Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200219
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mestská nemocnica prof.
MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, Bernolákova 4, Zlaté Moravce, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.
januára 2014 č. S/2013/02011-2.1,O-271/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 04. 03. 2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa

23. 01. 2014 č. S/2013/02011-2.1,O-271/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím
žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu práce Nitra zo dňa
22. 10. 2013 č. 46-I/13/práv., ktorým bola žalobcovi uložená pokutu v sume 5.000,- eur. Jedná sa
už o v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa a ich vydaniu
predchádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 07. 2013, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 26. 04. 2013 z dôvodu zistenia viacnásobných pochybení. Správny orgán
prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie a k protokolu vypracoval dodatok, ktorý bol

prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu a dňa 22. 10. 2013 vydal nové rozhodnutie.

V podanej žalobe žalobca poukázal na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách
na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov tvrdiac, že správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na slovenské
technické normy, ale neuvádza, či sa tieto vzťahujú aj na dodržiavanie technických predpisov,
nedodržanie ktorých je vytýkané v samotnom rozhodnutí. Žalovanému vytkol, že k námietke ohľadom

dobrovoľnosti dodržiavania slovenských technických noriem a ich nezáväznosti sa nevyjadril, čím
spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Slovenské technické normy sú verejne nedostupné,
čo potvrdzuje i samotné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom je uvedené, že presná
citácia ustanovenia slovenskej technickej normy nie je možná, nakoľko neoprávnené rozmnožovanie
alebo rozširovanie noriem je v rozpore so zákonom.

Žalobca zároveň namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 23. 01. 2014 nevysporiadal s

absenciou odôvodnenia výšky pokuty, ktorú možno uložiť až do 100.000,- eur, pričom určenie pokuty
nie je ponechané na svojvôli správneho orgánu a je nevyhnutné vychádzať z okolností konkrétneho
prípadu.Zrozhodnutiažalovanéhoniejezrejmé,akodospelkvýškepokuty,ktorábolažalobcoviuložená
a úvahy o výške pokuty a dôvodoch jej uloženia v konkrétnej sume nie sú uvedené ani v rozhodnutíprvostupňového správneho orgánu, v dôsledku čoho potom žalobca nemá vedomosť, akými úvahami
správne orgány dospeli k sume, v ktorej bola pokuta uložená a nie je odôvodnené, prečo výška pokuty
nemohla byť nižšia. Absencia odôvodnenia výšky pokuty je závažným nedostatkom, ktorý zakladá

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jeho základnou náležitosťou, ale i
právom žalobcu, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžp/20/2011.
Žalovaný sa ani len nezaoberal argumentom žalobcu ohľadne nevyhnutnosti odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a tento nedostatok neodstránil.

V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by mal
možnosť objasniť všetky okolnosti týkajúce sa predmetnej kontroly. V prípade, ak neexistuje osobitný
predpis, správny orgán je povinný aplikovať všeobecný predpis, t. j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 21 ods. 1 ukladá povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie, ak sa tým prispeje k objasneniu veci. Žalobca bol toho názoru, že ústne pojednávanie
by jednoznačne k objasneniu veci prispelo a toto právo mu bolo odňaté bez akéhokoľvek odôvodnenia

a v rozpore so zákonom.

Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013, ktorým zrušil
predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. 04. 2013 vyslovil záver, že
tento správny orgán viacnásobne pochybil, a to nielen hmotnoprávne, ale i procesne a podľa názoru

žalobcu sa potom správny orgán nemôže odvolávať na zistenia uvedené vo svojom rozhodnutí zo
dňa 26. 04. 2013, pretože tieto nie sú riadne podložené a zdokumentované. Pri predošlých kontrolách
vykonaných u žalobcu neboli zo strany inšpektorátu práce zistené žiadne nedostatky, ale počas prvej
kontroly bolo zistených množstvo nedostatkov, ktoré neboli dostatočne špecifikované, čo bolo dôvodom
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Tvrdenia inšpekcie o dlhodobom pretrvávaní

nedostatkov sú preto v rozpore s výsledkami predchádzajúcich kontrol, ktoré nie sú súčasťou spisu. V
dôsledku toho, že pôvodné konanie, v ktorom boli zistené nedostatky a z neho vyplývajúce rozhodnutie
boli zaťažené procesnými vadami, zo získaných dôkazov a kontrolných zistení nie je možné v ďalšom
konaní vychádzať. Nové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2013 však tieto
nedostatky neodstránilo a tento mal vo svojom rozhodnutí rozhodovať iba na základe zistení, ktoré získal

pri druhej kontrole. Podľa názoru žalobcu nie je prípustné vychádzať zo zistení predchádzajúcej kontroly,
tedazozistení,ktorébolisamotnýmodvolacímorgánomvjehorozhodnutízodňa08.07.2013označené
za dôkazovo nepodložené a teda za nepreukázané. V rozhodnutí žalovaného, ktorým potvrdil uloženie
pokuty v sume 5.000,- eur nie sú uvedené časové údaje, kedy malo ku kontrolným zisteniam dôjsť, čo
spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Žalobca taktiež uviedol, že postupom žalovaného boli porušené ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákona o inšpekcii práce.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2014 k podanej žalobe uviedol, že pokuta v sume 5.000,-

eur bola žalobcovi uložená za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods.
1, písm. a/, treťom bode zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré bolo zistené počas výkonu inšpekcie práce v období od 08. 08. 2012 do
21. 08. 2012. Skutkový stav medzi účastníkmi konania nie je sporný, nakoľko žalobca v podanej žalobe

nerozporoval správnosť skutkových zistení v prípade žiadneho z postihovaných protiprávnych konaní.

