Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pribulová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219823
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116219823.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. J. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: B. práce, sociálnych
vecí a rodiny Y., J. G. X, Y., dieťa rodičov - matky: X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XC,
I., a otca: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XXA, U., o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Výživné otca na maloletú I. J. sa z v y š u j e s účinnosťou od 07.09.2016 zo sumy 100,00 eur
mesačne na sumu 130,00 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.09.2016 do 31.01.2017 v sume 144,00 eur
sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- eur spolu s bežným výživným k rukám
matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prípade omeškania sa s
plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13P/43/2013-83 zo dňa 03.06.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/18/2014-98 zo dňa 12.08.2014 v časti výšky
bežného výživného otca na maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa návrhom zo dňa 05.09.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2016, domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od podania návrhu zvýšil výživné otca na maloletú zo
sumy 100,00 eur mesačne na sumu 200,00 eur mesačne.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 9Nc/317/2000 zo
dňa 12.09.2000 bola maloletá zverená do jej výchovy a opatery a otec bol zaviazaný výživným vo výške
800,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 14P/25/2007 bolo zvýšené výživné na
sumu49,80euraarozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.9CoP/18/2014nasumu100,-eur.Odroku
2014 náklady spojené s výchovou maloletej vzrástli. Od septembra 2015 je žiačkou strednej školy (N.
D. v Y.). Vzrástli náklady na jej výživu, nakoľko do školy cestuje, potrebuje vreckové primerané jej veku,
oblečenie, kozmetiku, telefón, internet. Jej odbor (A.) si vyžaduje počítač, fotoaparát, mobilný telefón.
Keďže maloletá má vysoko nákladnú dietu (bezlepkovú, bezlaktózovú), nie je možné zo sumy 100,- eur
mesačne pokryť ani jednu tretinu mesačných nákladov na maloletú.
3. Otec sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 25.10.2016, kedy uviedol, že by súhlasil so zvýšením
výživného na sumu maximálne 120,- eur mesačne.4. Súd vykonal dokazovanie lustráciou rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpisom
zo živnostenského registra, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 a 2015,
potvrdením o príjme matky zo dňa 10.10.2016, oznámením B. Y. zo dňa 11.10.2016, potvrdením o
návšteve školy zo dňa 13.09.2016, rozpisom výdavkov na maloletú, vyjadrením otca č.l. 56, rozpisom
výdavkov otca č.l. 57, predpisom mesačnej zálohovej úhrady zo dňa 24.09.2015, pokladničnou
potvrdenkou č.l. 59, záverečnou stranou zmluvy zo dňa 22.03.2016, dokladmi v prílohovej obálke,
oznámením B. Y. zo dňa 03.11.2016, lekárskou správou zo dňa 02.11.2016, odpoveďou Štatistického
úradu SR zo dňa 03.11.2016, výpisom z účtu partnera matky č.l. 65, rozpisom výdavkov domácnosti
matky, mzdovým listom partnera matky za rok 2016 a 2015, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k.
12P/148/2014-80, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.01.2017, obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13P/43/2013, výsluchom matky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový
stav:
5. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13P/43/2013 súd zistil, že rozsudkom č.k. 13P/43/2013-83 zo
dňa 03.06.2014 bolo výživné otca na maloletú zvýšené zo sumy 49,80 eura na 100,00 eur mesačne.
Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/18/2014-98 zo dňa
12.08.2014. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že maloletá v tom čase navštevovala
druhý stupeň ZŠ, trpela celiakou a zníženou kostnou denzitou, navštevovala osteologickú, ako aj
gastroenterologickú ambulanciu. Matka bola v čase skoršieho rozhodnutia zamestnaná v spoločnosti Y.
