Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200885
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812200885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov 1. R. M., O.. XX. XX. XXXX, bývajúceho v
E.Ž., Š. Č.. XX a 2. M. M., O.. XX. XX. XXXX, bývajúcej v E., Š. XX, obaja zastúpení JUDr. Vladislavom
Sisákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Skladná č. 14, proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody č. 6,
IČO:30416094,onáhraduškodyvovýške1.075.917,10eurasprísl.,oodvolanížalovanéhoaoodvolaní
Mesta Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 29, IČO: 00328758, zastúpeného JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 8, proti medzitýmnemu rozsudku Okresného

súdu Rožňava č.k. 4C/18/2012-373 zo dňa 4.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že
právny základ nároku žalobcov je daný a uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali od žalovaného zaplatenia náhrady škody v
podobe ušlého zisku vo výške 1 075 917,10 eura za obdobie od 01. 07. 2006 do 12. 01. 2011 spolu

s príslušenstvom v podobe zákonného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy
za obdobie od 01. 07. 2006 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu žalobcovia
odôvodnili tým, že dňa 02. 02. 2005 vydalo Mesto Rožňava ako miestne príslušný stavebný úrad
stavebné povolenie, ktorým bola povolená stavba - Oprava budovy na Šafárikovej ul. č. 13 v Rožňave
na parc. č. KN-C 263/1, 5, 6 v k. ú. E. na základe žiadosti žalobcov, ktoré stavebné povolenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 02. 2005. Pred dokončením tejto stavby Mesto
Rožňava vydalo dňa 30. 12. 2005 rozhodnutie č. 4665/2005-02, právoplatné dňa 30. 01. 2006, ktorým

bola povolená zmena predmetnej stavby pred jej dokončením. Bolo vydané dňa 16. 02. 2006 aj
kolaudačné rozhodnutie č. 4944/2005/2006-02, ktorým bolo povolené užívanie časti predmetnej stavby
a to reštaurácie a plynovej kotolne na prízemí na predmetných pozemkoch, predajne a plynovej
kotolne. V roku 2006 na pozemku parc. č. KN-C 264/3, ktorý susedí so stavbou žalobcov, sa
začalo so stavbou "Penzión na Košickej ulici č. 1 Rožňava - prístavba“ a do konca roka 2006 bola
táto stavba postavená do výšky 2,5 m bez stavebného povolenia. Stavebníci stavby - P. L. R. E. P.
požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia dňa 30.12.2008 bez potrebnej dokumentácie.

stavebný úrad preto týchto stavebníkov vyzval na predloženie chýbajúcich dokladov a na ústnom
pojednávaní, ktoré bolo spojené s miestnym zisťovaním ( dňa 17. 04. 2009) žalobcovia vzniesli
námietky proti susediacej stavbe a upozornili najmä na skutočnosť, že medzi ich stavbou a stavbou
Penziónu na Košickej ulici č. 1 nie je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť. V dôsledku tohoupozornili, že táto ich stavba bude stavbu žalobcov neprimerane tieniť a tým dôjde k jej znehodnoteniu
a žalobcom znemožňuje jej riadne užívanie na plánovaný účel, a to na prevádzkovanie ubytovacieho
zariadenia -penziónu.Stavebnýúradvydalrozhodnutieoprerušenídodatočnéhostavebnéhopovolenia

stavebníkom Penziónu na Košickej ulici č. 1 v Rožňave a vyzval na predloženie svetlo-technickej štúdie,
ktorá následne konštatovala, že práve realizáciou stavby penziónu P. L. R. E. P. môže dôjsť k zhoršeniu
podmienok denného osvetlenia vnútorných priestorov stavby žalobcov, t. j. k jej zatieneniu. Žalobcovia
preto dňa 2.9.2009 požiadali stavebný úrad o predĺženie termínu dokončenia svojej stavby do 30. 10.
2012 a to práve z dôvodu pokračujúcej realizácie susednej stavby bez stavebného povolenia a rozhodli

sa počkať s dokončením svojej stavby až do vyriešenia celkovej situácie so susediacou nepovolenou
stavbou. Žiadosti stavebný úrad vyhovel a zobral nový termín ukončenia stavby na vedomie prípisom
zo dňa 14. 09. 2009. Na to dňa 18. 11. 2009 P. L. R. E. P. opätovne požiadali stavebný úrad o
dodatočné povolenie svojej stavby - Penzión na Košickej ulici č. 1 Rožňava - prístavba, kde opätovne
stavebný úrad žiadateľov vyzval o doplnenie ich žiadosti o svetlo-technický posudok. Znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika - P.. C.. Y. M.Ý., N.. vyhotovil odborný posudok

