestnaný, s dosahovaným
príjmom 417,55 eura, pričom súčasne poberal výsluhový dôchodok vo výške 913,99 eura (od 01. 07.

2011). Matka navrhovateľky bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zamestnaná a jej čistý
mesačný príjem dosahoval výšku 785,07 eura.

V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou Vysokej školy chemicko-technologickej v D.. Odporca
je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 925,33 eura (od 01. 07. 2014). Odporca podnikal na

základe živnostenského oprávnenia, ktoré podnikanie ku dňu 15. 01. 2015 ukončil. Do 01.
07. 2015 (do doby ukončenia nájomného vzťahu) odporca dosahoval príjem z prenájmu nehnuteľnosti
- 1-izbového bytu v A. v jeho výlučnom vlastníctve, vo výške čistého príjmu z prenájmu 120 eur.
Matka navrhovateľky podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti verejného obstarávania,s dosahovaným priemerným čistým príjmom z podnikania (v zmysle jej udania) vo výške 1.000 eur.
Odporca a matka navrhovateľky, okrem navrhovateľky, inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné podľa
ustanovenia § 220 OSP zmeniť. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa síce dostatočne
zistil skutkový stav veci, avšak z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver,
keď zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 170 eur mesačne na sumu

370 eur mesačne. Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, že náklady
navrhovateľky sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu zvýšili, z ktorého dôvodu možno
konštatovať čiastočnú opodstatnenosť podaného návrhu na zvýšenie výživného. U navrhovateľky za
dobu od posledného rozhodovania o výživnom tak nastala kvalifikovaná zmena pomerov, keď táto
dospela a študuje na vysokej škole v zahraničí (.). K zvýšeniu potrieb navrhovateľky došlo už samotným
uplynutím doby a zvýšením jej veku a tiež tým, že náklady na vysokoškolské štúdium, naviac v zahraničí,

sú vyššie v porovnaní s nákladmi na štúdium strednej školy v mieste bydliska dieťaťa. V dôsledku
uplynutia doby viac ako troch rokov od posledného rozhodovania súdu o výživnom na navrhovateľku,
ako i v dôsledku toho, že navrhovateľka dospela, sa prirodzene zvýšili aj jej náklady súvisiace s
uspokojovaním základných hmotných potrieb (ošatenie, obuv a pod.). V konaní pred súdom prvého
stupňasinavrhovateľkavyčíslilajejmesačnénákladyvsúvislostisjejštúdiomapobytomvD.sumou400

eur, pričom súčasne uviedla, že mimo času stráveného v D. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá
zabezpečuje jej starostlivosť a mesačne jej prispieva sumou 100 eur. Vychádzajúc tak z odôvodnených
potrieb navrhovateľky, ktorá v dôsledku štúdia na vysokej škole nie je schopná sama sa živiť, ako i z
možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého
stupňa, mal za to, že tak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako i možnostiam, schopnostiam a

majetkovým pomerom odporcu zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy 170 eur
mesačne na sumu 270 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výška
výživného na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitovaná možnosťami a schopnosťami
rodiča, ktorý je na výživu dieťaťa povinný prispievať. V prejednávanej veci mal pritom odvolací súd
za to, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné vo výške 370 eur možnosti a schopnosti odporcu

ako povinného prekračuje, poukazujúc pritom na skutočnosť, že odporca je aktuálne poberateľom
výsluhového dôchodku vo výške 925,33 eura, keď súčasne podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že ukončením živnostenského podnikania v dôsledku
odporcom udávanej straty zákaziek sa odporca bezdôvodne vzdal príjmu z podnikania. S ohľadom na
výšku odporcom poberaného výsluhového dôchodku a výšku príjmu matky navrhovateľky z podnikania

je potom možné konštatovať, že príjmy oboch rodičov navrhovateľky sú v zásade porovnateľné, a to
i po zohľadnení potenciálneho príjmu odporcu z prenájmu nehnuteľnosti (bytu v A.) vo výške 120 eur
mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rovnako ako odporca, i matka
navrhovateľky má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, a pokiaľ si ju táto bude plniť
vo výške porovnateľnej s výškou vyživovacej povinnosti odporcu, budú všetky odôvodnené potreby