K námietke žalobcu ohľadne slovenských technických noriem žalovaný uviedol, že správne orgány sa s
namietanou nezáväznosťou týchto noriem vo svojich rozhodnutiach vysporiadali. Normy, ktoré žalobca
uvádza (s odvolaním sa na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a

o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ako
nezáväzné, sú technické normy, ktoré sú vhodné na posudzovanie zhody určených výrobkov podľa
vyššie citovaného zákona. Technické normy, ktoré sú uvedené v protokole, ako i v rozhodnutiach
správnych orgánov, popisujú činnosti a povinnosti prevádzkovateľov technických zariadení, ktorých
splnenieznamenásplneniepožiadavieknazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci.Predmetné

normy je možné zakúpiť zákonným spôsobom, resp. v rámci realizácie práva nahliadnuť do spisu sa
žalobca s ich znením mohol oboznámiť na inšpektoráte práce. S poukazom na uvedené túto námietku
žalobcu považoval žalovaný za nedôvodnú.K námietke o nezdôvodnení uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pokuta bola určená inšpektorátom
práce po dôkladnom zvážení relevantných skutočností vyplývajúcich z ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prvostupňový
správny orgán sa vysporiadal so zákonnými kritériami pre určenie jej výšky tak, ako to požaduje
zákonodarca i aplikačná prax súdov. Žalovaný bol toho názoru, že pokuta uložená žalobcovi je
primeraná, pričom plní obe funkcie (preventívnu a represívnu) a je dostatočne odôvodnená. Z toho
dôvodu sa žalovaný stotožnil so skutkovými zisteniami, ako i s odôvodnením výšky uloženej pokuty,

ktorú považoval za adekvátnu zisteným porušeniam povinností.

K ďalšej námietke žalobcu o nenariadení ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že s poukazom na ust.
§ 21 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny orgán nariadi
ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to
ustanovuje osobitný zákon. Správne orgány dospeli k tomu názoru, že nedostatky, za ktoré bol žalobca

postihnutý, boli zistené dostatočne a správne aj bez ďalšieho dokazovania. V spise sa nachádza dôkaz,
a to zápisnica zo dňa 10. 09. 2013, v ktorej zamestnanec žalobcu (elektrikár) jednoznačne uviedol,
že na výťahu nebola v čase vykonávanej inšpekcie práce tabuľka „návod na obsluhu“ a že z vykonávanej
vizuálnej prehliadky sa nerobil, ani sa doteraz nerobí písomný záznam. Správny orgán prvého stupňa
potom už nevidel potrebu nariadiť ústne pojednávanie s cieľom opätovne vypočuť elektrikára, ktorého

výpoveď bola získaná už predtým, a to zákonným spôsobom. Povaha veci podľa názoru správnych
orgánov nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, nakoľko bola objasnená pri výkone inšpekcie
práce. Skutkové zistenia inšpekcie práce žalobca nerozporoval ani v podanom odvolaní.

Za účelovú a vykonštruovanú považoval žalovaný námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že správny

orgán sa nemôže odvolávať na zistenia uvedené v rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2013, ktoré bolo
zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 08. 07. 2013 z dôvodu viacnásobného hmotnoprávneho a
procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu. Správny orgán prvého stupňa v rámci
nového prejednania veci doplnil dokazovanie a vypracoval dodatok č. 2 k protokolu, ktorým sa i
napriek zmene znenia nedostatkov nemenil ich obsah a podstata. Na základe predchádzajúcich a

novoobstaraných dôkazov potom správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol, pričom sa
pridržiaval právneho názoru žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013 vytkol jednak
nesprávnosť zaradenia popísaného skutkového stavu veci pod použité zákonné dikcie, nedostatočné
vyšpecifikovanie protiprávneho konania ako i nepreukázanosť skutkového stavu veci. Správny orgán
prvého stupňa následne zosúladil popis skutkov s dikciami zákona, ktorých porušenie sa žalobcovi

kladie za vinu, doplnil do výrokovej časti rozhodnutia podstatné skutočnosti potrebné k tomu, aby skutok
nemohol byť zamenený s iným a na podporu správnosti svojich skutkových zistení ohľadne chýbajúcej
tabuľky na výťahu obstaral ďalší dôkaz, a to výpoveď osoby pracujúcej v pozícii údržbára a elektrikára,
ktorá túto skutočnosť doznala.

Právne neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu týkajúca sa neuvedenia časových údajov, kedy malo dôjsť
ku kontrolným zisteniam, pretože táto skutočnosť jasne vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia,
v ktorom je uvedené, že postihované správne delikty boli zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej
u žalobcu v dňoch 08. 08. 2012, 09. 08. 2012, 15. 08. 2012, 16. 08. 2012 a 21. 08. 2012.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že
žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, pričom toto porušenie bolo postihnuté v intenciách zákona a suma uloženej
pokuty bola primerane a zákonným spôsobom odôvodnená. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

Žalobca v podaní zo dňa 19. 08. 2014 uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
26. 04. 2013 bolo zrušené z procesných dôvodov, nakoľko správny orgán nedodržal procesný postup pri
zaobstaraní dôkazov a táto skutočnosť spôsobila nezákonnosť jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov
potom nemožno vychádzať z výsledkov dokazovania a samotných dôkazov, ktoré boli podkladom pre
vydanie zrušeného rozhodnutia a bolo potrebné vykonať nové dokazovanie, nie doplniť dokazovanie,

ktoré bolo zaťažené vadou nezákonnosti.

