Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010057
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416010057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2016 v
Žiline, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/17/2016 zo dňa
28.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
9T/17/2016 zo dňa 28.7.2016 v časti - vo výroku o treste, ktorým podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení
s § 51 ods. 4 Tr. zák. bola obžalovanej uložená povinnosť zaplatiť do 30.6.2017 dlhované výživné voči
synovi Y. P. a voči dcére J. P. vo výške 557,54 Eur pre každé dieťa.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. p r i k a z u j e

obžalovanej I. P., rod. W., nar. X.XX.XXXX v J. W.,
bytom X., T. ul. XXX, Česká
republika,

zaplatiť v skúšobnej dobe dlhované výživné voči synovi Y. P. a voči dcére J. P. vo výške 557,54 Eur
pre každé dieťa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná I. P. uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako
je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin jej bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák.
v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s
tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanej bol výkon tohto trestu podmienečne odložený a

podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola jej určená skúšobná doba 2 roky. Tým istým rozsudkom podľa § 50
ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovanej uložený príkaz v skúšobnej dobe zaplatiť
do 30.6.2017 dlhované výživné voči synovi Y. P. a voči dcére J. P. vo výške 557,54 Eur pre každé dieťa,
bola jej uložená povinnosť riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi Y. P. a voči dcére J.
P. a tiež povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Odvolanie podal v prospech obžalovanej, a to len

proti výrokom, ktorým súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. prikázal obžalovanej
zaplatiť dlhované výživné do 30.6.2017 a tiež riadne a včas platiť bežné mesačné výživné a zamestnať
sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Odvolanie písomne odôvodnil podaním, ktoré bolo
okresnému súdu doručené dňa 21.9.2016. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu pokladá zanezákonné a neprimerane prísne, a to najmä s ohľadom na majetkové a osobné pomery obžalovanej.
Obžalovaná je matkou maloletého dieťaťa H. L. a momentálne je na tzv. rodičovskej dovolenke. K
povinnostiam, ktoré boli obžalovanej uložené uviedol, že tieto majú smerovať k tomu, aby páchateľ

viedol riadny život, pričom spravidla by mal súd uložiť, aby podľa svojich schopností nahradil spôsobenú
škodu. Pri ukladaní povinnosti súd nie je viazaný výpočtom povinnosti uvedených v § 51 ods. 4 Tr. zák.
Uložené povinnosti nemôžu a ani nesmú z dôvodu ich jednoznačnej účelovosti nahrádzať povinnosti,
ktoré občanom ukladá iný zákon. Povinnosti ukladané popri skúšobnej dobe podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody nesmú byť ukladané tak, aby už vopred existovala reálna možnosť, že

tietoobžalovanánebudemôcťsplniť.Podľa§62ods.1Zákonač.36/2005orodineaozmeneadoplnení
niektorých zákonov je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odvolateľa uloženie povinnosti obžalovanej
plniť riadne a včas vyživovaciu povinnosť je nadbytočné a nezákonné, pričom neplnenie si vyživovacej
povinnostizakladázaurčitýchokolnostíznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,apretouloženietakejto
povinnosti nemôže viesť k tomu, aby páchateľ viedol riadny život. Jednalo by sa o dvojité postihovanie

páchateľa za to isté porušenie zákonnej povinnosti. Ďalej uviedol, že obžalovaná je matkou maloletého
dieťaťa na rodičovskej dovolenke. Uložením povinnosti riadne sa počas skúšobnej doby zamestnať,
resp. preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie sa dostáva do rozporu s inou povinnosťou rodiča, a to
povinnosťou sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Prokurátor ďalej dôvodí tým, že povinnosti ukladané súdom podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. je možné

ukladať v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Časovým rozpätím na
vyžadovanie plnenia si týchto povinností je plynutie skúšobnej doby. Výklad tohto ustanovenia skrátením
doby na splnenie povinnosti je pre obžalovanú neprimerane prísny a z toho dôvodu nezákonný. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva prečo súd určil dátum splnenia povinnosti zaplatiť
dlhované výživné ku dňu 30.6.2017 a nie je ani zrejmé akými úvahami sa pri určovaní tohto dátumu

riadil. Je potrebné uviesť, že v prípade odvolacieho konania, keďže skúšobná doba začína plynúť až
dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, sa táto lehota skracuje bez zavinenia obžalovanej.
Podľajehonázorupritaktouloženýchpovinnostiachdôjdesveľkoupravdepodobnosťoukneosvedčeniu
sa obžalovanej v skúšobnej dobe a k následnému výkonu trestu odňatia slobody, a to bez zavinenia
obžalovanej. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil výroky napadnuté odvolaním a obžalovanej uložil

podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák. povinnosť, aby zameškané výživné zaplatila
podľa svojich schopností v skúšobnej dobe.