č. 03/2009 - svetlo-technické posúdenie stavby a z toho vyplynulo, že ekvivalentný uhol tienenia
pre zvolenú najnepriaznivejšie osvetlenú miestnosť je 28, 9 stupňov, čo je menej ako 30 stupňov,
ktoré povoľuje príslušná STN. Opätovne preto žalobcovia na pojednávaní dňa 28. 01. 2010 vzniesli
námietky aj proti odborného posudku, ktorý považovali za jednostranný a nepresný. Mali za to, že tento
posudok vychádza z nesprávnych vstupných údajov potrebných na výpočet uhla tienenia a požiadali

o vypracovanie ďalšieho posudku, ktorý by správne údaje zohľadňoval. Dňa 01. 02. 2010 stavebný
úrad vydal dodatočné stavebné povolenie č. 5644/2009-03-Fa k stavbe - Penzión na Košickej ulici č.
1 Rožňava - prístavba, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. KN - C 264/3 k. ú. E. proti ktorému
rozhodnutiu včas žalobcovia podali odvolanie. Krajský stavebný úrad v Košiciach dňa 23. 04. 2010
napadnuté rozhodnutie čiastočne zmenil, ale jeho zvyšnú časť potvrdil. Rozhodnutie zmenil tak, že

z neho vypustil len bod 10 výrokovej časti, v ktorom bolo žalobcom ako vlastníkom pozemku parc.č.
263/8 k.ú. E.R. uložené strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov. Dňa 07. 06. 2010
bol vypracovaný svetlo-technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného objektu prístavbou penziónu
na susednom pozemku, ktorý si žalobcovia nechali vyhotoviť u autorizovaného stavebného inžiniera
C.. G. E. a z toho posudku vyplynulo, že vplyvom stavby P. L. E. P. dôjde v stavbe žalobcov

k prekročeniu najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov podľa príslušnej
STN v priestoroch denného baru na prvom poschodí a v 4 izbách ubytovacích priestorov na druhom
poschodí. Preto žalobcovia podali na Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie predmetného
rozhodnutia krajského stavebného úradu a dňa 21. 10. 2010 Krajský súd v Košiciach vo veci vydal
meritórny rozsudok č.k. 6S/13422/2010-51, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného

úradu v Košiciach, ako aj rozhodnutie Mesta Rožňava a vec vrátil krajskému stavebnému úradu na
ďalšie konanie. Nepovolená stavba P. L. R. E. P. bola kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu v
decembri 2010 skolaudovaná, naďalej teda stojí, je v plnej prevádzke a jej stavebníkom produkuje zisk.
Tento stav považujú žalobcovia za absurdný a protiprávny, pretože ním dochádza k poškodzovaniu ich
práv a oprávnených záujmov ako vlastníkov ich pozemku a stavby na ňom stojacej a zároveň im stavba

P. L. R. E. P. bráni v účelnom užívaní stavby žalobcov. Dňa 01. 07. 2011 požiadali Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle
príslušných ustanovení zákona č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Dňa 03. 11. 2011 bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené oznámenie ministerstva o
tom, že vo veci predbežného prerokovania nároku žalobcov si vyžiadalo spis od Krajského stavebného

úradu v Košiciach. Po tom, čo bola vec krajským súdom vrátená na ďalšie konanie Krajskému úradu v
Košiciach, bolo dňa 19. 08. 2011 vydané nové rozhodnutie Mesta Rožňava č. 1485/2011-04-Kp, ktorým
bola opätovne dodatočne povolená stavba - Penzión na Košickej ulici č. 1 Rožňava - prístavba, proti
ktorému rozhodnutiu podali žalobcovia na krajskom stavebnom úrade odvolanie. Dňa 12. 01. 2012
krajský stavebný úrad rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec

mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z rozsudku krajského súdu totiž nepochybne vyplývalo, že
rozhodnutie krajského stavebného úradu, ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového
správneho orgánu je nezákonné. Žalobcom tak od začatia výstavby susediacej stavby realizovanej P.
L. R. E. P., na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie vznikla a postupne narastala škoda v
podobeušléhozisku.Nárokvyčíslilitak,žepripredpokladanomčistomziskuzprevádzkovaniapenziónu,