Bol toho názoru, že povaha veci vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania s tým, že správny orgán
sa nemal riadiť svojim subjektívnym názorom, ale stavom veci, ktorá sa mala bližšie objasniť. Tvrdil,že nepopiera voľnú úvahu správneho orgánu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, ale s týmito
úvahami správneho orgánu nebol oboznámený. Uloženú pokutu bolo potrebné náležite odôvodniť a
uviesť, ako správny orgán dospel k jej výške, pričom tento nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť

celého rozhodnutia.

Poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdzuje nedostupnosť slovenských technických noriem a
zanelogicképovažoval,abysastýmitonormamioboznámilažzospisu,vktoromsavšaknenachádzajú.
Nie je možné ukladať sankcie za nedodržanie technických noriem, ktoré nie sú verejne dostupné a

ukladať pokutu, ktorá nie je riadne zdôvodnená. Povinnosťou správnych orgánov bolo vykonať nové
dokazovanie a nie vychádzať z dôkazov, ktoré i podľa tvrdenia žalovaného boli obstarané nezákonným
procesným postupom. Žalobca opätovne žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 01. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd takto rozhodol bez nariadenia
pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri

splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP (súhlas žalovaného a žalobcu s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania, pričom prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s
verejným záujmom) verejne vyhlásil dňa 11. 02. 2015.

Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu,

súd zistil, že sa v ňom nachádza protokol zo dňa 21. 08. 2012 č. INA-39-06-2.2/P-A22,A24,A25-12 o
výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalobcu v dňoch 8., 9., 15., 16. a 21. 08. 2012 a v
ktorom sú v časti I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ Novozistené nedostatky pod bodom
1 až 64 uvedené nedostatky zistené za kontrolované obdobie roku 2012. Protokol bol prerokovaný so
štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 21. 08. 2012 a na základe jeho pripomienok a námietok bol dňa 03.

09. 2012 vypracovaný dodatok č. 1 k tomuto protokolu, v ktorom sú uvedené stanoviská inšpektorátu
práce k jednotlivým námietkam žalobcu. V podaní zo dňa 28. 03. 2013 správy orgán prvého stupňa, t.
j. Inšpektorát práce Nitra oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenia
predpisov uvedených v protokole v časti I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ Novozistené
nedostatkypodbodmi2,22,34,35a59anáslednesprávnyorgánprvéhostupňarozhodnutímzodňa26.

04. 2013 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- eur za porušenie tam uvedených povinností. Na základe
odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 08. 07. 2013 rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2013 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie, a to pre viacnásobné pochybenia nielen hmotnoprávne, ale i procesnoprávne.

V priebehu ďalšieho konania bola dňa 10. 09. 2013 spísaná zápisnica o podaní informácie so
zamestnancom žalobcu K. D., ktorý pracuje ako údržbár, elektrikár. Žalobca bol v podaní zo dňa 11.
09. 2013 vyzvaný na prerokovanie dodatku č. 2 k protokolu (zo dňa 21. 08. 2012), ktorý bol spísaný
dňa 23. 09. 2013 a v ten deň i prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. K tomuto dodatku sa
žalobca písomne vyjadril v podaní zo dňa 27. 09. 2013, a to konkrétne k bodom 2, 22, 34 a 59 protokolu

zo dňa 21. 08. 2012. V podaní zo dňa 08. 10. 2013 boli žalobcovi oznámené výsledky doplneného
dokazovania, ktoré budú podkladom pre vydanie nového rozhodnutia s tým, že v určenej lehote sa môže
s nimi oboznámiť. Žalobca určenú lehotu nevyužil a následne dňa 22. 10. 2013 vydal správny orgán
prvého stupňa nové rozhodnutie, ktorým opätovne žalobcovi uložil pokutu 5.000,- eur za porušenie tam
uvedených povinností, ktoré bolo zistené u žalobcu pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08. , 09. 08.,

15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal nezáväznosť
slovenských technických noriem s poukazom na ust. § 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických
požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že v predmetnom rozhodnutí nie sú špecifikované všetky
nedostatky, ktoré správny orgán zistil pri výkone kontroly a za ktoré bola pokuta uložená, pričom bol
povinnýpresnešpecifikovaťsprávnedelikty,ktorésúpredmetomuloženiapokutyauviesťisprávnydelikt
najprísnejšie postihnuteľný, za ktorý bola uložená sankcia v zmysle absorpčnej zásady. Správnemuorgánu prvého stupňa vytkol nedostatočnú špecifikáciu správneho deliktu vo výrokovej časti jeho
rozhodnutia a nedostatočné zdôvodnenie výšky uloženej pokuty, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Taktiež namietal, že správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, na ktorom by žalobca

objasnil všetky skutočnosti týkajúce sa vykonanej kontroly, pričom toto právo mu bolo odňaté bez
akéhokoľvek odôvodnenia. Bol toho názoru, že správny orgán sa nemohol v novom rozhodnutí
odvolávať na zistenia uvedené v rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2013, nakoľko tieto nie sú riadne
zdokumentované, čo konštatoval i žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013
a povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo vykonať novú kontrolu, pretože na zistenia

predchádzajúcej kontroly nebolo možné prihliadať, nakoľko tieto zistenia žalovaný označil za dôkazovo
nepodložené.

Následne žalovaný vydal rozhodnutie zo dňa 23. 01. 2014, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22. 10. 2013 zamietol a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne
správne.