N. SR, a.s. s priemerným čistým príjmom vo výške cca XXX,- eur. Partner matky dosahoval priemerný
čistý príjem cca vo výške 1.070,- eur, pričom mal okrem vyživovacej povinnosti k maloletej X. ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, a to vo výške 100,- eur mesačne. Matke pribudla vyživovacia povinnosť voči
maloletej X.. Otec maloletej ako živnostník vykonával dopravu pre odberateľa X. s mesačnou fakturáciou
cca 1.030,- eur, pričom išlo o hrubú mzdu, z ktorej po odrátaní nákladov na poistenie a daňové odvody
vo výške celkom 30% zostal čistý príjem cca 700,- eur mesačne. Partnerka otca vykonávala prácu na
základe dohody o pracovnej činnosti v roku 2013 u spoločnosti U. W., pričom podľa výplatnej pásky za
marec 2014 vykonala prácu v hodnote 20,- eur. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej
N.. Partnerka otca mala okrem maloletej N. ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Voči otcovi boli vedené
exekučné konania, ktoré si privodil sám.
6. Z potvrdenia o príjme zo dňa 10.10.2016 (č.l. 46) vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti Y.
N. SR, a.s. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 546,23 eura. Z oznámenia B. Y. zo dňa
11.10.2016 (č.l. 43) vyplýva, že poberá prídavok na maloletú vo výške 23,52 eura mesačne.
7. Zo mzdového listu I. Y. - partnera matky za rok 2016 (č.l. 69) vyplýva, že je zamestnaný v spoločnosti
E. N., s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1-10/2016 bol vo výške 1.372,10 eura.
8. Z lekárskej správy S.. Z. H., A. zo dňa 02.11.2016 (č.l. 63) vyplýva, že maloletá má diagnostikovanú
celiakiu, ktoré ochorenie si vyžaduje prísnu celoživotnú diétu, ktorú maloletá dodržiava, a táto je finančne
náročná.
9. Z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 7) vyplýva, že otec ako živnostník podniká od 03.01.2014
v predmete podnikania poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla a od 18.03.2016 v
predmete podnikania čistiace a upratovacie služby. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
za rok 2015 (č.l. 19) súd zistil, že príjmy otca boli v roku 2015 vo výške 9.600,00 eur, výdavky vo výške
4.515,60 eura, základ dane vo výške 5.084,40 eura. Z časti zmluvy zo dňa 22.03.2016 (č.l. 60) vyplýva,
že otec vykonáva upratovacie a čistiace služby pre spoločnosť H. G. a.s., pričom odplata za tieto práce
bola dojednaná vo výške 1.200,- eur bez DPH za každý jeden kalendárny mesiac poskytovania služieb.
10. Z odpovede B. zo dňa 03.11.2016 (č.l. 62) vyplýva, že v období od júla 2014 až po súčasnosť
evidovali veľké množstvo voľných pracovných miest na pozíciu operátor výroby, vodič, skladník pre
mužov so základným vzdelaním. Z odpovede Štatistického úradu SR zo dňa 03.11.2016 (č.l. 64) vyplýva,
že priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu operátora výroby bola v roku 2015 vo
výške cca 609,- eur, vodiča osobných motorových vozidiel, dodávok, taxíkov vo výške 619,- eur, vodičov
nákladných automobilov a kamiónov vo výške 553,- eur a pracovníkov v sklade vo výške 653,- eur.11. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom
I. Y., jeho čistý príjem je mesačne približne 954,- eur. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
priateľa, ich náklady sú vo výške 987,- eur, z toho úver je 487,- eur a ostatné - plyn 60,- eur, elektrina
32,- eur. Priateľ platí na dcéru, ktorá pochádza z jeho manželstva, výživné 180,- eur, výživné je
určené rozhodnutím súdu. Iné úvery nemajú. Vlastní motorové vozidlo I. nadobudnuté v roku 2012.
