Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, June 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221049
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113221049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne:

L. O., X.. X.X.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so
sídlom v Prešove, Hlavná 61 p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku C. R. Y. F., C. XX,
XXX XX F.A. J. R..B.. X M. XXXX/XXXX, X M. XXXX/XXXX C. X M. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX,

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok C. R. Y. F. so sídlom C. XX, XXX XX F. J. R..B.. X M. XXXX/XXXX,
X M. XXXX/XXXX C. X M. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX,

žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
vo výške 278,59 Eur, na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. XCXXXX/XXXX, XC XXXX/XXXX C. XCXXXX/XXXX B. G.
XX.X.XXXX ako aj odkladu ich vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky

dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach
žalovanej.

Súd v danom prípade konal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na pojednávanie nariadené na
deň XX.X.XXXX vrátane svojej právnej zástupkyne bez ospravedlnenia neustanovila napriek tomu, že
predvolanie na uvedené pojednávanie im bolo riadne doručené.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovských spisov XCXXXX/XXXX C. C. XCXXXX/
XXXX, poistnými zmluvami, všeobecnými poistnými podmienkami, písomným vyjadrením žalovanej,
zmluvu o sprostredkovaní ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou dňa XX.X.XXXX J. B. Č.. XXXXXXXXXX, pričom k realizácii zrušenia
tejto došlo dňa XX.X.XXXX pre neplatenie poistného.

Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie 238,90 EUR s príslušenstvom s návrhom
na splátkový kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej
ulici č. 1 uplatnila osobitnú pohľadávku vo výške 238,90 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedaťnákladom žalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl. XVII bodu 7a)
zodpovedajúcej výške nákladov žalovanej vynaložených na uzavretie poistenia.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XCXXXX/XXXX B. G.
XX.X.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 238,90 EUR a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, ktorý bol žalobkyni doručený XX.X.XXXX.

Zároveň žalobkyňa so žalovanou dňa XX.X.XXXX uzatvorili poistnú zmluvu č. 4468300003, ktorej

zrušenie bolo realizované XX.XX.XXXX pre neplatenie poistného.

Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie 208,57 EUR s príslušenstvom s návrhom
na splátkový kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej
ulici č. 1 uplatnila osobitnú pohľadávku vo výške 208,57 UER s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl. XVII ods. 7a

zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XCXXXX/XXXX B. G.
XX.X.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej 208,57 EUR a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- EUR, ktorý bol žalobkyni doručený taktiež XX.X.XXXX.

Zároveň dňa XX.X.XXXX uzatvorila žalobkyňa so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
zrušenie bolo realizované XX.X.XXXX pre neplatenie poistného.

Žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie 196,51 EUR s príslušenstvom s návrhom na
splátkový kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici

č. 1 si uplatnila osobitnú pohľadávku vo výške 195,51 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať
nákladom žalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle čl. XVII ods. 7a
zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XCXXXX/XXXX B. G.

XX.X.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 195,51 EUR a trovy
rozhodcovskéhokonaniavovýške276,-EUR,ktorýbolžalobkynidoručenýrovnakoakopredchádzajúce
dva rozhodcovské rozsudky.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne,
aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na
osobitnézmluvnédojednania01/2007tvoriacehosúčasťvšeobecnýchpoistnýchpodmienokobsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV

časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že pri predmetných poistných
zmluvách mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa a preto ide o

zmluvy spotrebiteľské. Z uvedeného dôvodu je oslobodená od povinnosti platenia súdneho poplatku s
poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Z. z. .

Zo strany žalovanej bolo žalobkyni doručené oznámenie, že predmetné poistné zmluvy sú ukončené,
teda zrušené pre neplatenie poistného.

Vzhľadom na uvedené považovala svoje povinnosti voči žalovanej vyplývajúce z poistných zmlúv za
splnené, keďže ju o existencii iných pohľadávok žalovaná neinformovala.Poukázala na to, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s ustanoveniami § 53 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých aj v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej
doložky nejde o individuálne vyjednanie tak ako to vyžaduje pre jej platnosť občiansky zákonník. Na

podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z XX.X.XXXX J. R.. B.. XCdoX/
XXXX C. B. G. XX.X.XXXX pod sp. zn. XCdoX/XXXX, v ktorých už Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky vo vzťahu ku žalovanej.

Okrem iného mala za to, že nemala možnosť vyjadriť sa v konaní pred rozhodcovským súdom, nakoľko

na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5-dňovú lehotu odo dňa doručenia
rozsudku a nie je možné očakávať od žalobkyne, aby sa

sama dokázala kvalifikovane brániť a je aj málo pravdepodobné, aby si v takejto krátkej lehote dokázala

zabezpečiť advokáta.