Podľa § 6 ods. 1, písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a
vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na

pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať
a/ stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na
ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie
a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky
vyhradených technických zariadení.

Podľa § 21 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, preventívne a ochranné služby na účely tohto
zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých
zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík

a ochranou pred nimi.
Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky,
rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných
zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb
dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú

podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej
služby.

Podľa § 22 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva
bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu

a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Úlohy bezpečnostno-technickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa, ktorého
kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v prílohe č. 1, samostatne vykonáva
autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže vykonávať odborné úlohy u
zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe

č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, inšpekcia práce je

a/ dozor nad dodržiavaním
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
----------------------------------------------3) § 39 Zákonníka práce.

Podľa § 7 ods. 3, písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce

a/ zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie
dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1. výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení

a
2. pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

Podľa§16ods.2,písm.a/vyššiecitovanéhozákona,zamestnávateľjenapožiadaniepovinnýposkytnúť
inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce
a/ všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a

technických nosičov údajov.

Podľa § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak,
a/ zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2

ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/
a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/ , ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, osvedčenia a povolenia podľa tohto
zákona.

Podľa § 9 ods. 1, písm. c/vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 508/2009 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami
tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa
považujúzavyhradenétechnickézariadeniavzneníneskoršíchpredpisovúčinnomvčaserozhodovania
žalovaného, stav bezpečnosti technického zariadenia kontroluje
c/ odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik.

Podľa § 39 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov účinnom
v čase rozhodovania žalovaného, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a
protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej

ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi
a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode
nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného

predpisu.

Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako i
správnehoorgánuprvéhostupňa,ktoréviedlikuloženiupokutyazároveňposúdiťdôvodnosťjejuloženia
v sume 5.000,- eur.

Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
upravuje okrem iného inšpekciu práce, ktorou sa v zmysle ust. § 2, písm. a/, bod 3 tohto zákona
rozumie i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci. Vyššie uvedené ustanovenie priamo odkazuje na ust. § 39 Zákonníka
práce, ktoré definuje právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci ako predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické
predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane apredpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými
látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobca v dňoch 08., 09., 15., 16. a 21. 08. 2012 kontrolu
dodržiavania týchto predpisov, ako i predpisov týkajúcich sa bezpečnosti technických zariadení a
výsledky svojich zistení zhrnul do protokolu zo dňa 21. 08. 2012 pod bodmi 1 až 69, pričom v časti
I/ Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, písm. B/ tohto protokolu pod bodmi 1 až 64 boli uvedené
nedostatky na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s poukazom na príslušný právny predpis,

ktorý bol porušený, resp. i na príslušnú technickú normu, ktorú žaloba porušil. V ten istý deň, t. j. 21.
08. 2012 bol protokol prerokovaný so zástupcom žalobcu a na základe jeho vyjadrenia bol spísaný
dodatok č. 1 (zo dňa 03. 09. 2012) k protokolu, v ktorom správny orgán reagoval na pripomienky žalobcu
k jednotlivým bodom protokolu, ktoré žalobca namietal.

Následne správny orgán prvého stupňa začal proti žalobcovi správne konanie o uložení pokuty, a to

za porušenie povinností, ktoré bolo žalobcovi vytknuté pod bodmi 2, 22, 34, 35 a 59 protokolu v znení
dodatku č. 1 k tomuto protokolu. Uvedené znamená, že proti žalobcovi bolo začaté správne konanie pre
nedostatky uvedené v protokole zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 1, ako bod:
2/ zamestnávateľ poveril činnosťou bezpečnostno-technickej služby bezpečnostného technika, pričom
pre zdravotníctvo sa vyžaduje stupeň odbornej spôsobilosti autorizovaný bezpečnostný technik, čo je v

rozpore s § 21 ods. 3 a § 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.,
22/ neboli predložené periodické prehliadky pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu
napr. RSP, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3 a 4.4 STN EN 60079-17:2008,
34/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, resp. neboli predložené platné správy z vonkajších

odborných prehliadok, odborných skúšok tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) napr. vzdušníka
vo VS interné a ohrievačov TÚV vo VS chirurgia, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ a § 9 ods. 1
písm. a/ a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z.,
35/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, resp. neboli predložené platné správy z vnútorných
odborných prehliadok odborných skúšok TNS napr. vzdušníka vo VS interné a ohrievačov TÚV vo VS

chirurgia, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, n/ a § 9 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006
Z. z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z.,
59/ na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na
obsluhu“, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988.

Dodatkom č. 2 zo dňa 23. 09. 2013 k protokolu bola na základe tam uvedených dôkazov (predloženia
listinných dokladov vrátane zápisnice spísanej so K. D. o podaní informácie) vykonaná zmena vyššie
uvedených bodov (pričom body 34 a 35 boli zlúčené do jedného ako bod 34) nasledovne:
2/ zamestnávateľ poveril činnosťou služby bezpečnostného technika p. K. L., nar. 09. 12. 1968 so

stupňom odbornej spôsobilosti bezpečnostný technik, pričom pre zdravotníctvo sa vyžaduje stupeň
odbornej spôsobilosti autorizovaný bezpečnostný technik, čo je porušením § 21 ods. 3 a § 22 ods. 3 zák.
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov,
22/ zamestnávateľ nepredložil záznamy z periodických prehliadok pre zariadenia v objektoch s

nebezpečenstvom výbuchu v regulačnej stanici plynu v objekte nemocnice, konkrétne vizuálna
prehliadka a prehliadka zblízka, čo je porušením § 16 ods. 2 písm. a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z .z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
34/ nebola vykonaná predpísaná kontrolná činnosť, neboli vykonané vonkajšie odborné prehliadky,

