Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213554
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213554.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému:
U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o vymoženie sumy 350 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/531/2015-15 zo dňa 3. septembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2
písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok"), § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008),
konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12551/14 zo dňa 25.11.2014,

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Za preukázané
považoval, že účastníci uzavreli dňa 21.12.2012 zmluvu o úvere a ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú
zmluvu. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Podľa názoru súdu je uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Poukázal
na to, že rozhodcovská zmluva spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. V
danom prípade tak rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, v dôsledku čoho rozhodcovskú

zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. Okrem toho v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom sa pred
vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal svojich
práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z rozhodovacej praxe
exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa

prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak
voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich sporrozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Svoje závery oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012

č. k. 6 Cdo 1/2012.Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora zamietol s tým,
že po právoplatnosti predmetného uznesenia súd exekučné konanie zastaví.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie

veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci exekučného konania súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského

rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov

neúplnezistilskutkovýstavveci.Onspovinnýmuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3anasl.zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods.

2 tejto zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 03.09.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku
, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty,
prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietkyproti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 10.03.2015 , spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60,
o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 350 eur s prísl. Exekučným titulom je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.11.2014 sp. zn. SR 12551/14 , vydaný Stálym

rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 30.04.2015 , o ktorej
súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným 21.12.2012. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 208600358 uzatvorenej dňa 21.12.2012 , vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej

uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodcova ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto

článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo

zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od
uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote
druhej zmluvnej strane.“

13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská

zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieťúverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu
mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred

povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany
podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten,

ktorýsiuplatňujenárokyzúverovýchzmlúvpodanímžalobynaStálomrozhodcovskomsúde,vdôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že
rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy . Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,

pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okolnosť, že zmluvné strany
mali možnosť odstúpiť od zmluvy a to v uvedenej lehote 10 dní od uzatvorenie zmluvy a v tejto lehote
osobitnou formou „písomne“ doručiť odstúpenie druhej zmluvnej strane, spotrebiteľa pri vyjednávaní

podstatne znevýhodňuje.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo

zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu ) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).