reštaurácie a denného baru v priemernej výške 16 020,10 eura mesačne za obdobie od 01. 07. 2006
prakticky až do odstránenia nepovolenej stavby, resp. minimálne do právoplatnosti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, ktorým boli zrušené rozhodnutia stavebných úradov, a teda do 12. 01. 2011 sa jedná
o dobu 54 mesiacov a 12 dní. Na účely preukázania a overenia vyššie uvedených výpočtov a celkovejsumy ušlého zisku navrhujú žalobcovia súdu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia
a manažment. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov
a v zmysle § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Práve
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/13422/2010-51 zakladá splnenie podmienky
uvedenej v citovanom ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. V zmysle § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Skutočnú škodu v

tomto prípade de facto predstavuje protiprávny stav a to neprimerané tienenie susednou stavbou, čím
žalobcom vznikol a neustále sa kumuluje ušlý zisk, ktorý by boli od 01. 07. 2006 až doposiaľ dosiahli, ak
by sa na susediacom pozemku nezačalo s výstavbou stavby bez stavebného povolenia. Poukázali tiež
na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá vlastníkovi veci, že sa musí zdržať všetkého,
čím nad mieru primeranú pomerom obťažuje iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Stav,
ktorý vznikol stavbou nepovolenej stavby nepochybne narušuje férovú hospodársku súťaž a to tak, že

stavebníkom stavby Penzión na ulici Košickej č. 1 poskytuje neoprávnenú konkurenčnú výhodu na
úkor žalobcov, ktorí sú vlastníkmi stavby - oprava budovy na Šafárikovej ulici č. 13 v Rožňave. Pokiaľ
stavba Penziónu na Košickej ulici v Rožňave neexistovala, mohli žalobcovia nerušene využívať svoju
nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza penzión, reštaurácia a denný bar na vykonávanie podnikateľskej
činnosti a podľa odhadovaných výpočtov by za normálneho stavu dosahovali priemerný čistý mesačný

zisk z týchto činností 16 020,10 eura. Vydaním nezákonných rozhodnutí stavebného úradu došlo k
znehodnoteniu stavby žalobcov a je viac ako isté, že sa vplyvom nevyhovujúceho stavu budovy určenej
na prechodné ubytovania ľudí, nepodarilo žalobcom získať všetky príslušnými právnymi predpismi
ustanovené povolenia na oprávnený výkon predmetnej podnikateľskej činnosti v zatienenej stavbe.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebojehoneuspokojenejčastinasúde.Keďžežalobcovia neboliuspokojenípriuplatnenísvojhonároku
na ministerstve (podľa doručenky ich žiadosť bola ministerstvu doručená 07. 07. 2011), avšak ku dňu
vyhotovenia žaloby bolo zo strany ministerstva im doručené iba oznámenie o vyžiadaní spisu, teda ich
nárok uspokojený nebol, preto sa obrátili na súd, keďže

ministerstvu uplynula lehota najneskôr dňa 08. 01. 2011.

3.Ďalej v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný neuznal nárok žalobcov,
pretože predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené podmienky kumulatívne, a to tak nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny

úradný postup, ale aj vznik škody ako nemajetkovej alebo majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávny úradným
postupom. Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného.
Žalovaný však dospel k právnemu názoru, že nárok na náhradu škody žalobcovi je neopodstatnený.
Zo stavebného povolenia vydaného žalobcom na stavbu Oprava budovy na Šafárikovej ulici č. 13 v

Rožňave vyplýva, že táto rekonštrukcia stavby sa týka predajne na prízemí v prednej časti, denný
bar a pohostinstvo na prízemí v zadnej časti a v podkroví malo byť ubytovanie formou penziónu,
t.j. malo ísť o 4 samostatné prevádzky. Podľa samotného vyjadrenia žalobcov majú skolaudovanú
reštauráciu, predajne a plynové kotolne na prízemí. Samí žalobcovia pritom požiadali stavebný úrad
o predĺženie stavebného polenia, v čom im bolo vyhovené do 30. 10. 2012. Svoje počínanie odôvodnili

práve v súvislosti s pokračujúcou realizáciou susednej stavby stavebníkov P. L. R. E. P. bez stavebného
povolenia. Žalobcovia si jednoznačne nárokujú na náhrady škody z niečoho, čo nie je dostavané, ani
nie je povolené jeho užívanie, teda reálne neexistuje, t.j. z prevádzky penziónu v podkroví stavby a
nemožno ani pripustiť existenciu nároku na ušlý zisk. Je totiž absurdné požadovať ušlý zisk z niečoho,
čo je právoplatne povolené, ale sami stavebníci si to doposiaľ nedokončili, a preto nikdy neslúžilo na

