Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210452
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413210452.7
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky K. W., R.. XX.X.XXXX, D. U. XXX/X, J., zast. Advokátskou kanceláriou Líška & Partners
s.r.o., konateľ Mgr. Adrián Líška, advokát, so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 4, proti
odporcom v 1 rade/ K. W., R.. XX.X.XXXX, D. U. XXX/XX, J., C. X W. U. W., R.. XX.X.XXXX, D. U.Á.
XXX/XX, J., zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Žiar nad Hronom, ul. Sládkovičova
16/61, o návrh na vrátenie daru, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Navrhovateľke je p o v i n n á nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 349,55
€ k rukám právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 domáhala, aby súd uložil
povinnosť odporcom 1/ a 2/ vrátiť jej dar - byt č. X , vo vchode č. XX, na druhom poschodí bytového domu
súp. č. XXX, postavenom na CKN parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX a CKN parc.
č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 95m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX,
zapísané na LV č. XXXX, všetko v k.ú. Kremnica. V návrhu uviedla, že dňa 18.3.2011 uzavrela darovaciu
zmluvu s obdarovanými ( odporcami). Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti vyznačené na
LV č. XXXX v k.ú. Kremnica. Na základe uvedenej darovacej zmluvy sa odporcovia stali podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v podiele 1 k celku. Odporcovia ako obdarovaní hrubo porušili
dobré mravy už pri uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa 18.3.2011, nakoľko 18.3.2011 boli spísané
dve darovacie zmluvy, pričom jednou darovala navrhovateľka byt vyznačený na LV č. XXXX v k. ú.
Kremnica a druhou darovacou zmluvou mali odporcovia darovať navrhovateľke byt vyznačený na LV
č. XXXX v k. ú. Kremnica. Obe darovacie zmluvy boli spísané advokátom JUDr. Dušanom Dobišom. V
uvedený deň, v piatok 18.3.2011, sa však podpísala iba jedna darovacia zmluva, ktorej predmetom bol
byt navrhovateľky, ktorý touto darovacou zmluvou previedla na odporcov. Odporcovia súčasne uviedli,
že druhú darovaciu zmluvu prídu podpísať v pondelok dňa 21.3.2011. Do dnešného dňa však uvedenú
darovaciu zmluvu pod rôznymi zámienkami nepodpísali, preto sa navrhovateľka cíti byť podvedená. Za
ďalšídôvodhrubéhoporušeniadobrýchmravovnavrhovateľkapovažujeskutočnosť,žeodporcoviasaju
pokúsili vypratať z predmetného 2-izb. bytu, ktorý v súčasnej dobe užíva a ktorý zostal v ich vlastníctve,
pretože sa snažia tento byt odpredať. Odporcovia jej za tým účelom zaslali výzvy na vypratanie bytu a
odporca 1/ sa ju snažil vypratať aj osobne. Navrhovateľka ďalej v konaní uviedla, že za hrubé porušenie
dobrých mravov považuje aj tú skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ vrátanie vnúčeniec o ňu neprejavujú
žiadny záujem, nikto z nich ju nenavštevuje, nikdy jej nikto z nich nezagratuluje pri rôznych sviatkoch či
životných jubileách a neprejavujú o ňu žiadny záujem. Správajú sa k nej ako k cudzej osobe, čo je podľa
jej názoru v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu adresovala odporcom výzvu na vrátenie
daru, ktorú výzvu odporcovia prevzali dňa 23.7.2013, avšak na túto výzvu do dnešného dňa nereagovali.Odporcovia s návrhom navrhovateľky nesúhlasili. Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedli, že
navrhovateľka bola do 18.3.2011 vlastníčkou nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. Kremnica.
Predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené exekučným záložným právom dvoch exekútorov s právom ich
predaja ako i záložným právom Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava. Odporcovia ( syn a nevesta) sa
snažili navrhovateľke pomôcť, aby o predmetnú nehnuteľnosť neprišla dražbou, preto si zobrali úver
od VÚB, a.s. Bratislava a vyplatili exekútorov za navrhovateľku, preto nehnuteľnosť zostala zaťažená
len v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava. V snahe predísť ďalšiemu možnému zaťaženiu
predmetnej nehnuteľnosti došlo medzi navrhovateľkou a odporcami k dohode, že im predmetnú
nehnuteľnosť navrhovateľka daruje a presťahuje sa do nehnuteľnosti, ktorú vlastnili odporcovia vedenú
na LV č. XXXX v k.ú. Kremnica. Odporcovia zároveň popreli navrhovateľkino tvrdenie, že 18.3.2011
boli spísané dve darovacie zmluvy, uviedli, že nikdy nechceli svoju nehnuteľnosť evidovanú na LV
č. XXXX navrhovateľke darovať. Navrhovateľke umožnili užívať tento byt, za čo im navrhovateľka
prisľúbila mesačne splácať nájom, ktorú čiastku chceli odporcovia použiť na splácanie úveru, ktorým
vyplatili exekútorov a ťarchy, ktoré spolu s darom za navrhovateľku prevzali voči Slovenskej sporiteľni,
a.s. Bratislava. Navrhovateľka však tento svoj sľub úhrady za nájom za užívanie bytu vo výške 100,-
€ nedodržala a nebola ochotná uzavrieť s odporcami ani zmluvu o nájme ich bytu, ktorý užíva.
Odporcovia naďalej nie sú schopní za daného stavu dlh splácať, preto sú nútení byt odpredať. Tento
stav spôsobil ochladnutie citovej náklonnosti odporcov voči navrhovateľke. Záverom odporcovia uviedli,
že navrhovateľka im predmetnú nehnuteľnosť nedarovala z citovej náklonnosti, avšak darovanie bol pre
ňu len obchod pre záchranu jej nehnuteľnosti, ktorá by bola exekučne predaná. Z uvedeného dôvodu
žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov 1/ a 2/, oboznámením darovacej
zmluvy zo dňa 18.3.2011, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, výzvou na vrátenie daru zo dňa
13.7.2013, darovacou zmluvou zo dňa 18.3.2011 k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre
k.ú. Kremnica, pokusom o pokonávku zo dňa 24.8.2012, zmluvou o budúcej nájomnej zmluve zo
dňa 24.6.2013, výpisom z účtu odporcu 1/, osvedčením o dedičstve č. k. 10D 774/2005, odpoveďou
súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, odpoveďou súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského,
odpoveďou súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, výsluchom svedkov - X.. K. C., V. A., S. W., K.. C.
W.K., ako i ostatnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka ako darkyňa uzavrela s odporcami 1/ a 2/ ako s obdarovanými dňa 18.3.2011 darovaciu
zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. 6, vo vchode č. 18, nachádzajúci sa na druhom nadzemnom podlaží
obytného domu súp. č. XXX v k. ú. Kremnica, evidovaný Správou katastra nehnuteľností Žiar nad
Hronom, na LV č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a na spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku, na ktorom je dom postavený o veľkosti
XXXX/XXXXX. Prevod tohto bytu bol Správou katastra nehnuteľností Žiar nad Hronom povolený pod č.
C. XXX/XXXX a odporcovia 1/ a 2/ sa stali vlastníkmi predmetného bytu každý v 1. Výzvou na vrátenie
daru zo dňa 17.7.2013 vyzvala navrhovateľka odporcov 1/ a 2/ na vrátenie predmetného bytu. Vo výzve
uviedla, že odporcovia hrubo porušili dobré mravy už tým, že do dnešného dňa s ňou nepodpísali druhú
darovaciu zmluvu, ktorou jej mali previesť vlastnícke právo k bytu v ich vlastníctve. Ďalej navrhovateľka
za hrubé porušenie dobrých mravov uviedla aj tú skutočnosť, že sa ju odporcovia 1/ a 2/ pokúsili
vypratať z 2-izb. bytu a na jeho vypratanie jej zasielali písomné výzvy ako i sms - správy. A nakoniec
navrhovateľka vo výzve uviedla, že odporcovia porušujú dobré mravy i tým, že o ňu neprejavujú žiadny
záujem. Uvedená výzva bola odporcom 1/ a 2/ doručená dňa 23.7.2013.
Z mimosúdneho pokusu o pokonávku zo dňa 24.8.2012 súd zistil, že odporcovia 1/ a 2/ adresovali
navrhovateľke výzvu, aby táto dobrovoľne uvoľnila byt, ktorý užíva, pretože tento je v ich vlastníctve.
