Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107010525
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107010525.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Mikuša a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného D. R., pre zločin zabitia
podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 2T 73/2007 zo dňa 20.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresného prokurátora Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T 73/2007 zo dňa 20.03.2014 bol obžalovaný D. R.
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I pre zločin
zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 08.02.2007 v čase okolo 19.00 hod. v dome nachádzajúcom sa v Q. na R. ulici č. XX sotil do

poškodeného nebohého L. L., ktorý následkom toho spadol zo schodov X.poschodia a následkom tohto
pádu utrpel o. i. aj opuch krčnej miechy pri zlomenine oblúka 1. krčného stavca po pôsobení násilia na
hlavu, ktorému následne podľahol,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil
samostatným písomným podaním. V písomných dôvodoch uviedol, že okresnému súdu sa po
vykonanom dokazovaní nepodarilo správne zistiť a ustáliť skutkový stav. Svedok R. L. tak v prípravnom
konaní ako i na hlavnom pojednávaní nespochybniteľne popísal, ako v inkriminovaný večer došlo k
hádke medzi obžalovaným D. R., jeho matkou - svedkyňou L. a vedkyňou F.. Následne došlo mimo
miestnosti, v ktorej prebiehala táto hádka, k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným.

Svedok L. jednoznačne uviedol, že videl na vlastné oči, ako obžalovaný sotil do poškodeného stojaceho
na vrchu schodiska, následkom čoho poškodený spadol na schody, resp. dolu zo schodov. Následne šiel
oznámiť túto skutočnosť svojej matke. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní došlo k čiastočnej zmene
dôkaznej situácie v postoji a samotnej výpovedi svedkyne T. L.. Táto v prípravnom konaní uviedla, že
videla ako vtom čase obvinený R. sotil do jej otca, následkom čoho tento spadol zo schodov a utrpel
zranenia nezlučiteľné so životom. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutok ako taký nevidela, že

tento videl iba jej syn, a že v prípravnom konaní preto tak vypovedala, lebo nechcela, aby mal syn
problémy. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním súdu, že nebolo dokázané, že by žalovaný trestný čin
spáchal obžalovaný D. R. a ani s následným verdiktom súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
z dôvodu § 285 písm. c) Tr. por. Prokurátorka ďalej uviedla, že ak by okresný súd dospel k záveru, že
nebol vyprodukovaný žiaden priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného daniela usvedčoval zo spáchania
žalovaného skutku, vo svetle všetkých skutočností vyvstanuvších na hlavnom pojednávaní opierajúc sa

o uplatnenie zásady in dubio pro reo, mal by oslobodiť obžalovaného spod obžaloby postupom podľa
§ 285 písm. a) Tr. por., čomu nasvedčuje aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Navrhla preto,aby senát Krajského súdu v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby vec znovu prejednal a
rozhodol.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia odvolacieho súdu, pričom bolo následne zistené, že
obžalovanýsanenachádzavžiadnomústavenavýkontrestuodňatiaslobody,naadresetrvaléhopobytu
a prechodného pobytu vyplýva, že adresát je neznámy, v čase skutku bol bezdomovcom. Vzhľadom na
túto skutočnosť odvolací súd v súlade s ustanovením § 293 ods. 4 Tr. por. ustanovil obžalovanému D.

R. obhajcu, za prítomnosti ktorého vykonal verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry sa plne pridržala písomných dôvodoch
podaného odvolania okresného prokurátora a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa, rozsudok považuje za správny, a preto navrhol odvolanie prokurátora

zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. vyhodnotil.