účely, na ktoré by sa mal vzťahovať nárok žalobcov. Nie je tiež zrejmé z
akého logického dôvodu žalobcovia napriek im vydanému právoplatnému stavebnému povoleniu
neuskutočnili svoj stavebný zámer, týkajúci sa predovšetkým ich podnikateľských aktivít (penziónu).
Susedná stavba stavebníkov P. L. R. E. P. aj keď týmto stavebníkom bolo zrušené stavebné povolenie,
nemá čo a ani nemôže mať vplyv na súčasnú podnikateľskú činnosť žalobcov, resp. na nedokončenie

ich právoplatne povolenej stavby. Povinnosť vierohodne preukázať vznik škody majú predovšetkým
žalobcovia, pričom
zožaloby,akoajzožiadostiopredbežneprerokovanienárokunanáhraduškodyjezrejmé,žežalobcovia
len subjektívne zhodnotili, bez akýchkoľvek relevantných podkladov výšku svojho nároku, ktorý ničímnepodložili a ničím nepreukázali príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami krajského stavebného úradu a
stavebného úradu, ktoré boli zrušené a škodou. V danom prípade je zrejmá absencia príčinnej súvislosti
medzi konaním správneho orgánu a vznikom škody. Na záver žalovaný uviedol, že spisový materiál

nebol k dispozícii vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pretože sa
paralelne konalo o odvolaní na krajskom stavebnom úrade (do 30. 01. 2012) a z objektívnych príčin
nebolo možné najskôr prerokovať žiadosť o náhrade škody, ale až po ukončení odvolacieho konania.
Žalovaný tiež v celom rozsahu odmieta nárok žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy,
ktorú si žalobcovia vyčíslili ako svoju škodu. Povinnosť žalovaného nahradiť škodu žalobcom vznikne

až právoplatným rozhodnutím súdu a nadobudne splatnosť tak, ako vo výroku prípadne určí súd.

4.Ako vedľajší účastník podľa vtedajších ustanovení O.s.p. vstúpilo do konania na strane žalovaného
Mesto Rožňava, ktoré žiadalo taktiež žalobu zamietnuť, pretože aj keď rozhodnutia stavebných úradov
boli krajským súdom zrušené ako nezákonné, v danom prípade úplne absentuje podmienka príčinnej
súvislosti medzi postupom správneho orgánu a vznikom škody. Žalobcovia totiž sami dobrovoľne

rozhodli v stavbe nepokračovať a vedľajší účastník nevidel dôvod, prečo by mali čakať s dokončením
svojej stavby až do vyriešenia situácie so susednou nepovolenou stavbou. Taktiež žalobcovia stále
vierohodne nepreukázali, že im vznikla škoda vo výške 16.020,10 eura za mesiac.

5.Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a podľa § 152 ods. 1,2 O.s.p., podľa § 6 ods. 2 veta prvá citovaného zákona
súd prvej inštancie rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom
o základe uplatneného nároku. Nárok žalobcov uznal ako dôvodný, pričom poukazuje na nezákonné
rozhodnutie Mesta Rožňava č. 5644/2009-03-Fa zo dňa 01. 02. 2010, ktoré rozhodnutie vyhlásil ako
nezákonné Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21. 10. 2010, ktorým

rozhodol o zrušení tohto rozhodnutia a vrátením veci krajskému stavebnému úradu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Právo na náhradu škody nezákonným rozhodnutím totiž možno uplatniť vtedy, ak
právoplatné uznesenie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Z predložených listinných dôkazov vzal za preukázané, že právnym titulom nároku
žalobcov na uplatnenú náhradu škody je nezákonné citované rozhodnutie Mesta Rožňava, ale aj

rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2010/00494 zo dňa 23. 04. 2010. Obe tieto
rozhodnutia boli totiž ako nezákonné zrušené rozhodnutím krajského súdu, čím je splnená dôvodnosť
žaloby, t.j. jej právny základ. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd o výške škody žalobcov a tiež o
náhrade trov konania.