Takýmto postupom bolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom, ktoré je garantované Ústavou SR a
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uviedla, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR dojednania rozhodcovských doložiek
v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich
dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pričom nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská

doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť.

Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že žalobkyňa sa domáha aplikácie ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aby mohla byť konkrétna zmluva považovaná
za spotrebiteľskú, nie je podstatný jej formálny vzhľad, ale aby ju uzavreli dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Na strane žalobcu vystupuje fyzická osoba - žalobkyňa, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala

ako živnostníčka v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Dokonca túto
činnosť vykonávala ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovanú na základe osobitnej obchodno-
právnej zmluvy pod evidenčným číslom XXXXX od XX.XX.XXXX G. XX.X.XXXX.

Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania žalobkyne, ktoré mala zapísané v

živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť dostávala od žalovanej
vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve rovnako ako aj za poistné zmluvy, ktoré
uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka i sprostredkovateľa poistenia.

Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácii

vykonávanej pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zák.
č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Z uvedeného nepochybne
vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré žalovaná predáva.
Číslo registrácie v NBS žalobkyne ako sprostredkovateľky poistenia bolo Y..

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh
medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u
ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál, teda laik. V uvedenom prípade
zjavne a to nadovšetkú pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva dozmluvnej autonómie nejde, keďže zmluvu uzatvárala fyzická osoba sama so sebou raz ako odberateľ
a raz za dodávateľa.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné
považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za
účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou vrámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa
je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľ, aby toto preukázala. Inak povedané, žalobkyňa
musí preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou hore uvedeného čísla a rozhodcovskou doložkou,
ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji jej identických zmlúv s
identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala je len zanedbateľné a má
nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Žalobkyňa ako profesionál predmetnej zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku
prijať alebo neprijať, musela si byť vedomá, že ak ju príjme, potom aký má rozhodcovská doložka vplyv
a význam pre poistný vzťah. Po relatívne dlhší čas žalobkyňa na uzatváraní takéhoto typu poistných
zmlúv včítane takéhoto typu rozhodcovských doložiek aké v tomto súdnom konaní prekvapujúco
napadá a spochybňuje, založila svoje podnikanie a obživu. Aj v prípade konkrétne napádanej zmluvy a

rozhodcovskej doložky žalobkyňa dokonca za jej uzavretie inkasovala od žalovaného osobitnú províziu.
Preto žiada žalobu o zrušenie rozhodcovskej doložky ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa zistenia súdu žalobkyňa bola evidovaná v živnostenskom registri ako podnikateľka v období od
XX.XX.XXXX G. XX.X.XXXX v predmete podnikania „kúpa tovaru na účely jeho predaja jeho konečnému

spotrebiteľovi alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, sprostredkovanie v oblasti
obchodu a poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nepožaduje bankové povolenie“.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno
rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebosúvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.1a)

Podľa § 40 ods.1 zák. č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods.2 zák. č. 244/2002 Z. z., súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľa§40ods.3zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 40 ods.4 zák. č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku
1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote

na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 243d zák. č. 233/1995 Z.z., exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v
ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre

zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.

Ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. januára2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa
predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené
odvolacie disciplinárne konanie; na tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie

vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory
príslušný na disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje podľa
predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie
konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory
príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán

rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

Ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho
senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti nečinný
a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne orgán komory

príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 o návrhu na začatie
disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu pridelenia veci orgánu príslušnému
na disciplinárne konanie. Ostatné lehoty v disciplinárnom konaní začnú plynúť od okamihu pridelenia
veci orgánu komory príslušnému na disciplinárne konanie. Databázy predsedov disciplinárnych senátov
a členov disciplinárnych senátov vytvorené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 sa k

účinnosti tohto zákona zrušujú. Konferencia exekútorov zvolí členov disciplinárnej komisie tak, aby sa
títo mohli ujať svojej funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak konferencia
exekútorov nezvolí členov disciplinárnej komisie v lehote podľa prvej vety, zvolí členov disciplinárnej
komisie prezídium komory bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak
členovia disciplinárnej komisie nebudú zvolení podľa prvej alebo druhej vety, vymenuje ich minister.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX súd zamietol návrh žalobkyne na odklad
vykonateľnostiazrušenierozhodcovskýchrozsudkovArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina1,Košicepod
sp.zn. X M. XXXX/XXXX, X M. XXXX/XXXX C. X M. XXXX/XXXX B. G. XX.X.XXXX s odôvodnením, že
žalobkyňa pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy,

bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného
záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením
poistných zmlúv a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam
pre jej poistný vzťah.