odborné skúšky v stanovených lehotách, tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) vzdušníka vo
výmenníkovej stanici interné v. č. 109635/1985 a ohrievačov teplej úžitkovej vody vo výmenníkovej
stanici chirurgia v. č. 334/1976 a v. č. 335/1976, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. a/ a § 9 ods. 1
písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., pričom ust. § 9 ods. 1 písm. c/ vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z.
z. a § 9 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a
ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení
neskorších predpisov, upravuje konkrétnu osobu, ktorá má vykonávať odborné prehliadky a odborné
skúšky, ktorými sa kontrolný stav bezpečnosti technických zariadení,59/ na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na
obsluhu“, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. a/, zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988.

Tieto zistenia žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 10.
2013, ktorým mu bola uložená pokuta 5.000,- eur podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného
zákona a ani v podanej žalobe nenamietal, a preto súd vychádzajúc zo zásady iudex ne eat ultra petita
partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 OSP, sa zameral len na

tie námietky, ktoré žalobca v podanej žalobe výslovne namietal, pričom zistený skutkový stav týkajúci
sa porušenia povinností vytknutých pod bodmi 2, 22, 34 a 59 protokolu zo dňa 21. 08. 2012 v znení
dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013 považoval za nesporný.

Pod bodom II. podanej žaloby žalobca namietal, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou
záväznosti, resp. nezáväznosti technických noriem uvedených v protokole, pričom poukazoval na ust.

§ 7 zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 ale i odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
22. 10. 2013 súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Za potrebné však súd považuje uviesť, že v
zmysle zák. č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení neskorších predpisov

(zák.č.632/1992Zb.,ktorýmsamenízákonč.142/1991Zb.očesko-slovenskýchtechnickýchnormách)
sa ustanovenia štátnych noriem schválených pred účinnosťou tohto zákona považujú do 31. 12. 1994
za záväzné, pokiaľ Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do tejto
doby nezverejní zmenu ich záväznosti, alebo pokiaľ z ich obsahu nevyplýva, že ide o ustanovenia
odporúčané. Od 01. 01. 1995 bola teda ukončená dovtedajšia záväznosť slovenských technických

noriem a tieto sú ďalej nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Uvedené znamená, že slovenské
technickénormysúplatné,aleod01.01.1995všeobecnenezáväzné.Nezáväznosťtechnickejnormysa
prejavuje v tom, že pri danej problematike je možné použiť i iné riešenie ako stanovuje norma s tým, že
nové riešenie musí kvalitatívne zodpovedať minimálne pôvodnej požiadavke zakotvenej v norme. Platí
hierarchia predpisov v zmysle: zákon, vyhláška, slovenská technická norma, iný predpis, pričom nižší

predpis môže byť prísnejší ako vyšší, ale nikdy nie naopak. Konkrétne správny orgán žalobcovi vytkol,
že nepostupoval v súlade s technickou normou s označením STN EN 60079-17 (výbušné atmosféry,
časť 17: Prehliadka a údržba elektronických zariadení, kde sú v časti 4.3., 4.3.3. a 4.4. upravené
prehliadky, druhy prehliadok a periodické prehliadky) a taktiež mu vytkol, že nepostupoval v súlade
s technickou normou s označením STN 274002 (Elektrické výťahy. Projektovanie a konštruovanie.

Spoločné ustanovenia). Žalobca v podanej žalobe neuviedol, prečo by sa na neho nemali vzťahovať
vyššie uvedené a platné technické normy a neoznačil ani žiadnu inú právnu alebo technickú normu,
resp. úpravu, ktorá by sa danej problematiky týkala a v zmysle ktorej postupoval. Bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci je natoľko dôležitá, že nemôže byť ponechaná svojvôli jednotlivých zamestnávateľov,
ale existujú právne predpisy, vrátane technických noriem, ktoré túto problematiku podrobne upravujú,

čo vyplýva i z ust. § 39 ods. 1 Zákonníka práce. Otázkou platnosti technických noriem sa podrobne
zaoberal i Ůstavní soud ČR v náleze zo dňa 26. 05. 2009 uverejnenom v Sbírke zákonů ČR pod sp. zn.
241/2009 Sb., ktorý sa vyjadril i k ich dostupnosti.

V súlade s názorom žalovaného je potrebné konštatovať, že slovenské technické normy je možné

zakúpiť legálnym spôsobom, resp. žalobca mohol v prípade záujmu do týchto noriem nahliadnuť v
rámci správneho konania na správnom orgáne, pričom tieto nemusia byť súčasťou administratívneho
spisu. Naviac je potrebné uviesť, že zák. č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (na
ktorý poukazoval i žalobca v podanej žalobe) v ust. § 1, písm. a/, b/ upravuje okrem iného spôsob

ustanovovania technických požiadaviek na výrobky, ktoré by mohli ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo
majetok osôb, alebo životné prostredie ako i práva a povinnosti právnickej osoby určenej na činnosti
podľa tohto zákona, ktoré súvisia s tvorbou, so schvaľovaním a s vydávaním slovenských technických
noriem. Tvorba, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem je upravené v ust. § 6
tohto zákona a ich vydanie sa oznamuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo

Slovenskej republiky, kde si taktiež možno normy i zaobstarať v tlačenej aj elektronickej verzii. Neobstojí
potom tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa oboznámiť s technickými normami, nakoľko zákon
upravuje prístup k nim a sú dostupné i v špecializovaných predajniach. Technické normy sa s poukazom
na ust. § 2 ods. 1, písm. a/, bod 3 zák. č 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ktorý odkazuje na ust. § 39 Zákonníka práce, považujú za ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a inšpekcia práce je oprávnená vykonávať dozor

nad ich dodržiavaním a tak tomu bolo i v predmetnej veci pri vykonávaní inšpekcie u žalobcu.