Nehnuteľnosti nevlastní žiadne. Maloletá I. navštevuje 2. ročník strednej školy, náklady súvisiace so
školou má vo výške 20,- eur mesačne. Každý druhý mesiac platí matka za výlety 15,- eur. Ďalej musí mať
internet,počítačafotoaparát,pretožemaloletástýmtopracuje.Maloletákrúžkynenavštevuje.Zdravotný
stav maloletej je rovnaký, ako bol počas predchádzajúceho rozhodnutia, musí dodržiavať bezlepkovú
diétu, toto predstavuje 210,- eur mesačne, pričom matka stravu na maloletú nakupuje osobitne. Mladšia
dcéra navštevuje 2. ročník základnej školy. Jej otcom je I. Y.. Maloletej I. nedáva otec nad rámec
výživného žiadne iné platby ani darčeky. Pokiaľ ide o výdavky na počítač, strojček, stužkovú a vodičský
preukaz, tieto ešte nevynaložila. Matka poukazovala na to, prečo otec upratuje spolu s družkou, keď im
to nevychádza, prečo si družka neurobí živnosť a otec sa nezamestná. Otec živí cudzie dospelé dieťa a
na vlastnú dcéru nemá. Ďalej uviedla, že vie, že otec používa motorové vozidlo I. I., avšak nevie na koho
je písané, pričom aj v predchádzajúcom konaní používal motorové vozidlo. Otec má riadne zaplatené
výživné, aj za mesiac január 2017.
12. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti pracuje na živnosť, vykonáva
upratovacie a čistiace práce pre firmu H., mesačne mu platia 1.200,- eur. Dopravu v súčasnosti už
nevykonáva. Jeho čistý príjem, nakoľko tieto práce robí s ním jeho družka, zostáva mu 200,- eur.
Hypotéku platí vo výške 180,- eur na byt, 380,- eur platí služby za byt, potom platí sociálne poistenie
50,- eur, zdravotné poistenie cca 150,- eur a ešte má dlh 340,- eur za minulé obdobie. Pokiaľ ide o
exekúcie, ide o pohľadávky z dôvodu pokút za dopravné priestupky a ešte má podlžnosti na sociálne
a zdravotné poistenie. Má základné vzdelanie. Pracoval ako operátor výroby v N. Y., skončil z dôvodu
malého platu. Potom pracoval ako šofér, skladník vo firme D. na živnosť, potom ako šofér pre firmu
X. tiež na živnosť. V domácnosti žije spoločne s družkou a maloletou dcérou. Družka má okrem tejto
ich dcéry dve plnoleté deti, jedna z nich žije s nimi v spoločnej domácnosti. Družka pracuje spolu s
otcom, tiež upratuje, má príjem 300,- eur. Pracovala aj na dohodu, avšak toto už nerobí. Plnoleté dieťa
družky, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti, momentálne nepracuje. Bývajú v byte otca, náklady na
bývanie majú asi 380,- eur. Otec nevlastní motorové vozidlo, okrem uvedeného bytu nevlastní žiadne
nehnuteľnosti. Spoločná dcéra, ktorú má s družkou, navštevuje 5. ročník základnej školy. Dopravu pre
spoločnosť Lumis prestal vykonávať asi 2 roky dozadu z dôvodu, že to bolo fyzicky náročné. Upratovacie
práce začal tak, že družka chodila upratovať do jednej firmy a potom začali upratovať spolu. Táto firma
prišla o všetky zákazky, preto prišla družka o prácu. Asi pred 6 alebo 7 rokmi pracoval v automobilovom
priemysle v N., vyrábali čelné sklá, kde mu sľubovali čistý príjem 800,- eur a výplatu mal 400,- eur. Zatiaľ
inú prácu nevyskúšal. Dáva si nejakú inzerciu na upratovacie práce, ale zatiaľ sa mu nikto neozýva,
pretože odberatelia uprednostňujú firmu na upratovanie a nie človeka, ktorý má živnosť. Poukazuje na
to, že má základné vzdelania, väčšinou prijímajú do automobilového priemyslu vyučených alebo ľudí
s maturitou. Pokiaľ ide o plnoleté deti otcovej partnerky, Renátu a Nicolasa, títo skončili strednú školu,
nepokračujú štúdiom na VŠ. V. pracuje v zahraničí. J. si dal žiadosť, teraz je na pohovore, doteraz
zamestnaný nebol. Pokiaľ ide o družku otca, pracuje s otcom, pracovnú zmluvu nemá s ním uzavretú,
majú medzi sebou uzavretú iba takú ústnu dohodu. Minulý rok pracovala v spoločnosti M. P., skončila
tam preto, že firma prišla o zákazky a prestala vykonávať činnosť. Pokiaľ ide o prácu pre spoločnosť H.