Keďže v čase uzatvorenia predmetných poistných zmlúv pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia,
ktorú vykonávala v predmete svojej podnikateľskej činnosti, teda bola v plnom rozsahu oboznámená
so znením obchodných ako aj všeobecných poistných podmienok, vrátane rozhodcovskej doložky, za
uzatvorenie ktorých okrem iného inkasovala odmenu, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi
nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strany podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka.

Zároveň súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie predmetného konania do právoplatného ukončenia
konania o uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, vedeného pred Ústavným súdom
SR pod sp. zn. Ú. A..XX/XXXX C. K. XXXX/XXXX.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX J. R..B.. X M. XX/XXXX L. zrušený rozsudok
súdu I. stupňa s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania a v rozsahu
zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej
predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú
obchodnú praktiku.. Na veci nič nemení ani fakt, že žalobkyňa ako spotrebiteľka (zmluvu neuzatvárala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) vykonávala činnosť
sprostredkovateľa pre žalovaného. Sama uviedla, že o existencii rozhodcovskej doložky nemala
vedomosť a podpisovanie poistných zmlúv je o výlučnej formálnosti.Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. žeby si povinná vymieňovala
rozhodcovské konanie. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie § 90 ods. 3 zák. č.
492/2009Z.z.oplatobnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhododávateľ

má možnosť nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny proces pre prípad sporu so spotrebiteľom
(pred ponukou rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského
inštitútu) a keď tomu tak rozumie, tak akceptuje prípadný návrh arbitrážneho konania.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej

sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konalvrámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzObchodnéhoregistraažalobkyňajespotrebiteľom,

keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako

spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4

ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky

proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovské rozsudky jej bol
doručené dňa XX.X.XXXX C. Ž. L. J. XX.X.XXXX.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu

dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia

zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej

republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou

zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda
neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov

akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutiami pod sp. zn. XCdoX/XXXX B. G.C. XX.X.XXXX XCdoXX/XXXX, XCdoXX/XXXX a to aj
s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj
odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čímreálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany

ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre
spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky

procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka

nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu

tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska

mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia

požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd s poukazom na zmenu právnej úpravy zák.č. 244/2002 Z.z. v súlade
s ust. § 1 ods.4, § 40 ods.1 písm. a) bodu 1. predmetné rozhodcovské rozsudky zrušil.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore pred 1.1.2015 je možné vydať iba v lehote 3 mesiacov od
účinnosti tohto zákona, t.j. do 31.3.2015.Keďže preukázateľne na základe rozhodcovských rozsudkov v predmete konania doposiaľ exekučné
konanie začaté nebolo a v zmysle novely exekučného poriadku už na ich podklade nie je možné udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie, súd návrh žalobkyne na odklad ich vykonateľnosti zamietol, nakoľko

uvedené rozhodcovské rozhodnutia prestali účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za tieto úkony
právnej pomoci: prevzatie a príprava XX.X.XXXX - 60,07 Eur, podanie žaloby XX.X.XXXX - 60,07 Eur,

odvolanie XX.X.XXXX - 61,87 Eur, účasť na pojednávaní XX.X.XXXX - 64,53 Eur, režijný paušál 2 x 7,81
Eur, 1 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur, v celkovej výške 278,59 Eur podľa § 11, 13a a 16 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, keďže
nešlo o podanie vo veci samej v zmysle ust. §13a ods.1 písm. d) vyhl.č. 655/2004 Z.z. a ani za úkon
právnej pomoci označený ako štúdium spisu zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko neide o taký úkon právnej

pomoci, za ktorý by právnemu zástupcovi žalobkyne v zmysle ust. § 13a citovanej vyhlášky patrila tarifná
odmena.

Okrem iného štúdium spisu zo strany právneho zástupcu bolo realizované v súvislosti s podaním
odvolania proti rozhodnutiu súdu I. stupňa, pričom predpokladom poskytnutia kvalifikovanej právnej

pomoci zo strany advokáta je dôsledné oboznámenie sa s obsahom celého predmetu sporu. Zároveň
právnemu zástupcovi žalobkyne boli priebežne doručované všetky písomné podania, vrátane príloh
predložených žalovaným tak, aby sa z ich obsahom mohol oboznámiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia
súdu vo veci samej, bez nutnosti ďalšieho štúdia spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.