V ďalšej časti žaloby žalobca namietal absenciu odôvodnenia sumy uloženej pokuty tvrdiac, že riadne
odôvodnenie uloženej pokuty je základnou náležitosťou rozhodnutia a jeho nedostatok spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. S týmto konštatovaním žalobcu ohľadne základných náležitostí

rozhodnutia treba súhlasiť. Nemožno však súhlasiť s tvrdením o nedostatočnom zdôvodnení sumy
uloženej pokuty. V predmetnej veci bola žalobcovi ako zamestnávateľovi uložená pokuta v sume 5.000,-
eur podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie povinností (presne špecifikovaných vo výrokovej časti
rozhodnutia s uvedením skutkového stavu a porušeného ustanovenia právneho predpisu) vyplývajúcich

z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/, tretí bod tohto zákona, pričom horná hranica uloženej
pokuty bola zákonom stanovená až do 100.000,- eur a spodná hranica nebola stanovená.

K výške uloženej pokuty, ktorú žalobca považoval za neprimerane vysokú, je potrebné uviesť, že
ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako i preventívny. Postih za porušenie povinnosti, resp.

nesplnenie povinnosti musí mať silu odradiť od nezákonného postupu, a to tak samotného účastníka
konania, ako i ďalšie právnické, resp. fyzické osoby oprávnené na podnikanie a zamestnávajúce
zamestnancov v pracovnom pomere. Takýto účinok však môže vyvolať len postih zodpovedajúci
významu chráneného záujmu, ktorý je i vecne správne vyvodený. Treba konštatovať, že výška uloženej
sankcie v rámci zákonom určeného rozpätia, resp. sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia,

ale táto voľná úvaha pri rozhodnutí o výške sankcie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu
a zásadám logického myslenia. Súd teda skúmal, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom (ust. § 245 ods. 2 OSP) a či pokuta bola uložená s prihliadnutím na závažnosť,
spôsob a následky porušenia povinnosti, pričom dospel k tomu záveru, že pokuta 5.000,- eur bola
žalobcovi uložená dôvodne. Za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. §

2 ods. 1, písm. a/, tretí bod zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, teda za porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné uložiť pokutu od 0,- eur až do 100.000,-
eur, a preto pokuta v sume 5.000,- eur podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti a počtu zistených

porušení povinností žalobcu, ako i závažnosti ich následkov, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne
zdôvodnil. Pokutu v tejto výške treba podľa názoru súdu považovať za adekvátnu a dostatočnú sankciu
za protiprávne konanie, ktorého sa žalobca nepochybne a preukázateľne dopustil, keď porušil svoje
povinnosti presne špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu,
pričom uložená pokuta podľa názoru súdu zodpovedá i požiadavke generálnej prevencie. Je potrebné

zdôrazniť, že pokuta bola žalobcovi uložená za štvornásobné porušenie právnych predpisov, ktoré bolo
zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08. 08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012, a to:
- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 21 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 22 ods. 3 zák. č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ, ktorý nemal dostatok odborných zamestnancov

na výkon preventívnych a ochranných služieb, poveril výkonom preventívnych a ochranných služieb
bezpečnostného technika p. K. L., nar. 09. 12. 1968 so stupňom odbornej spôsobilosti: bezpečnostný
technik, pričom podľa prílohy č. 1 k vyššie citovanému zákonu sa pre zdravotníctvo vyžaduje stupeň
odbornej spôsobilosti pre výkon preventívnych a ochranných služieb: autorizovaný bezpečnostný
technik (bod 2 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa

23. 09. 2013),
- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1, písm. a/ a z ust. § 9 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona a z ust. § 9 ods. 1, písm. c/ vyhl. Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou

sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení
neskorších predpisov, nakoľko si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v slade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že nebolavykonaná predpísaná kontrolná činnosť, neboli vykonané vonkajšie odborné prehliadky, odborné skúšky
v stanovených lehotách tlakových nádob stabilných (ďalej len TNS) vzdušníka vo výmenníkovej stanici
interné v. č. 109635/1985 a ohrievačov teplej úžitkovej vody vo výmenníkovej stanici chirurgia v. č.

334/1976 a v. č. 335/1976 (bod 34 v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení
dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013),
- za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 6 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5 STN 27 4009 časť 2:1988, nakoľko si nesplnil povinnosť v
záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky

okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že na výťahu nosnosti 1.600 kg - interný pavilón - pravý
chýbala na prízemí výťahu tabuľka „Návod na obsluhu“ (bod 59 v protokole o výsledku inšpekcie práce
zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013),
- za porušenie povinností vyplývajúcich zo zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvedených v ust. § 16 ods. 2 písm. a/ tohto zákona
tým, že zamestnávateľ nepredložil inšpektorovi práce záznamy z periodických prehliadok pre zariadenia
v objekte Mestskej nemocnice prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, Bernolákova 4, Zlaté
Moravce, konkrétne vizuálnej prehliadky a prehliadky zblízka (bod 22 v protokole o výsledku inšpekcie
práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení dodatku č. 2 zo dňa 23. 09. 2013).