Obžalovaný D. R. poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že v starom dome bývali ako
bezdomovci. Všetci v ten deň popíjali, poškodeného videl ako sa postavil a niekam odišiel. Nepamätal
si, či išiel niekto za ním. O chvíľu pribehol svedok L. a kričal, že niečo sa dedovi stalo, všetci sa išli
pozrieť čo sa stalo. Obžalovaný na schody vôbec nešiel. Svedok F. Q. uviedol, že všetci sa hádali a

všetci boli pod vplyvom alkoholu. On odišiel, a keď sa vrátil videl na schodoch niekoho ležať, bola tam
tma, zakopol o nohy, osoba ležala hlavou smerom na schody. Vyšiel hore a povedal L., že niekto leží
na schodoch, ktorá bola dosť opitá a išla sa spolu so synom pozrieť, čo sa stalo, potom šli dolu aj ďalší.
Svedkyňa L. v prípravnom konaní uviedla, že videla, ako obžalovaný sotil do jej otca - poškodeného.
Na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela, ako obžalovaný sotil poškodeného, videl to len jej syn.

Všetci spolu popíjali, obžalovaný sa začal hádať so svedkom Q., ona z miestnosti odišla. O chvíľu sa
vrátil jej syn a povedal, že D. sotil deda a leží pod schodmi. Vypovedal tak v prípravnom konaní tak
preto, že nechcela, aby mal syn problémy. Zbehla po schodoch, bol tam už svedok Q. a poškodený
ležal hlavou dolu schodmi. V prípravnom konaní uviedla, že poškodený ležal hlavou smerom na schody.Tento rozpor nevedela na hlavnom pojednávaní odstrániť. Svedok R. L. v prípravnom konaní uviedol,
že všetci v dome popíjali, obžalovaný prišiel na schodoch k poškodenému a hádali sa spolu, svedok za
rozbehol za matkou, a keď prišli späť, videli ako obžalovaný strčil do deda a on padal dolu schodmi. Na

hlavnom pojednávaní uviedol, že všetci v dome popíjali, on išiel s poškodeným okolo schodov do ďalšej
miestnosti na WC, prišiel tam obžalovaný, hádali sa s poškodeným a videl, ako obžalovaný obidvomi
rukami sotil do poškodeného, tento spadol dolu schodmi a ležal hlavou smerom dolu. Svedok utekal za
mamou a povedal jej, že D. sotil deda. Jeho matka utekala pozrieť sa, čo sa stalo. Potom videl aj svedka
Q., ktorý bol hore a hovoril, že niekto leží dolu na schodoch. Svedkovia T. K. a D. F. v podstate zhodne

uviedli, že všetci popíjali, obžalovaný bol stále v miestnosti, poškodený z miestnosti odišiel a neskôr
počuli svedka Q. kričať, že niekto leží dolu. Svedok Q. stál pri poškodenom až potom prišla svedkyňa
L.. Ďalší svedkovia sa ku skutku vyjadriť nevedeli.

Na základe pitvy poškodeného bolo zistené, že príčinou smrti poškodeného bol opuch krčnej miechy
pri zlomenine oblúka prvého krčného stavca po pôsobení násilia na hlavu v ťažkom stupni opitosti.

Pôsobením prudkého a intenzívneho násilia pôsobiaceho na hlavu poškodeného došlo k prudkému
a nadmernému pohybu v krčnej chrbtici s porušením väzivového spojenia medzi krčnou chrbticou
a lebečnou spodinou. V krvi poškodeného bolo zistené 2,91 promile alkoholu, teda ťažká opitosť,
pri ktorej sú závažné poruchy rovnováhy, tendencia k pádom. Podľa znalcov je najpravdepodobnejší
mechanizmus vzniku zranenia stupňovitý pád zo schodov. Poškodený mohol zo schodov spadnúť sám

alebo za pomoci inej osoby.

Zo záverom znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých
vo vzťahu k svedkovi R. L. vyplýva, že tento je z hľadiska všeobecnej vierohodnosti spôsobilý k reálnej
reprodukcii prežitých skutočností na hranici pravdepodobnosti. Z hľadiska špecifickej spôsobilosti jeho

výpoveď skresľujú citové väzby k matke, stotožňuje sa s jej výpoveďou a fabulačne ju dotvára podľa
svojich predstáv.

Vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností podarilo preukázať jedine
skutočnosť, že poškodený utrpel smrteľné zranenia pádom zo schodov v ťažkom stupni opitosti.

Obžalovaný D. R. svoju vinu za spáchanie predmetného skutku od samého počiatku v celom rozsahu
popieral, pričom po celé trestné konanie na svoju obhajobu uvádzala tie isté tvrdenia.