6.V zákonnej lehote proti medzitýmneho rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne, príp. zruší
rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. §
205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odôvodnení odvolania poukazuje na predpoklady úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. a uvádza, že rozhodne nesúhlasí

s názorom, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku okresného súdu, ktorý uvádza, že rozhodnutie
stavebného úradu a rozhodnutie krajského stavebného úradu boli ako nezákonné zrušené rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, čím je splnená dôvodnosť žaloby, teda jej právny základ. Len zrušenie
rozhodnutia v súdnom spore o preskúmaní a zákonnosti rozhodnutia ešte nezakladá automaticky
nárok na náhradu škody, pretože rozsudok okresného súdu vôbec nezdôvodňuje žalovaným a

vedľajším účastníkom namietanú neexistenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcami namietanou škodou
a rozhodnutiami, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ako aj dôvodnosť
vzniku samotnej škody, t.j. žalobcami namietaného ušlého zisku, ktoré sú zákonom vyžadovanými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu. Okrem toho súd prvej inštancie nepresvedčivo zdôvodnil
svoje rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p., čím žalovanému odňal právo na spravodlivé súdne

konanie. Trval na svojich námietkach aj ohľadom nemožnosti vzniku škody u žalobcov z niečoho, čo
v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky ani nevzniklo (nedokončená a neskolaudovaná
stavba). Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009,
podľa ktorého ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného
prínosu, výnosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto

postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti,
mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu alebo škodnej udalosti. Pri výške ušlého zisku je rozhodujúce akému prospechu, ku
ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu alebo škodná udalosť, teda konkrétne o akýreálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Žalobcovia v tejto právnej veci si uplatnili náhradu škody,
ktorá je len domnelá a dospeli k nej na základe fakticky aj právne nespôsobilej, teda nedokončenej
a neskolaudovanej stavby ubytovacieho a pohostinného charakteru. Túto stavbu totiž možno užívať

len na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorým žalobcovia nedisponujú. Poškodený pritom musí
preukázať, že mal zabezpečené predpoklady a tzv. pravidelný chod vecí, teda, že v prípadoch, kde je
na prevádzkovanie zárobkovej činnosti potvrdenie splnenie určitých podmienok, a to dokončenie stavby
bol reálny predpoklad ich dosiahnutia, ak by nepriaznivo zasiahla škodná udalosť. Dôkazné bremeno,
pokiaľ sa týka preukázania ich tvrdenia pri pravidelnom chode okolností, že by sa získal určitý prospech

zaťažuje žalobcov, ktorí sú povinní toto preukázať a ak toto bremeno neunesú, nemôžu byť v spore
úspešní.

7.Proti rozsudku podal odvolanie aj vtedajší vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne. Podľa vedľajšieho
účastníka rozsudok okresného súdu riadne a presvedčivo nie je zdôvodnený v zmysle ust. § 157

ods. 2 O.s.p., čím bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie vedľajšiemu účastníkovi. V
odôvodnení odvolania opätovne poukazuje na zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým, že žalobcovia v zmysle judikátu NS SR č. 5Cod/126/2009
zo dňa 30.6.2010 nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
žalovaného správneho orgánu a znížením majetku žalobcom, teda vznikom škody u žalobcov. Naďalej

trval na svojich námietkach aj ohľadne nemožnosti vzniku škody, t.zn. v tomto prípade ušlého zisku
u žalobcov z niečoho, čo nie je skolaudované a dokončené. Taktiež poukázal na uznesenie NS
SR sp.zn. 4Mcdo/23/2008 z 21.12.2009 s tým, že pri uplatnení a preukázaní ušlého zisku nestačí
iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu veci, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne

očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, teda je
rozhodujúce, o aké reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. Žalobcovia si uplatňujú náhradu
škody za nedokončenú stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pričom sa svoju stavbu, ani len nepokúsili
dokončiťaskolaudovať,pričomzoznaleckéhoposudkuč.10-02/2014technickéhoaskúšobnéhoústavu
stavebného vyplýva, že svetelné podmienky vo vnútorných priestoroch stavby žalobcov sú narúšané