G. a.s., práce pre nich vykonáva otec spolu s družkou, sám by ich vykonávať nemohol, pretože ide o 8-
poschodovú budovu, práce vykonávajú spolu od marca 2016. Družka si hľadá prácu, vo firme, v ktorej
predtým pracovala, jej povedali, že ju zoberú akonáhle získajú nové zákazky. V tom prípade by si aj otec
našiel inú prácu. Nemohol by pokračovať v tejto práci, čo robí teraz, pretože sám by to nemohol robiť.
Otec ďalej uviedol, že žiadne motorové vozidlo nevlastní a ani na ňom nejazdí. V minulosti jeho družka
používala motorové vozidlo spoločnosti, pre ktorú pracovala za účelom upratovacích prác.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.15. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.
19. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23.Podľa§217ods.1vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
24. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
25. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je z časti
dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 100,- eur
mesačne na sumu 130,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 07.09.2016.
26. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a
to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či
ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k
záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13P/43/2013-83 zo
dňa 03.06.2014 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky
vyživovacej povinnosti otca.
27. K zmene pomerov na strane maloletej prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako dvoch rokov od
času poslednej úpravy, ale najmä v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu od 01.09.2015.
Maloletá sa blíži veku dospelosti, keď výdavky na ňu (na stravu, oblečenie, hygienické potreby, záujmy)
sa približujú nákladom na dospelého. Nástupom na strednú školu sa zároveň zvyšujú náklady na školské
potreby, ktoré sú u maloletej dané tiež odborom, ktorý študuje (grafika). Rovnako je potrebné prihliadnuť
na ochorenie maloletej, ktoré si vyžaduje zvýšené nálady na stravu, nakoľko maloletá musí dodržiavať
bezlepkovú diétu, ktorá je známa svojou finančnou náročnosťou. V záujme zabezpečenia potrebnej
výživy maloletej preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 100,00 eur mesačne,
preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.
28. Žiadnemu z rodičov maloletej oproti času skoršieho rozsudku nepribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto ani jeden z rodičov neznáša sám, nakoľko obajažijú v spoločnej domácnosti s partnermi. Matka maloletej je rovnako ako v čase skoršieho rozsudku
zamestnaná v spoločnosti Y. N. SR, a.s., pričom dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške
546,23 eura, t.j. oproti skoršiemu rozsudku vyššiu o 61,23 eura (546,23 - 485,00). Pokiaľ ide o otca,
tento rovnako ako v čase skoršieho rozsudku pracuje ako živnostník, avšak nevykonáva dopravu pre
odberateľa X., G. (s mesačnou fakturáciou vo výške cca 1.030,- eur), ale spolu s družkou vykonáva
upratovacie a čistiace služby pre spoločnosť H. G. M. (s mesačnou fakturáciou vo výške cca 1.200,-
eur), keď po odrátaní nákladov na poistenie a daňové odvody vo výške celkom cca 30% mu zostáva
čistý príjem cca 840,- eur mesačne. Z uvedeného príjmu podľa vyjadrenia otca vypláca družke 300,-
eur mesačne, nakoľko pracujú spolu, keď sám by upratovacie a čistiace práce vykonávať nemohol,
pretože ide o osemposchodovú budovu. Partnerke otca ubudli oproti skoršiemu rozsudku vyživovacie
povinnosti voči dvom plnoletým deťom, ktoré skončili štúdium na strednej škole, v štúdiu na vysokej
škole nepokračujú, jedno z nich je zamestnané, druhé je práceschopné, nakoľko si prácu aktívne
hľadá. Partner matky je stále zamestnaný v spoločnosti E. N., s.r.o., pričom platí výživné na dieťa
z predchádzajúceho vzťahu vo výške 160,- eur mesačne plus splátka nedoplatku vo výške 20,- eur
mesačne. Otec nad rámec bežného výživného na maloletú neprispieva. Súd za odôvodnené priemerné
mesačné náklady na maloletú považuje celkovo sumu cca 390,- eur mesačne (strava 210,- eur
(dvojnásobok nákladov na zdravé dieťa bez diét - 2x (3,50 eura x 30 dní)), oblečenie a obuv 50,- eur,
hygiena a kozmetika 15,- eur, lieky a vitamínové doplnky 10,- eur, telefón 25,- eur, cestovné 20,- eur,
školské potreby 20,- eur, vreckové 10,- eur, náklady na bývanie 31,13 eura ((mesačne plyn 60,- eur +
elektrina 32,- eur + voda 25,- eur + odpad 7,50 eura) spolu 124,50 eura deleno 4 osoby v domácnosti).