Zo správy exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, zo dňa 18.11.2014 súd zistil,
že na tomto úrade bola vedená voči navrhovateľke ako povinnej exekúcia v prospech oprávneného
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na vymoženie pohľadávky vo výške 10 905,78 € s prísl., a s trovami
exekúcie. Predmetná exekúcia bola vykonávaná viacerými spôsobmi - jednak prikázaním pohľadávky z
účtu povinnej, zrážkami z dôchodku povinnej, zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
ako aj úhradami od K. W. O. C. W.. Súdny exekútor súčasne potvrdil, že odporca 1/ ( K. W.)
vyplatil za povinnú ( navrhovateľku) dňa 21.1.2011 sumu vo výške 5500,-€. Do tohto dátumu bola
exekúcia vykonávaná zrážkami z dôchodku povinnej. K zexekvovaniu nehnuteľnosti vo vlastníctvepovinnej ( navrhovateľky) súdny exekútor nepristúpil z tohto dôvodu, že pohľadávka oprávneného bola
uspokojená iným spôsobom.
Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského zo dňa 21.11.2014 súd zistil, že
tento viedol exekúciu voči navrhovateľke ako povinnej v právnej veci oprávneného GE Money a.a. o
vymoženiepohľadávkyvovýške1445,93€sprísl.,pričomnaúčetsúdnehoexekútoraboldňa21.11.2011
zo strany syna povinnej K. W. zaslaná suma vo výške 6 661,97 €, čím došlo k dobrovoľnému uhradeniu
celej pohľadávky. Dovtedy bola pohľadávka povinnej splácaná čiastočne, a to splátkami dňa 23.8.2010
vo výške 50,-€, 21.9.2010 vo výške 50,- €, 23.10.2010 vo výške 50,-€, 22.11.2010 vo výške 50,-€ a
21.11.2010 vo výške 50,-€.
Zo správy súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu zo dňa 24.11.2014 súd zistil, že tento viedol voči
navrhovateľke ako povinnej exekúciu na vymoženie pohľadávky spoločnosti Financ Real, s.r.o. vo výške
346,88 €, pričom toto exekučného konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky v celkovej sume
2750,92 €. Predmetná suma bola pripísaná na účet súdneho exekútora dňa 21.1.2011 z účtu odporcu 1/.
Svedkyňa X.. K. C. v konaní pred súdom uviedla, že účastníkov konania pozná, nakoľko boli jej susedmi.
Od navrhovateľky vie, že jej syn aj s nevestou sa o ňu nezaujímajú. Nevie, čím to bolo spôsobené,
nakoľko medzi nimi boli predtým dobré vzťahy. Asi od r. 2009 nechodia navrhovateľku vôbec pozerať.
Navrhovateľka aj hovorila, že má nejaké dlžoby, ktoré však spláca. Nehovorila jej nič o tom, že by
dlžoby nevládala splácať. Nevie nič o tom, kto za navrhovateľku tieto dlžoby vyplatil. Ona si vždy
myslela, že medzi účastníkmi konania ide o výmenu bytov, nie o darovanie bytu navrhovateľky. Sama
povedala odporcovi 1/, synovi navrhovateľky, že by mal byť vďačný matke, nakoľko im darovala byt, čo
tento nijakým spôsobom nedementoval. Výmenu nepovažovala za adekvátnu, nakoľko navrhovateľka
mala veľký slnečný 3-izbový byt, odporca mal len 2-izb. byt, ktorý nebol adekvátny jeho hodnotou.
To, že nedošlo k výmene bytov hodnotí zo strany syna navrhovateľky negatívne. Pokiaľ navrhovateľka
potrebuje, tak svedkyňa jej pomáha tým spôsobom, že ju vozí autom nakupovať, zavezie ju na cintorín
a pod. Odporcovia sa o ňu nijakým spôsobom nezaujímajú.
Svedkyňa V. A. v konaní pred súdom uviedla, že vie, že boli medzi účastníkmi konania niekedy dobré
vzťahy, avšak potom sa niečo stalo. Písala situáciu, ktorej bola svedkom, keď stretla navrhovateľka
v meste nevestu s vnúčaťom, nevesta sa svedkyni pozdravila, avšak navrhovateľku nepozdravila.
Navrhovateľka jej potom túto situáciu ozrejmila tak, že ju odporcovia ignorujú, pretože požiadala o
vrátenie daru. Pokiaľ ide o darovanie bytu navrhovateľkou odporcom, svedkyňa uviedla, že vie len toľko,
že malo ísť o nejakú zámenu bytov, avšak že teraz chcú odporcovia byt, v ktorom je navrhovateľka
odpredať. Ďalej svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že sa odporcovia navrhovateľke nepozdravia,
nijaké zvlášť hrubé správanie voči nej však nezaregistrovala.
