Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206877
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213206877.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., IČO: 36 864 421, proti odporcovi: I. U., bytom G. C., S. XXXX/X, o zaplatenie
istiny 1.555,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno zo dňa 19. decembra 2013 č. k. 8C/405/2013-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 19. decembra
2013 č. k. 8C/405/2013-37 zrušil svoje uznesenie č. k. 8C/405/2013-32 zo dňa 05. 12. 2013 v celom
rozsahu a v ďalšom výroku tohto uznesenia rozhodol, že prerušuje konanie vedené na tunajšom súde

podč.8C/405/2013dorozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnejotázke,ktorúpredložil
Krajský súd v Prešove vo veci 6Co/156/2013. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na Okresnom
súde Komárno prebieha konanie o zaplatenie 1.555,89 eura s príslušenstvom. Dňa 05. 12. 2013 súd
zastavil konanie s poukazom na to, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh, resp. jeho
doplatok, s poukazom na § 10 ods. 1 zák. o súdnych poplatkoch. Dňa 17. 12. 2013 navrhovateľ zaplatil
súdny poplatok za návrh a dňa 17. 12. 2013 podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, preto

súd podľa § 10 ods. 3 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch zrušil svoje uznesenie o zastavení konania
č. k. 8C/405/2013-32 zo dňa 05. 12. 2013.
V odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že súdu je známa z jeho rozhodovacej činnosti skutočnosť, že
Krajský súd v Prešove v konaní 6Co/156/2013 dňa 16. 10. 2013 položil Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou
je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“

a konanie prerušil do skončenia konania o tejto otázke. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne
odôvodnil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o prerušení konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom poukázal na to, že uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013
o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, ževoči nemu bolo podané odvolanie. Z tejto skutočnosti vyplýva fakt, že formulovaná prejudiciálna otázka
nebola právoplatne predložená Súdnemu dvoru Európskej únie, a teda nebol založený žiadny dôvod
na prerušenie konania. Tvrdí, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia

konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. Právny poriadok, či už
vnútroštátny ako aj medzinárodný, ktorý je možné na vec aplikovať, je v rozsahu pre rozhodnutie
v tejto veci jednoznačný a nie je potrebné získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu otázku.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je
potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Citoval uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 10C/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza:
„V preskúmavanej veci nejedná sa o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani
o podanie zjavne neprípustného návrhu.“ Konštatoval, že súdom označené konanie o prejudiciálnej
otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, a preto nie je daný dôvod na
prerušenie tohto súdneho konania. Navrhovateľ je toho názoru, že krajský súd predložil Súdnemu
dvoru hypotetickú otázku a nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na konania vo veci

samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým
jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22 (ďalej aj „nariadenie o európskom konaní s
nízkou hodnotou sporu“). Prejudiciálna otázka je vykonštruovaná, nerešpektuje prednosť nariadenia o

európskom konaní s nízkou hodnotou sporu. Krajský súd použitím nesprávneho procesného právneho
základu v konaní vo veci samej Súdny dvor zavádza a svojím uznesením položil hypotetickú otázku, tzn.
otázku, ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci
samej so sekundárnym právom EÚ. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora a právnej doktríny nie sú
prípustné hypotetické prejudiciálne otázky a Súdny dvor odmieta prejudiciálne otázky položené najmä

v prípadoch, ak požadovaný výklad práva Únie alebo posúdenie platnosti aktu Únie zjavne nesúvisia
so skutkovým stavom alebo predmetom konania. Prejudiciálna otázka sa netýka výkladu práva Únie,
ktorý by súd objektívne potreboval pre rozhodnutie veci samej. Prvostupňový a ani odvolací Krajský
súd v Prešove sa vôbec nevysporiadali s odvolaním navrhovateľa a najmä nedodržali nariadenie o
európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a tým popreli práva navrhovateľa v rozpore s nariadením.

Nerešpektovali uplatniteľný procesný predpis a to, že celé konanie je v zásade písomné; nerešpektovali
nariadením stanovenú hospodárnosť a rýchlosť konania a to, že podľa nariadenia majú oba súdy
výslovne obmedzenú preskúmavaciu právomoc, keďže návrh možno zamietnuť iba z dvoch dôvodov,
ktorénariadeniešpecifikuje-pohľadávkajezjavneneopodstatnenáalebojenávrhneprípustný.Možnosti
ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom konaní s

nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčená a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké
podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. Uviedol, že v zásade len súd rozhodujúci
na poslednom stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre
rozhodnutie veci samej. V spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou
prejudiciálnou otázkou považoval za nutné zdôrazniť, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť

pred právom EÚ a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ. Nie je preto možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že
bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou
právnou úpravou s úpravou sekundárneho práva EÚ. Medzinárodná právna úprava má vždy prednosť
pred sekundárnym právom. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva
a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná

a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Ignorovanie platnej právnej úpravy zmenkového práva bude
predstavovať porušenie medzinárodných záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať.
S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného
súdu Komárno zo dňa 19. 12. 2013, sp. zn. 8C/405/2013 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 OSP, o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 1 OSP Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa
tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa
odstrániliprekážky,ktoréspôsobiliprerušeniealeboprektoréprerušenietrvá.Lenčoodpadneprekážka,
pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu (§ 111 ods. 2 OSP).

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť
o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods.

1 OSP, ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie
prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania
ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej
zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 08. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/42/2011).

Ak v prostredí nejednotnej a nestabilnej rozhodovacej praxe týkajúcej sa procesnej otázky prerušenia
konania všeobecný súd svoje rozhodnutie o prerušení konania bez akejkoľvek právnej analýzy odôvodní
iba formálnym odkazom na dotknuté zákonné ustanovenie, hoci toto jeho rozhodnutie môže mať v
spojení s rozhodnutiami v iných paralelne prebiehajúcich súdnych konaniach bezprostredný vplyv na
hmotno-právne pomery účastníkov konania, porušuje základné právo účastníkov konania na súdnu

ochranu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 117/2011 z 27. septembra 2011).
Povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor vyplýva zo spolupráce, ktorá existuje medzi
súdmi členských štátov a Súdnym dvorom a ktorej cieľom je zaručiť jednotnú aplikáciu a interpretáciu
komunitárneho práva vo všetkých členských štátoch (napr. C337/95, X. S., 04. 11. 1997, Zb. s. I-6013,
bod 25). Prejudiciálnymi otázkami sa musia zaoberať predovšetkým súdne orgány rozhodujúce v

poslednom stupni, aby sa zabránilo vytváraniu vnútroštátnej judikatúry odporujúcej komunitárnemu
právu (107/76, R. - La M., 24. 05. 1977, Zb. s. 957, bod 5).
Súd môže podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP prerušiť konanie, ak v inom konaní sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ak teda v súčasnosti na Súdnom dvore EÚ prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorú Súdnemu dvoru predložil Krajský súd v Prešove vo veci vedenej na tomto

súde pod sp. zn. 6Co/156/2013, ktorý toto svoje konanie prerušil do skončenia konania o prejudiciálnej
otázke, ktorej vyriešenie má bezprostredný súvis s týmto prejednávaným prípadom (sporom), keďže
po právnej stránke ide o rovnaký problém, bude mať zodpovedanie na prejudiciálnu otázku dosah aj
na tento spor vedený na Okresnom súd Topoľčany pod sp. zn. 7C/355/2013, preto tento prvostupňový
súd správne rozhodol, keď konanie prerušil do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ

pod sp. zn. C-558/13. Bude teda vhodné vyčkať na výsledok prejudiciálneho konania, pretože aj na toto
paralelne prebiehajúce súdne konanie to bude mať bezprostredný vplyv, a to na hmotno-právne pomery
účastníkov konania, takže postup súdu prvého stupňa o prerušení konania bol správny. V prípade, že
by si bol súd prvého stupňa sám predbežne posúdil otázky, ktoré sa majú v konaní riešiť a ktoré nastolil
prešovský krajský súd Súdnemu dvoru EÚ, mohol by sa prípadne dostať do rozporu s rozhodnutím

Súdneho dvora EÚ, čo by nezaručovalo jednotnú aplikáciu a interpretáciu komunitárneho práva.
Odvolacísúdpoukazujenato,žeaknavrhovateľvúvodeodvolaniakonštatoval,žeuznesenieKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania nie je
právoplatné, lebo proti nemu podal odvolanie, odvolací súd poznamenáva, že krajský súd rozhodoval
ako odvolací súd a nie ako súd prvého stupňa, a preto proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06. 04.
2011, č. k. II. ÚS 128/2011-25, v ktorom uviedol: „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie sú účastníci konania ani súd nadriadený predkladajúcemu
súdu, ale práve a len predkladajúci súd, ktorý dospel k záveru, že pre kvalifikované a s právom úniekonformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Zároveň platí,
že je to výlučne Súdny dvor Európskej únie, ktorý je oprávnený rozhodnúť, že podmienky konania o
prejudiciálnej otázke nie sú splnené, a preto odpoveď na položené prejudiciálne otázky neposkytne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto uznesenie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.