aj inou, než susednou stavbou. Aj ak boli prekročené limitné hodnoty tienenia susednou stavbou,
neznemožnili žalobcom realizovať ich podnikateľský zámer, pretože tento nebol určený na trvalý pobyt
ľudí podľa STN 73 0580-1:1986 podľa vyhl.č. 532/2002 Z.z., ale penzión svojím stavebnotechnickým
usporiadaním a vybavením musí spĺňať požiadavky na krátkodobý pobyt ľudí. Dôkazné bremeno pokiaľ
ide o preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode okolností, by získali žalobcovia určitý prospech,

zaťažuje práve ich a ak toto bremeno neuniesli, nemôžu byť v spore úspešní.

8.Tak žalovaný, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie vystupujúci vedľajší účastník sa k odvolaniu
toho druhého písomne vyjadrili v tom zmysle, že sa s nimi stotožňujú.

9.K odvolaniam žalovaného a vedľajšieho účastníka podali písomné vyjadrenie aj žalobcovia, ktorý
považujú rozsudok okresného súdu za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd tento rozsudok v
celom rozsahu potvrdil a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že žalovaný
nespochybňuje, že dodatočné stavebné povolenie a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v
Košiciach boli zrušené ako nezákonné, čo je prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,

spochybnili však ďalšie dva predpoklady vzniku zodpovednosti, a to vznik škody a existenciu príčinnej
súvislostimedzinezákonnýmirozhodnutiamiavznikomškody.Žalobcoviazotrvalinasvojomstanovisku,
že im vznikla škoda a naďalej vzniká v podobe ušlého zisku. Za absolútne neprijateľný považujú záver
žalovaného v tom zmysle, že v danom prípade nemohlo dôjsť k vzniku škody, resp. ušlého zisku z
niečoho, čo neexistuje v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. K dokončeniu a prevádzke

stavby Oprava budovy na Šafárikovej 13 v Rožňave (stavba žalobcov) predsa nedošlo práve z dôvodu,
že na susednom pozemku v rozpore s právnymi predpismi SR v pomerne krátkom čase vyrástla stavba
Penzión na Košickej ulici č. 1 Rožňava - prístavba. Žalobcovia teda nemohli vplyvom rozostavanej
susednej stavby nerušene a riadne vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania ubytovacích
a reštauračných služieb napriek tomu, že na rozdiel od susednej stavby disponovali a disponujú

stavebným povolením. Ušlý zisk v konkrétnom období predstavuje zisk, ktorý by boli dosiahli minimálne
od 1.7.2006 do 12.1.2011, kedy bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach a to v prípade, ak
by na susednom pozemku sa nezačalo s výstavbou stavby bez stavebného povolenia. Poukázali tiež
na to, že právna teória rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieťzmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.
Pokiaľ žalovaný svoje tvrdenia opiera od rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (zmarenie

zamýšľanéhopodnikateľskéhozámerupoškodeného)toprinášadvealternatívneriešeniadanejsituácie.
Žalovaný buď pripúšťa, že v takomto štádiu, keď stavebníci - žalobcovia nestihli svoju stavbu dokončiť,
aby mohli žiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia, podľa nich sa jednoducho nedá nič robiť, nie sú
splnené podmienky prevádzkovania zárobkovej činnosti, a teda čierna stavba je schopná vyšachovať
zodpovedných stavebníkov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, alebo navádza žalobcov, aby svoju

stavbu dokončili napriek tomu, že kvôli susediacej čiernej stavbe, by nebola spôsobilá na riadne
poskytovanie ubytovacích služieb podľa podnikateľského zámeru a je otázne, či by na ňu vôbec bolo
vydané kolaudačné rozhodnutie, čím by sami sebe zvyšovali spôsobenú škodu. Pokiaľ ide o existenciu
príčinnej súvislosti, jediným dôvodom vzniknutej škody je stavba žalobcov, na susednom pozemku, na
ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie potvrdené rozhodnutím krajského stavebného úradu,
pričom tieto rozhodnutia boli ako nezákonné Krajským súdom v Košiciach zrušené. Namiesto všetkých

doterajších argumentov stačí uviesť jediné, že v období od 01.07.2006 minimálne do 12.01.2011,
teda v čase existencie nezákonných rozhodnutí správnych orgánov dochádzalo k realizácii oprávnenia
stavať na úkor práv žalobcov, ktorým týmto vznikla škoda, za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. zodpovedá štát. Žalobcovia teda nemôžu ďalej nerušene a riadne vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť v oblasti poskytovania ubytovacích a reštauračných služieb (vznik škody) a to z dôvodu, že zo

