Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/438/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402899991
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1402899991.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: UNILEVER ČR, spol. s r.o., Thámova 18, 180
00 Praha, Česká republika, IČO: 18 627 781, zastúpeného JUDr. Pavlom Čížkovským, advokátom,
so sídlom Václavské náměstí 18, 110 00 Praha, Česká republika, proti povinnému: A. L., R. XXXX/
X, XXX XX R., zastúpenému JUDr. Ivanom Mojžišom, advokátom Advokátskej kancelárie Mojžiš a
partneri, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

1.700.000,- Kč istiny s príslušenstvom, trovy konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Vladislavom Hajtášom (náhradníkom súdneho exekútora Mgr. Mareka Hrošša), Exekútorský
úrad so sídlom Karadžičova 27, 821 08 Bratislava, pod č. 25EX 022/02, o odvolaní oprávneného a
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. Er/1063/2002-138 zo dňa 20.10.2011,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. Er/1063/2002-138 zo dňa

20.10.2011 v odvolaním napadnutej časti m e n í tak, že povinnému náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že bolo
právoplatne rozhodnuté o vyhovení námietkam proti exekúcii. Druhým výrokom rozhodol, že návrh
povinného na doplnenie uznesenia súdu prvého stupňa č.k. Er/1063/2002-94 zo dňa 29.6.2007 o

rozhodnutie o trovách konania zastavuje z dôvodu, že povinný vzal svoj návrh späť. Ďalej súd prvého
stupňa odmietol návrh povinného na opravu uznesenia súdu prvého stupňa č.k. Er/1063/2002-94 zo
dňa 29.6.2007. Štvrtým výrokom konajúci súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie,
pretože si ju neuplatnil. Ďalším výrokom rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania,
nakoľko v konaní nebol úspešný. Posledným výrokom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti
oprávneného nahradiť povinnému trovy konania vo výške 761,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške1.007,81eurnaúčetprávnehozástupcupovinnéhovlehotetrochdníodprávoplatnostiuznesenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania povinného podali v zákonom stanovenej
lehote odvolanie povinný a oprávnený. Oprávnený namietal, že v danom prípade sú dôvody, pre ktoré
by povinnému nemala byť priznaná náhrada trov konania vôbec. Exekúcia začala na základe rozsudku
opatreného doložkou právnej moci. Oprávnený sa spoliehal na procesný postup súdu, že doložka je

vyznačená správne. Oprávnený sa domáha zaplatenia čiastky, ktorú povinný ako konateľ spoločnosti,
ktorej bol spoločníkom, prevzal v hotovosti do svojich rúk a podľa zmluvy uzavretej s oprávneným
nesplnil si zmluvnú povinnosť a ani prevzatú sumu nevrátil. Tieto skutočnosti vyplývajú tak z exekučného
titulu, ako aj z rozsudku Mestského súdu v Prahe, ktorý rozhodol o povinnosti spoločnosti povinného
dlžnú čiastku zaplatiť. Preto je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, aby povinnému, ktorý je
hmotnoprávne dlžný oprávnenému značnú sumu, bol oprávnený povinný platiť náhradu trov konania.

Oprávnený preto žiadal, aby uznesenie v napadnutej časti bolo zmenené tak, že povinnému sa náhrada
trov konania nepriznáva.Povinný v odvolaní uviedol, že v konaní mohlo dôjsť nedopatrením k opomenutiu príloh v podobe
písomného dokladu preukazujúceho konané porady s klientom, za ktoré mu súd prvého stupňa nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že sa v súdnom spise nenachádza takýto listinný dôkaz.

Zároveň priložil k odvolaniu listinné dôkazy zo dňa 16.11.2002, 26.05.2003 a 06.09.2007. Podotkol, že
súd právneho zástupcu ani povinného žiadnym spôsobom neupozornil alebo nevyzval na doloženie
takéhoto dôkazu. Preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že povinnému
prizná náhradu trov právneho zastúpenia aj za právne úkony - 3 x porada s klientom, režijný paušál a
19 % DPH.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolania povinného a oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a odvolaniu
povinného nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. Er/1063/02-94 zo dňa 29.06.2007
súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Uviedol, že okolnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti
nároku oprávneného a zakladajú dôvody pre neprípustnosť exekúcie, spočívajú v pochybení súdu pri
doručovaní exekučného titulu a predvolania na pojednávanie. Konajúci súd mal za preukázané, že nebol
zachovaný postup doručovania do vlastných rúk; doručenia boli vykonané doporučene ako obyčajné

zásielky, pričom malo byť doručované spôsobom do vlastných rúk.

