Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200836
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: O. T., bytom U., Z. XX, proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.5.2016 podľa § 250j, ods.
2, písm. a/ O. s. p. a vec vracia odporkyni na nové konanie.
Krajský súd navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.5.2016, bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť
o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára SP, pobočky Levice, nie je invalidný
podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,lebopredlhodobonepriaznivýzdravotný

stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Miera poklesu je 40 %.
Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol,
že žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu, pretože pravidelne navštevuje psychiatra pre
sociálnu fóbiu, o čom predkladá i nový lekársky nálezy.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na dôvodoch. Uviedol,
že mu chýba jedno percento aby bol uznaný za invalidného.

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne.
Pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 19. 09. 2016.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p. a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľa bol znova posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnejpoisťovne-ústrediasosídlomvBanskejBystrici,dňa 13.09.2016sozáverom,ženavrhovateľ
nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 40 %.
K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení navrhovateľa u posudkového lekára a zhodnotení
odborných lekárskych nálezov - interné, psychologické, psychiatrické, kardiologické.
Zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 12. 04. 2016, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a

v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej
Bystrici, dňa 13. 09. 2016. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľa
sa jedná o ľahkú mentálnu retardáciu, sociálnu fóbiu, ľahkú intermitentnú astmu v remisii bez liečby,
vazomotorická nádcha a alergický zápal spojiviek, ľahká myopia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutieurčil posudkový lekár ľahkú mentálnu retardáciu horné pásmo s IQ 68 podľa kapt. V., položka 6,
písm. a/. Navrhovateľ je vyučený fotograf, ktorý nikdy nikde nepracoval. Od štyroch rokov veku je
v liečbe pedopsychiatra pre poruchy učenia (dyslexiu, dysgrafiu, dysortrografiu a dyskalkúriu). V

predloženej zdravotnej dokumentácii posudková lekárka nenašla odborné vyšetrenie z detstva, ktoré
by dokumentovali ľahkú mentálnu retardáciou. Až pri vyšetrení 17. 02. 2016 psychológ popisuje
ľahkú duševnú zaostalosť v pásme ľahkej debility, osobnosť simplexnú, infantilných čŕt so zníženou
schopnosťou riešiť bežné životné situácie. Pri psychiatrickom vyšetrení v marci 2016 psychiater
akceptuje záver psychológa a konštatuje, že u navrhovateľa nie sú poruchy správania a ak tak sú

minimálne. V popredí je skôr sociálna fóbia. Až pri poslednom vyšetrení psychiatra z júna 2016 je
prvýkrát indikovaná liečba antidepresívom, avšak len v malej dávke pre nekompletnú remisiu sociálnej
fóbie. Pri ľahkej mentálnej retardácii - v hornom pásme IQ 68, je miera poklesu 40 %. Navrhovateľ
bol v minulosti v liečbe alergológa a imunológa pre polivalentnú alergiu. Stav bol hodnotený ako ľahká
intermintentná astma, alergický zápal priedušiek a vazomotorická nádcha. Toho času bez dispenzárnej
starostlivosti alergológa, bez liečby. Pre ľahkú myopiu je starostlivosti očného lekára. Zdravotný stav

má korigovaný okuliarmi. Uvedené ochorenia nie sú posudkovo zhoršené a nezvyšujú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
P r e t o navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods.1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať
zárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Mieraschopnostivykonávať

zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 40 %.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako

1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú

hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil, a tieto aninevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení
zdravotného stavu navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si
navrhovateľ sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako
aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými

lekárskymi nálezmi, nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Krajskýsúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiazistil,žetotorozhodnutietrpívadamiarozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože navrhovateľ ako to vyplýva z posudzovania jeho
zdravotného stavu posudkovým lekárom, žiadal o priznanie invalidity v období, kedy bol nezaopatreným
dieťaťom. Týmto nárokom navrhovateľa sa nezaoberala odporkyňa dostatočne a tento skutkový stav ani
dostatočne neposúdila posudková lekárka, ktorá vo svojom posudkovom závere náležite nezdôvodnila

neoprávnenosť nároku navrhovateľa na vznik invalidity v období, v ktorom bol nezaopatreným dieťaťom
a s týmito skutočnosťami sa nezaoberala ani odporkyňa vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo predmetnom
preskúmavania zo dňa 30. 05. 2016.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. 05. 2015 nie je vecne správne, pretože vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia, a preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
Správny orgán bude opätovne musieť preskúmať zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom,
ktorý náležite zdôvodní, prečo navrhovateľ nespĺňa podmienky invalidity v období, v ktorom bol
nezaopatreným dieťaťom a po tomto posúdení zdravotného stavu odporkyňa vydá nové rozhodnutie,

ktoré náležite odôvodní.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože nemal
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.