Obžalovaná sa k písomným dôvodom odvolania prokurátora nevyjadrila. Neustanovila sa ani na verejné
zasadnutie. Upovedomenie o termíne konania verejného zasadnutia jej bolo doručené dňa 20.10.2016.

Následne krajský súd po splnení zákonných podmienok vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej. Prokurátor trval na dôvodoch podaného odvolania, i na návrhu v ňom uvedenom.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd po preskúmaní predloženého spisu zistil, že procesný
postup, ktorý predchádzal dotknutému výroku o treste bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. Záver okresného súdu, že skutok uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku sa stal, je trestným činom a zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. zodpovedá stavu

veci a zákonu. Rovnako je správny a zákonný záver prvostupňového súdu, že tento prečin spáchala
obžalovaná I. P..

Krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste však zistil, že prvostupňový súd pri ukladaní
trestu porušil ustanovenia Trestného zákona a obžalovanej I. P. uložil neprimeraný prísny príkaz zaplatiť

dlhované výživné voči deťom Y. a J., pre každého vo výške 557,54 Eur v lehote do 30.6.2017. Potom
odvolanie prokurátora podané proti výroku o treste považoval krajský súd za dôvodné a opodstatnené.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade so
základnými zásadami ukladania trestov tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 34 Tr. zák.Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, tento výrok prokurátor odvolaním nenapadol. Odvolacie námietky
prokurátora sa týkajú len výroku, ktorým prvostupňový súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s §

51 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanej v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody povinnosti uvedené v tomto napadnutom výroku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
správne prvostupňový súd odôvodnil použitie týchto ustanovení konštatovaním, že tak rozhodol pre
zvýšenie účinku podmienečného odsúdenia. Uložené povinnosti by mali eliminovať doterajšiu nečinnosť
obžalovanej a primäť ju k pozitívnej zmene v jej správaní. Tiež správne konštatoval, že pri špecifikácii

uložených povinností nebol obmedzený výpočtom uvedeným v § 51 ods. 4 Tr. zák., ktorý je len
demonštratívny. S takýmto odôvodnením použitia dotknutých ustanovení sa odvolací súd bez výhrad
stotožňuje.

S námietkami odvolateľa, že uložené povinnosti nemôžu a ani nesmú z dôvodu ich jednoznačnej
účelovosti nahrádzať povinnosti, ktoré občanom ukladá iný zákon, sa krajský súd nestotožňuje z

toho dôvodu, že žiadne zákonné ustanovenie takýto postup nevylučuje. Rovnako sa odvolací súd
nestotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, keď tvrdí, že obžalovaná je matkou maloletého dieťaťa
na rodičovskej dovolenke a uložením povinnosti riadne sa počas skúšobnej doby zamestnať, resp.
preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie sa dostáva do rozporu s inou povinnosťou rodiča, a to
povinnosťou sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého

dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že na rodičovskej dovolenke môže byť eventuálne i
otec maloletého dieťaťa a za takejto situácii sa môže starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa on. Potom obžalovanej nič nebráni, aby sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia zamestnala, prípadne sa preukázateľne uchádzala o zamestnanie. Naproti tomu príkaz
uložený obžalovanej, aby zaplatila do 30.6.2017 dlhované výživné voči synovi Y. P. a voči dcére J. P. vo

výške 557,54 Eur pre každé dieťa, považuje odvolací súd pre obžalovanú za neprimerane prísny a tiež i
v rozpore so zákonom. V tejto časti považuje krajský súd odvolacie výhrady prokurátora za dôvodné a s
týmito sa v celom rozsahu stotožňuje. Uvedenú nesprávnosť a nezákonnosť krajský súd odstránil sám
týmto novým rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že v ostatnej
časti zostáva napadnutý výrok prvostupňového súdu nedotknutý.

Vzhľadom na to, že odvolanie prokurátora bolo dôvodné, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.