Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202229
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti

súdu o mal. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., t.č. U. XX, XXX XX A. E., zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov otec: Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., zastúpený JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom AK so sídlom 17. Novembra
31, 064 01 Stará Ľubovňa, matka: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., t.č. U. XX, XXX XX A. E., v konaní
o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2016 domáhal zníženia
výživného na mal. dcéru E. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/123/2013 bolo jeho
manželstvo s matkou mal. E. rozvedené, mal. E. bola zverená do výchovy matky a on bol zaviazaný
platením výživného v sume 150 eur. Pri učení výživného súd vychádzal z jeho príjmu v roku 2014, ako
aj zo skutočnosti, že nemal inú vyživovaciu povinnosť. Od rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jeho
schopnosti a finančné možnosti. Od roku 2014 zmenil zamestnanie, teraz má príjem od 400 do 650 eur,

začal splácať úver, ktorý si vzal na vyplatenie matky dieťaťa z nehnuteľností, mesačne spláca 112 eur.
V roku 2015 sa mu narodilo dieťa, platí inkaso 66,34 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, internet 10
eur mesačne, náklady na cestu do práce okolo 150 až 170 eur. Ďalej poukázal na možnosť umiestnenia
dieťaťa na 8 hodín do zariadenia, resp. do Špeciálnej základnej školy internátnej v Liptovskom Jane
s tým, že matka by si mohla nájsť stabilnú prácu, . ako aj na skutočnosť, že matka dieťa má vážnu
známosť, pričom jej partner nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

2. Súd uznesením č.k. 2P/56/2016-13 zo dňa 23.6.2016 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku uznesením poučil účastníkov konania o ich
procesných právach a povinnostiach, matku vyzval aby sa k návrhu, ktorý jej súčasne doručil vyjadrila.

4. Dňa 4.7.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie matky mal. dieťaťa, v ktorom uviedla, že

s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, poukázala na skutočnosť, že mal. E. je ťažko
zdravotne postihnutá v dôsledku čoho má zvýšené výdaje - navštevuje rôzne odborné ambulancie aj
mimo bydliska, rehabilitačné pobyty. Ďalej poukázala na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery,ako aj na skutočnosť, že otec sa o zdravotnom stave dcéry neinformuje, neplní si vyživovaciu povinnosť
a s dcérou sa stretne raz ročne.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 6.2.2017 sa otec mal. dieťaťa napriek tomu, že termín pojednávania
vzal osobne na vedomie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával neprítomností
navrhovateľa.

6. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach žiadal návrhu vyhovieť, poukázal na zlú finančnú
situáciu navrhovateľa, ktorý je od 1.1.2017 bez príjmu, nakoľko pracovný pomer ukončil, je bez príjmu
ale musí platiť odvody vo výške 61 eur.

7. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 otec na návrhu na zníženie výživného trval, uviedol, že od poslednej
úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť dňa 9.11.2015 sa mu narodil syn Z., s narodením

syna sa mu podstatne zvýšili výdaje, jeho družka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá v sume
200 eur, okrem toho má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, on keď niečo kúpi jednému dieťaťu musí aj
druhému. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jeho vyššie výdaje súvisia so splácaním hypotéky, ktorú si
vzal z dôvodu vyporiadania BSM. Poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, na výživnom má dlh cca
1500 eur, má dlhy u svojich príbuzných. K príjmu navrhovateľ uviedol, že od zamestnávateľa poberá

okolo 500 eur, poprel aby jeho príjem bol v sume cca 1600 eur ako je uvedený na výplatných páskach.
Priznal, že prácu vykonával v Belgicku na montážach, ale od októbra len na Slovensku.

8. Matka mal. dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, zdôraznila, že otec súdom
stanovené výživné neplatí, platí len 50 eur mesačne. Opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové

pomery s tým, že od septembra 2016 dokedy bola na predlženom rodičovskom príspevku, poberá
príspevok za opatrovanie vo výške 270 eur mesačne, poberá prídavok na dieťa a v súvislosti so zlým
zdravotným stavom boli dcére priznané kompenzácie - príspevok na hygienu a príspevok na benzín
v celkovej sume 50 eur mesačne. Jej výdaje predstavujú náklady na bývanie 185 eur mesačne, na .
plynovú bombu. Ďalej uviedla, že má celiáku, musí sa diétne stravovať. Matka zdôraznila, že na jej

pomeroch od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene, priznala, že otec dieťaťa je
titulom vyporiadania BSM vyplatil sumu 28 000 eur a nadobudla motorové vozidlo, na zakúpenie ktorého
j bol priznaný príspevok pre dcéru v sume 6 600 eur. Od času poslednej úpravy výživného k zmene
pomerov na strane mal. dcéry nedošlo, nedošlo ani k zmene jej zdravotného stavu.