Pokutu až do výšky 100.000,- eur by bolo možné samostatne uložiť za každý z týchto správnych deliktov,
ale nakoľko sa jedná o zbiehajúce sa správne delikty (zistené v priebehu výkonu jednej inšpekcie práce),
správny orgán uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi iba jednu pokutu v sume 5.000,- eur, a to podľa
ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie vyššie uvedených a konkrétne špecifikovaných povinností
vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a, prvom bode až treťom
bode tohto zákona, ku ktorým patrí i zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výška pokuty podľa názoru

súdu je primeraná zisteným nedostatkom a odráža všetky podstatné okolnosti, na ktoré je povinný
správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadať (ust. § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), najmä na závažnosť a mieru
porušenia povinností žalobcu ako i závažnosť následkov, ktoré by zo zistených porušení mohli vzniknúť.

Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na
dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súd po oboznámení sa
o obsahom predloženého administratívneho spisu a s výsledkami dokazovania vykonaného v správnom
konaní nedospel k záveru o potrebe zmeniť výšku uloženej pokuty v rámci moderačného práva súdu

Za nedôvodnú súd považoval i námietku žalobcu týkajúcu sa nenariadenia ústneho pojednávania. Na
konanie o správnych deliktoch sa s poukazom na ust. § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov. Z ust. § 21 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

V predmetnej veci osobitný zákon, teda zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje nariadenie ústneho pojednávania, čo znamená,
že jeho nariadenie nebolo obligatórne. Bolo teda na posúdení a rozhodnutí správneho orgánu, či ústne
pojednávanie nariadi, resp. či jeho nariadenie vyžaduje povaha veci a či sa tým prispeje k objasneniu

veci. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ možno
odstrániť rozpory medzi účastníkmi. S poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu bol
súd toho názoru, že skutočný stav veci bol dostatočne zistený pri výkone inšpekcie práce v dňoch 08.
08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012 a zaznamenaný v protokole zo dňa 21. 08. 2012
o výsledku inšpekcie práce, ku ktorému sa žalobca vyjadril, pričom správny orgán prvého stupňa dňa

03. 09. 2012 vypracoval k protokolu dodatok č. 1, v ktorom zaujal stanovisko k jednotlivým námietkam
žalobcu a následne dňa 26. 04. 2013 vydal rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi. V podanom odvolaní
proti tomuto rozhodnutiu žalobca nenamietal zistený stav veci po skutkovej stránke. Žalovaný však v
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 04. 2013 zistil pochybenia (nedostatočnášpecifikácia protiprávneho konania žalobcu a jeho správne subsumovanie pod príslušné zákonné
ustanovenie, nedostatočné dôkazné a skutkové podloženie zistených nedostatkov v prípade chýbajúcej
tabuľky na výťahu a neuvedenia mena osoby bezpečnostného technika), ktoré boli dôvodom zrušenia

tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, pričom v tomto konaní už správny orgán postupoval
v intenciách právneho názoru žalovaného a zistené nedostatky odstránil. Ohľadne chýbajúcej tabuľky na
výťahu požiadal o poskytnutie informácie zamestnanca žalobcu na pracovnej pozícii údržbár - elektrikár,
ktorý dňa 10. 09. 2013 do zápisnice potvrdil, že na výťahu v internom pavilóne nebola v auguste
2012 tabuľka s nápisom „Návod na obsluhu“ a zadovážil i listinné doklady preukazujúce, že v čase

vykonávania inšpekcie práce osoba poverená vykonávaním služby bezpečnostného technika K. L. mala
osvedčenie na výkon činnosti „bezpečnostný technik“, pričom v organizácii žalobcu sa vyžadovalo
osvedčenie „autorizovaný bezpečnostný technik“.

Následne dňa 23. 09. 2013 bol spísaný dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 21. 08. 2012, v ktorom už správny
orgán presne špecifikoval konanie žalobcu porušujúce predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci s uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, pričom žalobca podal k nemu vyjadrenie
zo dňa 27. 09. 2013. V podaní zo dňa 08. 10. 2013 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil
výsledky doplneného konania s tým, že má právo sa s nimi oboznámiť v určenej lehote. Žalobca však
túto možnosť nevyužil a následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 10. 2013 rozhodnutie
(postupujúc podľa právneho názoru žalovaného v rozhodnutí zo dňa 08. 07. 2013), ktorým žalobcovi

opätovne uložil pokutu 5.000,- eur. Žalobca i proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom však
nenamietal nedostatky v zistení skutočného stavu veci.

Spoukazomnatietozisteniavyplývajúcezadministratívnehospisujeisúdtohonázoru,že vpredmetnej
veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, nakoľko skutočný stav veci bol dostatočne zistený

vykonanou inšpekciou práce a zachytený v protokole zo dňa 21. 08. 2012 v znení jeho dodatkov č.
1 a 2, pričom žalobca ho v podaných odvolaniach (ani v žalobe) nenamietal. Ústne pojednávanie
nebolo potrebné nariadiť ani za účelom vykonaného doplnenia písomných dôkazov, resp. ich verifikácie,
s ktorými bol žalobca oboznámený, ale žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril. Z predloženého
administratívnehospisuasamotnéhoprotokoluovýsledkuinšpekcievzneníjehododatkovvyplývaanie

je sporné, aké nedostatky boli zistené u žalobcu a správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo
dňa22.10.2013jednotlivézisteniašpecifikovalposkutkovejstránkesuvedenímkonkrétnehoporušenia
povinností žalobcu a jeho subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho predpisu uvedeného vo
výrokovej časti rozhodnutia.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a z neho vyplývajúcich skutkových zistení
je i podľa názoru súdu nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania
spočívajúceho v porušení konkrétnych povinností (čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch
08. 08., 09. 08., 15. 08., 16. 08. a 21. 08. 2012) uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa. S poukazom na takto zistený skutkový stav, s ktorým sa súd stotožnil, správny

orgán prvého stupňa potom dôvodne vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 10. 2013 uložil žalobcovi pokutu
5.000,- eur, pričom na základe odvolania žalobcu žalovaný toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Postup a spôsob rozhodovania odvolacieho správneho orgánu, ktorý má v odvolacom konaní široké
oprávnenia, upravuje ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,

ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci. V zásade je jeho povinnosťou preskúmať celé
odvolaním napadnuté rozhodnutie, pričom nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, ani
skutkovými zisteniami a právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán a podľa
výsledkovkonaniamôženapadnutérozhodnutiepotvrdiť,zmeniťalebozrušiť.Vpredmetnejvecisipodľa
názorusúdužalovanýdôvodneosvojilsprávneskutkovézisteniasprávnehoorgánuprvéhostupňa,ktoré

neboli sporné a vyplývajú z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21. 08. 2012 v znení jeho
dodatkov č. 1 a 2 a dôvodne rozhodnutie tohto správneho orgánu zo dňa 22. 10. 2013 potvrdil, pričom
svoje rozhodnutie zo dňa 23. 01. 2014 riadne a v súlade so zákonom zdôvodnil, vrátane zdôvodnenia
uloženia pokuty 5.000,- eur.

Vychádzajúc zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 01.
2014, súd konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade s vyššie citovaným
zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného. V postupe žalovaného vo vzťahu k žalobcovi súd
nezistil žiadne pochybenia ani porušenie základných pravidiel a zásad správneho konania. Rozhodnutie
žalovaného zo dňa 23. 01. 2014 podľa názoru súdu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu veci, pričom predmetnou vecou sa dôsledne zaoberal a v zmysle zákona i rozhodol. Záver,
ktorý žalovaný ustálil na základe zistených skutkových okolností vo svojom rozhodnutí, zodpovedá
zásadámlogickéhomyslenia,pričomtotosvojerozhodnutieidostatočnevyargumentoval.Z rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovaného nepochybne vyplýva, že žalobcovi bola uložená
pokuta za porušenie štyroch povinností, ktoré sú skutkovo i právne (vo výrokovej časti rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu) dostatočne špecifikované a svoje rozhodnutie i pokiaľ ide o výšku
uloženej pokuty riadne zdôvodnili. Za absolútne nedôvodnú súd považoval i námietku žalobcu týkajúcu
sa toho, že pri rozhodovaní správny orgán prvého stupňa nemohol použiť zistenia získané pri prvej
kontrole (z dôvodu zistenia množstva procesných vád a nedostatkov), ale mal rozhodovať iba na základe
zistení druhej kontroly. Predovšetkým je potrebné uviesť, že u žalobcu bola vykonaná v roku 2012
jedna inšpekcia práce v auguste 2012, ktorej výsledky sú zhrnuté v protokole zo dňa 21. 08. 2012

v znení neho dodatkov. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo zrušené predovšetkým z
dôvodov pochybení v samotnom rozhodnutí (najmä pokiaľ ide o nedostatočnú a nepresnú špecifikáciu
porušenia povinností žalobcu a jej subsumovanie pod príslušné ustanovenie právneho predpisu), a nie z
dôvodu procesných vád vykonanej inšpekcie. Preto po doplnení písomných dôkazov, resp. ich verifikácii
bolo podľa názoru súdu možné a dokonca potrebné vychádzať zo zistení získaných v rámci vykonanej

inšpekcie v auguste 2012, a nie z výsledkov „druhej kontroly“, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe,
pretože takáto „kontrola“ u žalobcu v roku 2012, ani v roku 2013 vykonaná nebola.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

V závere svojho rozhodnutia súd upriamuje pozornosť žalobcu na tú skutočnosť, že v žalobe zo dňa
04. 03. 2014 bol označený ako „Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc.
Zlaté Moravce“. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je však i zriaďovacia listina žalobcu v
znení dodatku č. 1, v zmysle ktorého sa dňom 01. 10. 2006 zmenil názov žalobcu ako

príspevkovej organizácie na „Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce“ a
pod týmto názvom bol žalobca zapísaný v štatistickom registri organizácií i ku dňu 09. 02. 2015, pričom
s takto označeným subjektom správne orgány i konali, čo vyplýva z ich rozhodnutí. S poukazom na
uvedené zistenia potom i súd upravil označenie žalobcu v podanej žalobe v súlade so zriaďovacou
listinou a zápisom v štatistickom registri organizácií, ako i samotnými rozhodnutiami.

Označenie žalobcu v žalobe, teda „Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc.
Zlaté Moravce“ je však prekvapujúce i s poukazom na tú skutočnosť, že jeden z konateľov právneho
zástupcu žalobcu (JUDr. CIMRÁK s.r.o.), ktorý zrejme žalobu i podpísal, bol na základe poverovacieho
dekrétu zo dňa 12. 09. 2013 poverený výkonom funkcie riaditeľa subjektu s názvom Mestská nemocnica

prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, čo sa malo premietnuť i v podanej žalobe v podobe
správneho a aktuálneho označenia žalobcu, ktoré právnemu zástupcovi žalobcu nepochybne muselo
byť v čase spísania a podania žaloby známe.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).