Zvýšené náklady na maloletú sú spôsobené najmä jej nepriaznivým zdravotným stavom, keď maloletá
podľa potvrdenia lekárky, tak ako v čase skoršieho rozsudku, trpí celiakiou.
29. Z uvedeného vyplýva, že na strane otca došlo k zvýšeniu celkového mesačného príjmu do
domácnosti (840,- eur oproti 700,- eur), avšak k zníženiu mesačného príjmu na strane otca (540,-
eur oproti 700,- eur z dôvodu, že na upratovaní sa podieľa aj jeho partnerka, pričom otec jej vypláca
sumu 300,- eur). Na takéto dobrovoľné zníženie príjmu otca však súd nemôže v zmysle § 75
ods. 1 ZR prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku,
keďže pri vykonávaní dopravných služieb pre spoločnosť X. dosahoval čistý príjem 700,- eur. Otcom
uvádzané dôvody, pre ktoré nemôže vykonávať dopravné služby (fyzická náročnosť) súd nepovažoval
za opodstatnené, keď otec fyzickú náročnosť nijako nekonkretizoval, otec je zdravý a v produktívnom
veku. Zároveň uvedenú činnosť vykonával už aj predtým pre spoločnosť D. N.,. a napriek tvrdenej
fyzickejnáročnostijuzačalvykonávaťajprespoločnosťX..Zároveňotecvykonávaupratovacieačistiace
práce, ktorá práca je rovnako prácou fyzicky náročnou. Otec pritom stále disponuje oprávnením na
poskytovanie služieb vedenia cudzieho motorového vozidla, a teda uvedené služby môže ako živnostník
poskytovať. Jeho družke pritom nič nebráni nájsť si vhodné zamestnanie, a ak tak nerobí, nie je možné
pripísať to na ťarchu maloletej. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca
dosahovať uvedený čistý mesačný príjem 700,- eur, ako v čase skoršieho rozhodnutia, keď vykonával
dopravné služby pre spoločnosť X. N., a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Z uvedeného čistého príjmu
700,- eur by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na svoje dve maloleté deti vo výške 30%
z uvedenej sumy, t.j. vo výške 210,- eur mesačne (viď str. 9 odôvodnenia rozsudku KS v Trnave č.k.