Svedkyňa K.. C. W., dcéra navrhovateľky, v konaní pred súdom uviedla, že predtým bývala spolu s
mamkou ( navrhovateľkou ) vo veľkom 3-izb. byte spolu so sestrou aj s jej synom. Odporca 1/ a 2/ mali
svoj 2-izb. byt. V tom čase sa navštevovali, ich vzťahy neboli 100% -tné, avšak snažili sa pomáhať aj
fungovať ako rodina. Niekedy na prelome decembra a januára 2011, keď sa vrátila z dovolenky, bol
ju brat so švagrinou zobrať v Bratislave, pričom jej v aute oznámili, že by si chceli s mamou vymeniť
byty, pretože majú dve deti. Zdal sa jej to dobrý nápad, aby to uzavreli ku spokojnosti všetkých. Mala za
to, že matke ostane ich 2-izb. byt. Potom jej matka hovorila, že k darovaniu ich bytu do jej vlastníctva
nedošlo. Písala jej, že darovaciu zmluvu podpísala pod nátlakom, švagriná k nej bola nepríjemná. Brat
aj so švagrinou jej však sľúbili, že neskôr darovaciu zmluvu podpíšu, avšak doposiaľ darovacia zmluva
nebola podpísaná. Pokiaľ ide o dlhy navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že matka tieto dlhy splácala z
dôchodku. Podľa jej názoru sa jednalo o vypočítavosť zo strany odporcov, keď vyplatili tieto dlžoby za
matku, avšak ich vlastný byt na matku nepreviedli, pretože tým len získali. Má pritom vedomosť o tom
od JUDr. Dobiša, že v čase podpisu spornej darovacej zmluvy boli na podpis pripravené dve darovacie
zmluvy, k podpisu darovacej zmluvy pre matku však nedošlo. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by
matka dlžoby, ktoré mala u súdnych exekútorov nevládala splácať. Naopak, vie o tom, že matka mala u
súdnych exekútorov vybavený splátkový kalendár. Odporcovia sa v súčasnej dobe k matke nesprávajú
vhodným spôsobom, nenavštevujú ju, nestretávajú sa s ňou, nezdravia ju, negratulujú jej, a bránia jej
stretávaním sa s ich deťmi. Pokiaľ švagriná stretne matku, tak deťom iba povie: „ Pozdravte babku.“,
samasajejvšaknepozdraví.Ďalejsvedkyňauviedla,žesajej nepáčikomunikáciaodporcovvočimatke.
Napr. jej napísali sms-ku, aby si v sobotu nerobila žiadne plány, pretože bude vyprataná.Svedok S. W., vnuk navrhovateľky, v konaní pred súdom uviedol, že účastníci konania spolu
nekomunikujú, nenavštevujú sa, nie je medzi nimi žiadna komunikácia. Babka mu spomínala niečo s
výmenou bytov, hovorila mu, že malo dôjsť k výmene bytov, avšak sa to skomplikovalo a nedošlo k tomu.
Krstný otec (odporca 1/) mu raz poslal sms, že sa majú s babkou vypratať. Odporcovia navrhovateľke
nepomáhajú, odkedy spolu nekomunikujú. Navrhovateľka odporcov o pomoc ani nežiada.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V zmysle
zákonnej dikcie vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa k
nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, ktorý sa prejavuje v takom jeho
správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným
porušením dobrých mravov je v zmysle ustálenej judikatúry napr. fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej
pomoci, hrubé urážky a pod. K takémuto správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom
odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Navrhovateľka svoj nárok na vrátenie daru odvodzovala od
správania odporcov, a to jednak z toho dôvodu, že na ňu nepreviedli byt, ktorý je v ich vlastníctve, ďalej z
toho dôvodu, že sa ju pokúsili vypratať z bytu, ktorý v súčasnosti užíva a ktorý je vo vlastníctve odporcov
a nakoniec z dôvodu, že sa o ňu nezaujímajú, nenavštevujú ju, negratulujú jej pri príležitosti rôznych
sviatkov a životných jubileí. Aj keď mal súd uvedené skutočnosti za preukázané, nepovažoval ani jednu
z týchto skutočností za dôvod, ktorý by zakladal právo navrhovateľky na vrátenie daru. Pokiaľ ide o tú
skutočnosť, že odporcovia na navrhovateľku nepreviedli darovacou zmluvou byt, ktorý majú v osobnom
vlastníctve, súd k tejto skutočnosti uvádza, že darovanie nehnuteľností je bezodplatným právnym
úkonom, pričom darca nemôže darovanie podmieňovať akoukoľvek inou skutočnosťou, čo vyplýva
zo samej podstaty darovania. Preto ďalšie konanie, resp. nekonanie ( neprevedenie nehnuteľnosti
na navrhovateľku ) nemôže byť dôvodom vrátenia daru. Taktiež sa musí jednať o právnu skutočnosť
