Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/771/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813206261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813206261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a

sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu C. S. - S., IČO: 41 289 293,
s miestom podnikania X. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému U. V., IČO: 10 751 971, s miestom
podnikaniaR.1234/12,04801C.,právnezastúpenémuJUDr.HedvigouGallovou,advokátkousosídlom
Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 1.860,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 7. mája 2014, č. k. 10C/249/2013-50

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o
trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného uhradiť žalobcovi 1.360,00 Eur istiny a náhradu trov konania vo výške 51,55 Eur súdneho
poplatku, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.860,00 Eur na
tom skutkovom základe, že 27. júla 2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku,

na základe ktorej žalovanému po ukončení nájmu vystavil faktúru č. 1512/11 zo dňa 10.12.2011,
splatnú dňa 20.12.2011, na sumu 2.400 Eur a faktúru č. 1612/11 zo dňa 10.12.2011, splatnú dňa
20.12.2011, na sumu 500,00 Eur. Žalovaný titulom nájomného uskutočnil čiastočné úhrady celkom vo
výške 1.040,00 Eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 1.860,00 Eur. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzavretiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenechať
žalovanému motorové vozidlo značky T. F., aby ho dočasne, v dobe od 12-tej hodiny dňa 27. 07.2011,

užíval, a záväzok žalovaného zaplatiť za to žalobcovi dohodnutú odplatu - nájomné vo výške 25,00 Eur
za 1 deň nájmu. Motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011 o 15:30 hod., pričom malo
ojazdené pneumatiky, odtrhnutú ručnú brzdu a poškodené čelné sklo. Žalobca svoj záväzok zo zmluvy
splnil. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné dohodnuté v zmluve a zo sumy
nájomného, určenej v súlade s nájomnou zmluvou za dobu 96 dní nájmu vo výške 2.400,00 Eur, zaplatil
žalobcovi len sumu 1.040,00 Eur. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v
časti zodpovedajúcej rozdielu nájomného vyfakturovaného žalobcom žalovanému faktúrou č. 1512/11

zo dňa 10.12.2011 a vyššie uvedeným úhradám žalovaného, t.j. v časti o zaplatenie 1.360,00 Eur, je
dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu v uvedenej časti súd prvej inštancie oprel o
ustanovenia § 630 ods. 1, 2, § 634 ods. 1 a 2, § 632 ods. 3 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Zároveň súd poukázal na ust.§120ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)stým,žeúčastníci
majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný
dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.

Žalobca preukázal, že prenajal žalovanému motorové vozidlo a ku svojim tvrdeniam doložil listinné
dôkazy a to zmluvu o nájme, faktúry a príjmové doklady. Žalovaný len tvrdil, že neuzavrel nájomnú
zmluvu za 25,00 Eur denne a poukázal na to, že v minulosti uzatváral zmluvu za 200,00 Eur mesačne.
Iné dôkazy, okrem svojho tvrdenia, v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať. Na základe uvedenej
dôkaznej situácie súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že by neuzavrel nájomnú

zmluvu za 25,00 Eur za deň nájmu, nakoľko okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiadny iný dôkaz oproti
predloženému dôkazu žalobcom a to písomnej nájomnej zmluve. Ani tvrdenie, že predchádzajúci rok
platil len 200,00 Eur mesačne, nemôže zmeniť písomnú nájomnú zmluvu, okrem toho žalovaný ani
tu neuviedol pravdivú skutočnosť, pretože v predchádzajúcom roku bola uzavretá nájomná zmluva za
250,00 Eur mesačne. Preto bol žalobca v tejto časti nároku úspešný. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti
o zaplatenie 500,00 Eur, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody spôsobenej

na motorovom vozidle, súd žalobe žalobcu nevyhovel, a preto ju v uvedenej časti zamietol. V danom
prípade žalobca právo na náhradu škody neuplatnil v zákonom stanovenej lehote. Obchodný zákonník
pod sankciou zániku práva prenajímateľa na náhradu škody na dopravnom prostriedku ustanovuje na
jeho uplatnenie lehotu šiestich mesiacov odo dňa vrátenia dopravného prostriedku. Táto lehota má
charakter prekluzívnej lehoty. Zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v zákonom ustanovenej lehote,

ktorá je prekluzívnou lehotou, je zánik tohto práva, na ktorý musí súd prihliadnuť ex offo. Súd mal za
preukázané, že motorové vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 31.10.2011. Lehota na uplatnenie práva na
náhraduškodytedauplynuladňa30.04.2012.Žalobcauplatnilprávonanáhraduškodyžaloboupodanou
súdu dňa 12.06.2013. Na uplynutie prekluzívnej lehoty súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti, preto
v časti nároku na náhradu škody na predmetnom motorovom vozidle žalobu zamietol.

3. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
a žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal právo na pomernú náhradu trov konania. Na
stranežalobcuvzniklitrovypozostávajúcezozaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume111,50Eur.Žalobca
bol v konaní úspešný na 73,12 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 26,88 % v pomere k celku.

Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo na náhradu trov konania vo
výške 46,24 %, čomu zodpovedá suma 51,55 Eur zaplateného súdneho poplatku.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
b), d) a f) O.s.p. Žalovaný v odvolaní namieta, že v spore nebol vypočutý ako účastník konania, ďalej,

že súd dospel k vyššie uvedenému záveru iba na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných
dôkazov. Žalovaný má za to, že vykonané dokazovanie je nedostatočné na právne posúdenie veci
a že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože nikdy neuzavrel dohodu na nájomné vo
výške 25,00 Eur za 1 deň nájmu dopravného prostriedku, pričom samotná zmluva o nájme dopravného
prostriedku bola žalobcom vyhotovená až v deň vrátenia predmetného motorového vozidla, t.j. 31.

októbra 2011. Túto písomnosť žalovaný podpísal v tento deň pri odovzdaní predmetného motorového
vozidla s tým, že vybodkované časti zmluvy neboli vyplnené a nebol v nej uvedený údaj v článku III.
nájomné. Žalovaný naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že so žalobcom uzavreli ústnu dohodu ohľadom
dlhodobého prenájmu dopravného prostriedku s tým, že dohodnutá výška nájomného je 200,00 Eur za
mesiac.Vzhľadomkuskutočnosti,žepredmetnémotorovévozidlonebolotechnickyvporiadku,žalovaný

pri cestnej kontrole bol upozornený zo strany príslušníkov dopravnej polície na nevyhovujúci technický
stav vozidla a preto sa rozhodol 31. októbra 2011 motorové vozidlo prenajímateľovi vrátiť. Nie je pravdou
tvrdeniežalobcuohľadompoškodeniamotorovéhovozidla.Ďalejžalovanývodvolanínamietal,ženemal
zo strany žalobcu doručené žiadne faktúry, nemal o nich vedomosť až do doby doručenia platobného
rozkazu zo súdu a má za to, že zo strany žalobcu ide o dodatočne, účelovo vyhotovené dokumenty, v

snahe vymôcť od žalovaného nejaké finančné zadosťučinenie za predčasné ukončenie zmluvy o nájme
dopravného prostriedku. Je otázne, z akého dôvodu žalobca datoval predmetné faktúry s dátumom
vystavenia 10.12.2011, keď nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 31.10.2011, a ani zo žalobného návrhu
nie je zrejmé, voči komu žaloba smeruje, t.j. či ide o občianskoprávny resp. obchodnoprávny spor. Túto
nezrovnalosť podľa názoru žalovaného neodstránil ani súd prvej inštancie. Žalovaný preto navrhuje

odvolaciemu súdu, aby rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku
o trovách konania zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie vo výške 178,74 Eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právnehozastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 7.5.2014, a 81,33 Eur + režijný paušál 8,04 Eur). Zároveň
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur za podané odvolanie.