navrhovateľky plne uspokojené. Poukazujúc na navrhovateľkou vyčíslené pravidelné mesačné náklady
vo výške 400 eur, možno ustáliť, že pri súdom prvého stupňa zvýšenej vyživovacej povinnosť odporcu
na navrhovateľku na sumu 370 eur mesačne by sa na ich úhrade v prevažnej miere podieľal len sám
odporca, neberúc tak do úvahy zákonnú vyživovaciu povinnosť zo strany matky navrhovateľky, ako i
skutočnosť, že takto zvýšené výživné nezodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ani nie je

odrazom jeho životnej úrovne, na ktorej má navrhovateľka právo sa podieľať. K uvedenému odvolací súd
len dopĺňa, že i keď navrhovateľka naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou (mimo času
stráveného v D.), poukaz navrhovateľky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti zo strany matky nie je
namieste,nakoľkonavrhovateľkajeosobouplnoletou,svýrazneobmedzenoupotrebouzabezpečovania
osobnej starostlivosti rodičom. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal potom odvolací súd za to,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti nie je správne, keď podľa názoru
odvolaciehosúduschopnostiam,možnostiamaanimajetkovýmpomeromodporcunezodpovedásúdom
prvéhostupňazvýšenévýživnévovýške370eurmesačne.Porovnávajúcpríjemodporcusjehopríjmom
v čase posledného rozhodovania o výživnom nie je možné konštatovať jeho nárast, pričom skutočnosť,
že odporca spolu s priateľkou nadobudol nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia trvalého bývania, nie

je dôvodom na konštatovanie, že majetkové pomery odporcu odôvodňujú zvýšenie výživného v súdom
prvého stupňa určenej výške. Rovnako nie je možné ustáliť taký záver, že pokiaľ odporca v minulosti
platil výživné na staršiu sestru navrhovateľky vo výške 200 eur a na navrhovateľku 170 eur, s ohľadom
na túto skutočnosť je potom schopný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 370 eur mesačne, keďtakéto konštatovanie súdu prvého stupňa samo o sebe nerešpektuje kritéria pre určenie výživného v
zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu na
navrhovateľku, počnúc od 19. 03. 2015, zvýšil zo sumy 170 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne.

Záverom odvolací súd, vzhľadom na odporcom namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa,

ktorý v konaní nevypočul navrhovateľku ako účastníčku konania a súčasne matku navrhovateľky v rámci
jej výsluchu nepoučil v zmysle ustanovenia § 126 OSP ako svedka vypočutého v konaní, odvolací súd
udáva, že navrhovateľka na konanie v súlade s ustanovením § 24 OSP splnomocnila B.. Y. O., matku,
ktorá ako jej zástupkyňa v konaní uviedla všetky podstatné skutočnosti za účelom riadneho zistenia
skutkového stavu veci, bez konštatovania potreby osobného výsluchu navrhovateľky, nachádzajúcej sa
v zahraničí. Takýmto postupom súdu prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový

súd nedopustil procesného pochybenia, pričom matka navrhovateľky v konaní vypovedala z pozície
zástupkyne navrhovateľky, a nie svedka, bez potreby jej poučenia v zmysle ustanovenia § 126 OSP.
V časti zameškaného výživného, ako aj v časti náhrady trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, keď nemal podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia v tejto časti.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli súdu známe platby výživného odporcom v prospech
navrhovateľky,zktoréhodôvoduodvolacísúdnemoholustáliťzročnévýživnézaobdobieod19.03.2015
do rozhodnutia odvolacieho súdu. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto zistiť, koľko odporca
zaplatil titulom výživného na navrhovateľku od 19. 03. 2015 do vyhlásenia rozhodnutia a následne ustáliť
výšku zročného výživného a rozhodnúť i o trovách konania účastníkov.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.