9CoP/18/2014-98 - „Podľa zaužívanej súdnej praxe pritom platí, že výživné povinného rodiča na všetky
jeho výživou oprávnené deti má predstavovať cca 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti daného prípadu.“). Nakoľko maloletá I. J. trpí ochorením, ktoré zvyšuje náklady
na jej výživu, ako aj vzhľadom k jej vyššiemu veku, opodstatnená je výška 30% z príjmu otca na všetky
jeho vyživovacie povinnosti. Zo sumy 210,- eur mesačne potom súd považoval za primeranú sumu
výživného na maloletú I. vo výške 130,- eur mesačne, nakoľko má XX rokov, navštevuje strednú školu,
a musí dodržiavať finančne náročnú diétu, a na maloletú N. sumu výživného vo výške 80,- eur mesačne,
nakoľko má 11 rokov a navštevuje základnú školu, a teda odôvodnené náklady na ňu sú nižšie. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že sú voči otcovi vedené exekúcie, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletej,
nakoľko exekúcie si privodil otec sám.
30. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá
by stačila na zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Nie je pritom možné prihliadať iba na záujmy jeho
novej rodiny, pretože otec si pri jej zakladaní musel byť vedomý svojich povinností voči skôr narodenému
dieťaťu. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho dieťaťa a vynaložiť všetko
úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v
možnostiach otca zabezpečiť výživu oboch detí.31. Výšku výživného na maloletú uloženého otcovi v sume 130,00 eur mesačne považuje súd vzhľadom
k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek a ochorenie, vzhľadom k príjmu jej matky
(ktorá je rovnako povinná sa finančne podieľať na výžive maloletej, nakoľko jej osobná starostlivosť
o ňu je menšia ako v čase skoršieho rozsudku), s prihliadnutím na celkovo lepšie majetkové pomery
v domácnosti matky, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR,
aj s prihliadnutím k tomu, že otec má dve vyživovacie povinnosti, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady
na maloletú, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na dieťa, je potrebné, aby sa
nich podieľala matka, ktorá má oproti času skoršieho rozsudku mierne vyšší príjem, a najmä, z dôvodu
zvýšenia príjmu jej partnera (cca o 302,- eur) má nižšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X., nakoľko
túto z väčšej časti môže na seba prevziať jej otec, matkin partner.
32. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
33.ZovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúdnávrhumatkynazvýšenievýživnéhovovýrokuI.vyhovel
považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletú 130,00 eur mesačne.
S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po cca dvoch rokoch od času pôvodného rozhodnutia,
považuje súd zvýšenie výživného o 30,- eur za primerané.
34. Súd zvýšil výživné v zmysle návrhu matky odo dňa podania návrhu na súd dňa 07.09.2016,
nakoľko k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo skôr, už dňa 01.09.2015
- nástupom maloletej do prvého ročníka SŠ, hoci matka podala (na prospech otca) návrh na súd až o rok
neskôr. Neboli pritom tvrdené ani preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali
priznať zvýšené výživné za čas ešte pred podaním návrhu.
35. V dôsledku zvýšenia výživného od 07.09.2016 a rozhodovania o výživnom dňa 24.01.2017 súd
vyčíslil otcovi vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 07.09.2016 do 31.01.2017
(keď výživné za mesiac január 2017 bolo splatné už dňa 15.01.2017), ktorý činí 144,- eur (za obdobie
07.09.2016 - 30.09.2016 mal otec dať 103,92 eura (24 dní x 4,33 eura/1 deň pri výživnom 130,00 eur
(130/30)) - za toto obdobie dal 79,92 eura (24 dní x 3,33 eura/1 deň pri výživnom 100,00 eur (100/30)),
za mesiac október 2016 mal otec dať 130,- eur - za toto obdobie dal 100,- eur, za mesiac november 2016
mal otec dať 130,00 eur - za toto obdobie dal 100,00 eur, za mesiac december 2016 mal otec dať 130,00
eur - za toto obdobie dal 100,00 eur, za mesiac január 2017 mal otec dať 130,00 eur - za toto obdobie
dal 100,00 eur. Súd z dôvodu výšky nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 5,00 eur
mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len
jednu splátku riadne a včas. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší príjem
výživného na maloletú po určitý čas, čo je viac na prospech maloletej, ako jednorazovo vyplatená suma.
36. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13P/43/2013-83
zo dňa 03.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/18/2014-98 zo dňa
12.08.2014 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.
37. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
39. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.