5. K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správny.
Uviedol, že žalovaný ako účastník konania vo veci nebol vypočutý napriek tomu, že bol k tomu
vyzvaný, pretože na pojednávaní sa miesto neho zúčastnil jeho právny zástupca. Ďalej uvádza, že
tvrdenia žalobcu sa zakladajú na pravde, pričom poukázal na výsledky vykonaného dokazovania. Pokiaľ

žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluvu o nájme dopravného prostriedku vypisovala bývalá manželka
žalobcu, ktorá však nebola pri podpise zmluvy, je to pravda, ale žalovaný si to pletie asi s rokom 2010.
S exmanželkou je žalobca rozvedený od 13.5.2011 a odvtedy nie sú v kontakte. Zmluva sa vypisovala
27.7.2011, preto žalobca uznáva, že nebola pritom, a ani inak nemala s tým nič spoločné. Zostatková
alebo morálna hodnota motorového vozidla nemá vplyv na výšku denného nájomného, na ktorom sa
účastníci zmluvy dohodli. Výška denného nájomného zahŕňa opotrebovanie pneumatík, oleja, bŕzd a

iných súčiastok, ktoré sa kupujú rovnako drahé do použitého vozidla, ako i do nového vozidla. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že bol upozornený príslušníkmi dopravnej polície na nevyhovujúci technický stav
motorovéhovozidla,zktoréhodôvoduho31.októbra2011vrátil,žalobaupozorňujenafakt,žeautomalo
platnúSTKaemisnúkontrolu.Akpríslušníkdopravnejpolícieuzná,žeautoniejespôsobilénapremávku
po cestnej komunikácii, zakáže mu ďalšiu jazdu a odoberú technický preukaz až po dobu odstránenia

závad.Žalovanýžalobcovinikdyničpodobnéneoznámil,anivozidlonemaloodobratýtechnickýpreukaz.
Ak je to tak, ako v odvolaní tvrdí, žalobca žiada doložiť záznam z polície. Ďalej žaloba vo vyjadrení
uvádza, že pri preberaní vozidla sa zistili aj poškodenia zo strany nájomcu, pričom žalovaný prisľúbil,
že to opraví vo vlastnej réžii alebo zoženie lacné súčiastky z Nemecka od svojho známeho. Bolo to len
zavádzanie a naťahovanie času, pretože prestal žalobcovi dvíhať aj telefón. Všetky opravy prebehli na

náklady žalobcu do 10. decembra 2011. Vtedy boli vystavené aj faktúry, ktoré riadne poslal Slovenskou
poštou doporučene. Zásielka sa mu nevrátila. Ďalej žalobca vo vyjadrení uviedol, že pri vypisovaní
zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa žalovaný preukázal občianskym preukazom, preto faktúru
vystavil na jeho meno a rodné číslo. Ak by sa preukázal platným živnostenským oprávnením, vystavil by
faktúru na IČO. Nájom trval od 27.7.2011 do 31.10.2011, t.j. 96 dní, ako je uvedené vo faktúre. Žalovaný

spomínal, že ukončil sezónny predaj zeleniny a ovocia.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v

zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)] a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v
Košiciach 28. decembra 2016 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výroku o trovách konania, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu

v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. b), d) a f) O.s.p., ktoré v CSP zodpovedajú dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jehohodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne

vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p. nie sú dôvodne uplatnené.

13. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov preskúmavaného rozsudku vo vzťahu k napadnutým
výrokom, t.j. výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj výroku o trovách konania, v celom rozsahu

sa s nimi stotožňuje a odkazuje na tieto dôvody.

14. Žalovaný v odvolaní argumentoval aj skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci
a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolateľ ako podstatu

odvolacích námietok uviedol, že tvrdenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie sú pravdivé,
a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca na svoje tvrdenia predložil súdu aj listinné dôkazy.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno, ktoré bolo aj na
strane žalovaného, tento dostatočne neuniesol.

16. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodol, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie
je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

17. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú
vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti
súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska

rozhodnutia vo veci (predovšetkým s ohľadom na obsah petitu žaloby).

18. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že účastníci majú povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť

účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi
môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácii vo
vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj
v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté

dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva, v danom prípade na žalobcovi. Je
potrebné zdôrazniť, že iné než navrhnuté dôkazy, súd vykonáva iba výnimočne.

19. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti umožňujúce prijať iné závery, než k akým dospel
súd prvej inštancie, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne zdôvodnil, prečo
tvrdenia žalovaného bez podloženia dôkazmi nemohli obstáť.

20. Odvolací súd tak konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
rozsudku v napadnutých výrokoch, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v
podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, t.j. vo
výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správny (§ 387
ods. 1, 2 CSP).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak náhradu trov
odvolacieho konania si neuplatnil a neúspešný žalovaný na ich náhradu nemá právo.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).