Čosatýkahodnovernostivýpovedejedinéhosvedka,ktorýmalvidieť,akoobžalovanýsotilpoškodeného
dolu zo schodov, odvolací súd sa prikláňa k záverom a hodnoteniam prvostupňového súdu i s poukazom

na závery psychologického vyšetrenia a následného posudku z odboru psychológia. Okrem uvedeného
je jeho výpoveď, ktorú sám menil a modifikoval počas celého trestného konania vyvrátená viacerými
svedeckými výpoveďami, ktoré v súhrne potvrdzujú, že obžalovaný v čase, keď mal poškodený spadnúť
zo schodov, alebo myl byť z nich sotený inou osobou, sa nachádzal v spoločnej miestnosti so svedkami,
kde spolu popíjali. Aj samotná matka svedka - svedkyňa L. zmenila svoju výpoveď na hlavnom

pojednávaní a uviedla, že nebola pri tom, ako mal obžalovaný sotiť do poškodeného, mal to vidieť len
jej syn, vypovedal tak preto v prípravnom konaní, aby nepoškodila synovi.

V tomto smere teda neobstojí odvolacia námietka odvolateľa, ktorý uviedol, že svedok R. L. tak v
prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti popísal presne a nespochybniteľne.

Jeho meniaca sa výpoveď bola totiž spochybnená viacerými svedeckými výpoveďami. Odvolací súd
teda uzatvára otázku vierohodnosti výpovedí tohto svedka tak, že vyššie podrobne popísané skutočnosti
vyvolávajú oprávnenú pochybnosť o vierohodnosti výpovedí tohto korunného svedka do takej miery, že
na ich základe už v ďalšom nie je možné vysloviť jednoznačný a ničím nespochybnený záver o vine
obžalovaného, ba práve naopak.

Odvolací súd sa taktiež nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou, podľa ktorej, ak sa okresný súd
rozhodol na základe vykonaného dokazovania oslobodiť obžalovaného, mal tak urobiť podľa § 285 písm.
a) Tr. por., teda, že nebolo dokázané, že skutok sa stal. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo
vykonávané vo vzťahu ku konkrétnemu obžalovanému a konkrétnemu skutku, ktorý mu bol kladený

za vinu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase, keď mal byť poškodený sotený, alebo mal
padnúť zo schodov, bol obžalovaný v miestnosti s ďalšími svedkami, ďalej, že najpravdepodobnejší
mechanizmusvznikuzraneniastupňovitýpádzoschodov,pričompoškodenýmoholzoschodovspadnúť
sám alebo za pomoci inej osoby.Z uvedeného teda vyplýva, že súd rešpektujúc obžalovaciu zásadu uvedenú v § 2 ods. 15 Tr. por.
nemá a nemôže v tomto konaní potom, ako dospeje k záveru, že nebolo dokázané, že poškodeného

sotil zo schodov obžalovaný D. R., skúmať aká iná osoba mohla či nemohla poškodeného sotiť a
nie je oprávnený ani takéto dokazovanie vykonávať. Toto nevyvracia ani záver posudku vyplývajúci z
vykonanej pitvy poškodeného, ktorý nevylúčil možnosť sotenia poškodeného inou osobou.

Vo vzťahu k samotnému obžalovanému je potrebné zdôrazniť, že v rámci dokazovania treba vinu

preukázať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, čo sa v predmetnom konaní nestalo.

Za danej dôkaznej situácie postup súdu I. stupňa i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových
zisteniach a záveroch, a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd I. stupňa po vykonaní všetkých
dostupných relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností ustáliť, že
obžalovaný bol tou osobou, ktorá mala sotiť poškodeného zo schodov. Je potrebné pripomenúť, že

skutkové závery súdu I. stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp.
náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom
došlo,nemožnovytknúťnedôslednosťalebovnútorné,najmälogickérozpory,nemožnoimvneprospech
obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť aj k iným

záverom.

Na základe uvedených skutočností a úvah, odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa je
zákonné a správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.