Následne došlo k zastaveniu exekúciu z dôvodu, že rozhodnutie o vyhovení námietkam povinného proti
exekúcii nadobudlo právoplatnosť. Súd prvého stupňa vzhľadom na to, že povinný mal v konaní plný
úspech, priznal mu právo na náhradu trov konania (i keď nie v celom uplatnenom rozsahu) a povinného

zaviazal na ich úhradu.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd

prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.
Použitie ustanovenia § 150 O. s. p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu v zmysle § 142
O.s.p., keďže súd nemusí - za splnenia zákonných predpokladov - zaviazať neúspešného účastníka,
aby tieto trovy nahradil úspešnému účastníkovi. Zmyslom tohto ustanovenia, ktoré v zásade možno
aplikovať iba výnimočne, je umožniť súdu, aby v konkrétnom prípade odstránil nenáležitú tvrdosť dopadu
rozhodnutia o náhrade trov konania v situácii, keď sú inak splnené všetky podmienky na priznanie

náhrady trov úspešnému účastníkovi.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanienáhradytrovkonania,avšaksúddôjdekzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,pre

ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitého zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod môže byť teda
daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo/15/2010 v citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia
predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Pravda musí
ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale je v okolnostiach na
strane účastníkov, a to obidvoch). Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia

§ 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a
docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy
neumožňuje.Odvolací súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že oprávnený v legitímnej dôvere vo validnosť
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie súdu, ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať zastavenie

exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno oprávnenému pričítať ani procesné zavinenie na
zastavení exekúcie v zmysle § 146 ods.2 O.s.p,.
Oprávnený nemôže znášať následky nesprávneho úradného postupu súdu v základnom konaní, ktorý
pochybil pri doručovaní rozsudku. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dodať, že z
dokazovania vykonaného exekučným súdom je zrejmé, že zásielky boli síce doručované z právneho

hľadiska vadne, avšak na správnu adresu povinného, na ktorej sa zdržiaval, ale si ich v odbernej lehote
neprevzal.

Vzhľadomnato,žeoprávnenýpredložilexekučnýtitulopatrenýdoložkouprávoplatnostiavykonateľnosti
(č.l. 4 a 107), vyznačenou súdom, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 42 ods.
1 Exekučného poriadku) a z okolností prípadu nevyplýva, že by oprávnený mal alebo mohol mať

vedomosť o nesprávnom spôsobe doručovania rozhodnutia, ktoré malo byť podkladom na vykonanie
exekúcie, odvolací súd má za to, že zaviazanie oprávneného na náhradu trov konania povinnému
by bolo nespravodlivé. Oprávnený nevyvolal okolnosti vedúce k nespôsobilosti exekučného titulu,
brániace vymáhateľnosti nároku a ani ich nemohol predvídať. Z formálneho hľadiska mal k dispozícii
zákonomvyžadovanýprávoplatnýavykonateľnýexekučnýtitul.Jehomateriálnunevykonateľnosťnemal

ako preskúmať a pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ho k tomu nemohli viesť ani žiadne
zrejmé dôvody. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie, resp. vyhovenia námietkam proti exekúcii, bola
skutočnosť, že postupom súdu (v základnom konaní) bola povinnému odňatá možnosť konať pred
súdom, keď tento nepostupoval pri doručovaní rozhodnutia podľa príslušných ustanovení právnych
predpisov. Ide o okolnosti nezávislé od vôle a vedomostí oprávneného, pričom oprávnený ani nemal

možnosť sa s touto skutočnosťou oboznámiť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Za významnú považoval odvolací súd tiež skutočnosť, že oprávnený vo svojom odvolaní okrem iného
uviedol (č.l. 106), že povinný sa po vyhlásení rozsudku osobne dostavil na Obvodný súd pre Prahu 10
a okrem iných písomností si prevzal tiež kópiu predmetného rozsudku. Uvedené vyplýva z úradného

záznamu v tomto spise, ktorý bol datovaný ešte pred tým, ako konajúci sudca exekučného súdu do
spisu Obvodného súdu pre Prahu 10 nahliadol; v napadnutom uznesení o tejto skutočnosti nie je žiadna
zmienka. Nepoprel ju ani povinný, ktorému bolo odvolanie oprávneného doručené.

Odvolací súd vzhľadom na vyslovený právny názor a prijatý záver ďalej neposudzoval účelnosť

vykonania jednotlivých úkonov právnej služby právneho zástupcu povinného, nakoľko by to bolo
nadbytočné.

Z obsahu napadnutých výrokov uznesenia súdu prvého stupňa je zrejmé, že ide o závislé výroky; preto s
ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.