strany stavebníkov susednej stavby dochádzalo v období od 01.07.2006 minimálne do 12.01.2011 k
realizáciinezákonnéhooprávneniastavať(príčinnásúvislosť).Všetkytieto argumentysúobsiahnutéajv
odôvodnení medzitýmneho rozsudku, ktorý je teda riadne odôvodnený, aj čo týka odvolania vedľajšieho
účastníka, ktoré je obsahovo totožné s odvolaním žalovaného, platia tie isté argumenty, ktoré vo svojom
vyjadrení uviedli žalovaní k odvolaniu žalovaného.

10. Žalovaný a vtedajší vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane podávali odvolanie v čase účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec
prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016).

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.
januára 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

13. Ako vyplýva z dôvodov odvolania, odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o

odvolacídôvoduvedenýv§365ods.1písm.f/, h/CSP.Podstata odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania

najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

15. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Na doplnenie
správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

17. Právnu úpravu náhrady škody je vo všeobecnosti potrebné charakterizovať tým, že základným

predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný
- existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu
- existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou
- naplnenie ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou.

18. V tomto konaní sú splnené vyššie uvedené predpoklady, pričom právnou úpravou je zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného

orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Jedným zo základných predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003
Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, preto treba mať
na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 z 30. mája 2011 uvádza, že zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo
všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného
skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných
podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla

účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však
možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu
verejnejmoci,ktoréjevrozporesprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky,alebozáväzkamiSlovenskej
republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo
z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pokiaľ príslušný orgán určité

rozhodnutie zrušil z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo
stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti.

19. Žalobcovia si svoj nárok vyplývajúci z nezákonného rozhodnutia u žalovaného riadne uplatnili
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, ich nárok do 6 mesiacov uspokojený nebol, obrátili sa preto

na súd. Argumentácia žalovaného o nemožnosti prerokovať nárok žalobcov z objektívnych dôvodov
neobstojí, s poukazom na znenie ustanovenia § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z..20. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní, t.j. že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím. Napriek

skutočnosti, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje výslovne úvahy o príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, z celkovej štruktúry a obsahu odôvodnenia vyplýva,
že súd prvej inštancie túto príčinnú súvislosť v danom prípade vzhliadol a rozhodol medzitýmnym
rozsudkom, že základ nároku je daný. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom, pretože ako
vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ktoré odobrilo stavbu

stavebníkov P. L. R. E. P. bez stavebného povolenia, ich stavba by sa nezrealizovala a žalobcovia mohli
pokojnedostavaťsvojustavbuarealizovaťtaksvojpodnikateľskýzámer,ktorýimmalpriniesťočakávaný
zisk. Nemožno im ani zazlievať, že vzhľadom na už stojacu stavbu, odobrenú nezákonným rozhodnutím,
volili prechodne vo svojej stavbe nepokračovať, aby predišli ešte väčšej škode. Ďalšia argumentácia
odvolateľov ohľadne znaleckých a odborných vyjadrení (svetlosť atď.) je irelevantná, pretože susedná
stavba stavebníkov P. L. R. E. P. stojí, tieni, rozhodnutie, ktoré ju odobrilo bolo ako nezákonné zrušené

a žalobcovia mali úmysel realizovať svoj stavebný a podnikateľský zámer za úplne iných podmienok,
než aké nastali po realizácii nezákonnej stavby, teda škoda im skutočne vznikla. Bolo by v rozpore s
princípom spravodlivosti, aby súd nepriznal ochranu žalobcom, ktorí postupovali pri svojom zámere v
súlade s právnymi predpismi, čím by vlastne boli zvýhodnení stavebníci, ktorí právne predpisy porušili
za odobrenia orgánom verejnej moci, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie. Podľa § 17 ods. 1 zák. č.

514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolací
súd konštatuje, že základ nároku žalobcov je daný a výhrady odvolateľov čo sa týka výšky škody - ušlého
zisku budú iste predmetom dokazovania a posúdenia v ďalšom konaní, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie výšky škody bude zaťažovať žalobcov.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).