(správanie obdarovaných), ktorá vznikla v časovom období po tomto právnom úkone, nie pred ním, čí
súčasne s ním. Ďalej samotná tá skutočnosť, že odporcovia vyzývajú navrhovateľku právnou cestou
na uvoľnenie nehnuteľnosti, ktorá je v ich vlastníctve, nemôže byť kvalifikovaná ako hrubé porušenie
dobrých mravov, nakoľko odporcovia len realizujú svoje oprávnenia vyplývajúce zo svojho vlastníckeho
práva, a to je právo disponovať s nehnuteľnosťou. A nakoniec, správanie sa odporcov v tom smere,
že navrhovateľku nenavštevujú, negratulujú jej pri príležitosti sviatkov a rôznych životných jubileí,
neprejavujú o ňu záujem, nemá povahu hrubého porušenia dobrých mravov, čo už bolo konštatované aj
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného
totiž ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátania daru. Pri posudzovaní, či určité konkrétne
správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať
z princípu vzájomnosti. Treba teda brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a vzájomný postoj
oboch zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že vzťahy medzi
účastníkmi konania v skutočnosti ochladli, pričom takéto ochladnutie spočíva predovšetkým v tom, že
účastníci konania sa prestali navštevovať, navrhovateľka nežiada o pomoc odporcov a odporcovia jej
preto z uvedeného dôvodu pomoc ani neposkytujú. Uvedenú skutočnosť v konaní potvrdil aj svedok
S. W. (vnuk navrhovateľky), ktorý uviedol, že navrhovateľka odporcov tiež nekontaktuje a nežiada ich
o pomoc. Účastníci konania prestali vzájomne komunikovať a kontaktovať sa. V konaní však nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že by správanie odporcov nadobudlo takú intenzitu, že by ho bolo
možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Medzi účastníkmi konania nejde o spoločensky
nežiaducu komunikáciu, odporcovia sa k navrhovateľke nesprávajú hrubým spôsobom, neosočujú ju,
ani iným nevhodným spôsobom nezasahujú do jej osobnej integrity. Je síce pravdou, že ako osoby v
tak blízkom príbuzenskom pomere by mali o matku prejavovať väčší záujem, avšak samotný nevďak
a ochladnutie vzájomných citov nemožno považovať za porušenie dobrých mravov. Takéto negatívne
správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
Záverom je potrebné dodať, že v rámci konania zo strany navrhovateľky boli produkované dôkazy,
ktorými sa navrhovateľka snažila preukázať, že medzi účastníkmi konania mala byť dňa 18.3.2011
uzavretá ďalšia darovacia zmluva, ktorou mali odporcovia 1/ a 2/ previesť na navrhovateľku byt v ichvlastníctve, ku ktorému prevodu nedošlo. Navrhovateľka v konaní predložila vypracovanú darovaciu
zmluvu a taktiež svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí (Mgr. C. W., S. W., V. A.) potvrdili, že mali
vedomosť o tom, že malo ísť o vzájomnú výmenu bytov, nielen o darovanie bytu navrhovateľky.
Vzhľadom k tomu, že konanie o vrátenie daru je návrhovým konaním a taktiež konanie o prípadnú
neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu ustanovenia § 37, či § 41a, resp. iných ustanovení Občianskeho
zákonníka je návrhovým konaním, touto skutočnosťou sa súd nemohol zaoberať v tomto konaní, a to
ani prejudiciálne. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal úspešným odporcom 1/ a
2/ trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a
prevzatie zastúpenia, vyjadrenia vo veci samej zo dňa 16.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 13.5.2014,
30.10.2014, 18.12.2014) po 61,87 € účtovaných v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
keď základom pre určenie hodnoty úkonu je 1/13 výpočtového základu. Súd priznal odporcom aj 5 x
režijný paušál vo výške 8,04€, teda trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú výšku 349,55 €. Súd
nepriznal právnemu zástupcovi odporcov náhradu za jeden úkon právnej pomoci, vzhľadom k tomu, že
právny zástupca si účtoval trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, pretože z obsahu
súdneho spisu ďalší právny úkon nevyplýval.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.