9.Kolíznaopatrovníčkanapojednávaní navrhlanávrhotcanazníženievýživnéhozamietnuť,poukázala
na skutočnosť, že matka s dieťaťom dva krát týždenne navštevuje rehabilitáciu a okrem toho pravidelne
navštevuje odborné ambulancie v dôsledku čoho má zníženú možnosť zamestnať sa.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov , kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa a svedka Z. L.,

konateľa spoločnosti SOLAF s.r.o, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi
konania ako aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/123/2013 na základe čoho ustálil nasledovný
skutkový stav

11. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/123/2013-137 zo dňa 18.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 26.8.2015 bola prvým výrokom mal. E. na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky,
druhým výrokom otec bol zaviazaný platením výživného v sume 150 eur od 12.8.2014, tretím výrokom
dlžné výživné za obdobie od 12.8.2014 do 18.5.2015 v sume 547,55 eur bolo povolené otcovi splácať v
mesačných splátkach po50 eur a štvrtým výrokom bolo vyslovené, že styk otca s dcérou sa neupravuje.

12. V čase posledného rozhodovania o výživnom pre mal. E. bol navrhovateľ bez príjmu, do 8.6.2014 bol
zamestnancom spoločnosti Hydina Sk s.r.o. so sídlom v Novej Ľubovni s príjmom cca 320 eur, okrem
toho si privyrábal na fuškách asi 150 eur. V období od 10.6.2014 do 31.7.2014 bol zamestnancom
spoločnosti PM Instal, s.r.o. so sídlom Plavnica s príjmom cca 1100 eur, kde pracovný pomer skončil
dohodou. V období od 1.8.2014 do 28.9.2014 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti v celkovej

sume 344,50 eur. Od 28.9.2014 do 2.3.2015 bol dobrovoľne nezamestnaný, ako súdu uviedol žil z
úspor pričom mu pomáhal jeho otec. Od 2.3.2015 do času rozhodnutia súdu (do 18.5.2015) bol
v evidencií uchádzačov o zamestnanie. Pričom súd vzhľadom na dôvod pre ktorý bol otec dieťaťavyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie k 29.9.2014 (pobyt v krajine Európskej únie dlhší ako
15 kalendárnych dní) mal vážne pochybnosti, či skutočne v tomto období nebol zamestnaný v zahraničí.

13. V súčasnosti od 1.1.2017 je otec držiteľom živnostenského oprávnenia v oblasti výroba a
opracovanie jednoduchých výrokov z kovu. Podľa tvrdenia jeho právneho zástupcu za mesiac január
nemal žiaden príjem, napriek tomu musel zaplatiť odvod do zdravotnej poisťovne. V období od 1.12.2015
do 31.12.2016 bol zamestnancom spoločnosti SOLAF, s.r.o. ako druh práce mal v pracovnej zmluve
(čl. 64 spisu) uvedené pomocné elektrikárske práce vo firme Maestro Puma BVBA, Belgicko. Podľa

tvrdenia žalobcu dosahoval príjem okolo 500 eur mesačne. Z opisu mzdového . listu čl. 59 a 60
spisu mal súd preukázané, že v mesiaci december 2015 bola navrhovateľovi vyplatená odmena v sume
1 501,25 eur z čoho bola čistá mzda 354,84 eur a stravné 1 125 eur. Za rok 2016 bola v priemere
navrhovateľovi vyplatená odmena v sume 1 639 eur, z toho čistá mzda 401,86 eur a stravné 1225 eur.

14. K tvrdeniu navrhovateľa, že zo strany zamestnávateľa je mu vyplácaných len cca 500 eur, sumy

uvedené v opise mzdového listu mu vyplácane nie sú, súd vypočul konateľa spoločnosti SOLAF, s.r.o.
p. Z. L., ktorý pred súdom kategorický poprel tvrdenie navrhovateľa a zdôraznil, že navrhovateľovi boli
vyplácané sumy uvedené v opise mzdového listu. Svedok uviedol, že celý výkon práce počas trvania
pracovného pomeru bol navrhovateľom realizovaný v Belgicku (aj v mesiacoch október, november)
pričom v decembri mal navrhovateľ dovolenku. Svedok nevedel uviesť, či bola navrhovateľovi vyplácaná

minimálna mzda za druh práce, ktorý vykonával v Belgicku podľa Belgických zákonov. Svedok súčasne
zdôraznil, že po ukončení pracovného pomeru v jeho firme, si navrhovateľ otvoril živnosť a do budúcna
plánujú spolupracovať, pričom práce pre firmu bude navrhovateľ vykonávať na základe živnosti, nie
ako zamestnanec v Belgicku.

15. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. E. navrhovateľovi pribudla ešte jedna vyživovacia povinnosť k
mal. Z., nar. X.XX.XXXX, ktorého matkou je družka navrhovateľa Z. B., ktorá má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť, všetci žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome navrhovateľa. Náklady na bývanie
predstavujú mesačne cca 180 eur (inkaso), všetky náklady vrátane stravy vyčíslil sumou 400 eur
mesačne.

16. Od poslednej úpravy výživného navrhovateľovi pribudol výdaj - splátka hypotekárneho úveru v
sume 113,43 eur mesačne, ktorý nadobudol v súvislosti s vyplatením podielu matke dieťaťa titulom
vyporiadania BSM.

17. Od poslednej úpravy výživného navrhovateľ nadobudol dňa 2.3.2016 hnuteľný majetok - osobné
motorové vozidlo zn. Nisssan Primero v hodnote, podľa udania navrhovateľa 2000 eur.

18. V čase poslednej úpravy výživného matka mal. E. bola na predlženom rodičovskom príspevku do 6
rokov veku maloletej, od septembra 2016 poberá príspevok za opatrovanie maloletej, rodinné prídavky

a kompenzácie súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím mal. E. v sume 51,48 eur. S mal. dcérou
naďalej býva v podnájme v garzonke, za ktorý mesačne platí 185 eur, okrem toho uhrádza telefón 7 eur
mesačne a plynovú bombu 40 eur ročne. Navrhovateľ jej titulom vyporiadania BSM vyplatil sumu 28 000
eur. Matke je mesačne vyplácaný príspevok v sume cca 135 eur od neziskovej organizácie Dobrý anjel.

19. V čase poslednej úpravy mal. E. mala 5 rokov, navštevovala Domov sociálnych služieb - Dom
sv. Anny. V súčasnosti má 6,5 roka, k zmene zdravotného stavu nedošlo, naďalej je dieťaťom
s ťažkým zdravotným postihnutím (má diagnostikovanú DMO-hypotonický syndróm, mikrocefáliu, Sy
Dandy-Walker, a iné), taktiež 4 hod. . navštevuje denný stacionár, kde jej matka uhrádza 24,20
eur mesačne (o 7 eur viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného). V dôsledku zdravotného

stavu spolu s matka 2 krát týždenne absolvuje rehabilitáciu, potom navštevuje dva až tri krát ročne
rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej, pravidelne navštevuje odborné ambulancie: ortopedickú v
Prešove, klinickej psychológie, logopedickú. Maloletá nadobudla motorové vozidlo, na zakúpenie
ktorého bol poskytnutý príspevok Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.22. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

27. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 217ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia..
30. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

31. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

32. Právne posúdenie vecí:

33. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného pre mal. E. E. zo sumy 150 eur mesačne
na sumu 55 eur mesačne.

34. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa právoplatne rozhodnuté v auguste 2015, teda pred

1,5 rokom.

35. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto
schopnosťzávisíodtoho,kedysadieťastávaspôsobilýmuhrádzaťsvojeodôvodnenépotrebyzodmeny
za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám

spoločnosti.

36. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi

vlastnosťami.

37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.38. Otec mal. dieťaťa odôvodňuje potrebu zníženie výživného pre mal. E. tým, že sa mu znížil príjem,
a že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od augusta 2015 došlo
k zmene pomerov na strane navrhovateľa tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, na druhej strane
z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi sa podstatne zvýšil príjem.

40. Navrhovateľ pred súdom deklaroval, že príjem sa mu znížil, že je len vo výške cca 500 eur, na

druhej strane z opisu mzdového listu a z výsluchu svedka - konateľa spoločnosti v ktorej bol navrhovateľ
zamestnaný mal súd preukázaný opak. Priemerný príjem navrhovateľa za rok 2016 bol v sume 1 639
eur. Je pravdou, že v tejto sume je zarátaný príjem v opise mzdového listu špecifikovaný ako stravné, .
avšak odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na túto položku ako príjem navrhovateľa neprihliadol.
Je všeobecne známe, že časť pracovnej odmeny zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí
je špecifikovaná ako stravne. Navrhovateľ po celý čas trvania pracovného pomeru, prácu pre svojho

zamestnávateľa vykonával v Belgicku / nešlo o ojedinelú pracovnú cestu, ktorá by bola následne spojená
s vyplácaním stravného/. Konateľ spoločnosti, ktorý zamestnával navrhovateľa výšku minimálnej mzdy
za druh práce, ktorú vykonával navrhovateľ podľa predpisov platných v Belgicku / za ktorú by v Belgicku
mal nárok / uviesť nevedel. Súd neuveril tvrdeniu navrhovateľa, že jeho odmena za prácu je len cez
500 eur, z toho uhrádza každý druhý mesiac 170 eur cestovné. Súd ustálil, že priemerný mesačný

príjem navrhovateľa za rok 2016 bol v sume 1639 eur. Takýto príjem navrhovateľ bude dosahovať
aj do budúcna, čo mal súd preukázané z výpovede svedka, ktorý potvrdil, že s navrhovateľom hodlá
spolupracovať aj do budúcna, nie ako so zamestnancom, ale na základe živnostenského oprávnenia.

41. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti

povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové
majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

42. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch otca a ich dôsledným porovnaním

s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala právne posúdenie pomerov otca inak. Otcovi dieťaťa sa zvýšil príjem, nadobudol hnuteľný
majetok osobné motorové vozidlo v hodnote 2000 eur,

43. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie

vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 150,- eur mesačne, pretože disponuje takými
schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver, dlhy a
pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné
na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri
určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov,

naviac otec dieťaťa nebýva v spoločnej domácnosti sám ). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je
prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a
svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

44. Otec mal. detí okrem svojej zhoršenej príjmovej situácie odôvodňoval svoj návrh na zníženie

výživného tým, že má ešte jednu vyživovaciu e povinnosť, v tejto súvislosti súd opakovane
poznamenáva, že má za to, že otec dieťaťa vzhľadom na jeho vzdelanie a zručností je schopný,
dosiahnuť príjem, taký aby zabezpečil výživu pre všetky detí ku ktorým má vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľ si mal byť vedomý . pred tým, kým si založil novú rodinu toho, že už jednu vyživovaciu
povinnosť má, že táto vyživovacia povinnosť bude trvať pokiaľ mal. E. nebude schopná sama sa živiť.

45. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné,
že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú 24-hodinovú starostlivosť o dieťa, dopĺňa
zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Matka vzhľadom na zdravotný stav mal E. sa nemôže

zamestnať, resp. nájde si zamestnanie oveľa ťažšie ako matky so zdravými deťmi, keďže detí zdravotne
postihnuté vyžadujú okrem iného časté lekárske ošetrenie, rehabilitačné pobyty, návštevy zdravotných
špecialistov, preto je námietka otca o tom aby sa matka zamestnala zo strany súdu neakceptovateľná.
Rovnako súd nemôže prihliadnuť na námietky otca o príjme matky z vyplatenia BSM, zakúpenímotorového vozidla - na zakúpenie ktorého bol poskytnutý mal. E. príspevok, ani na finančný príjem z
neziskovej organizácie, keďže všetky tieto príjmy, resp. nadobudnutie motorového vozidla prispieva k
uľahčeniu života a zvýšeniu životnej úrovne mal. E.. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého

rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti,
svoje rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 150,- eur
mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. E.. Súd musí poukázať
na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý výživné v stanovenej výške neplatí o dieťa ako to
uvádzala matka sa zaujíma sporadický. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka poskytuje dieťaťu 24

hodinovú starostlivosť, ako aj na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať s na životnej úrovní rodičov,
v danom prípade otca.

46. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom
je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných
nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov.

Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť
zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod
na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie
vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných,
tak aj oprávnených - deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane mal. dieťaťa došlo k zvýšeniu

nákladovsprihliadnutímna vzrastobjektívnychpotriebvzhľadomnajehovek,vývoj,rast,zdravotnýstav
a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast objektívnych
potrieb dieťaťa neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca. Je na otcovi mal. dieťaťa, aby hľadal
rezervy a možnosti ušetriť finančné prostriedky na zabezpečenie svojho dieťaťa.

47. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného, na druhej strane doteraz stanovené výživné v sume 150 eur
zodpovedá odôvodneným potrebám mal. E. ako aj .schopnostiam a možnostiam otca, preto súd návrhy
otca na zníženie výživného ako nedôvodné zamietol.

48. V závere súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup“ otca dieťaťa, ktorý napriek tomu, že má
súdom stanovený rozsah vyživovacej povinnosti, takto stanovené výživné neplatí, pričom ako jeden z
argumentov pred súdom uvedie, že je na tom finančne zle, pretože na základe exekúcie musel uhradiť
dlh na výživnom a samotné trovy exekúcie predstavovali sumu 1000 eur. Pokiaľ by navrhovateľ výživné
tak ako to ukladá vykonateľne rozhodnutie platil, príjem na to má, dlh by mu nevznikol a nemusel by

mať výdaje na exekútora.

49. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z
18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na
začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba

povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej
smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za
každých okolností čeliť.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
2P/56/2016
- 10 -

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.