Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203380
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614203380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní
banka, a.s., so sídlom 150 57 Praha 5, Radlická 333/150, zastúpená advokátom Mgr. Petrom Olejárom,
usadeným euroadvokátom so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: S. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y. nad Q., toho času bytom na neznámom mieste, zastúpeného v
konaní opatrovníkom Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, o zaplatenie 83.645,87 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/129/2014-50 zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo
výroku III o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 628,58,- Eur.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
61.662,84 Kč s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.04.2014 do zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný
úrokvsume2.424,24Kčakapitalizovanýzmluvnýzákonnýúrokzomeškaniavsume7.157,39Kčvšetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 628,58 Eur na účet jeho právneho zástupcu
Mgr. Petra Olejára do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 23 ods. 2 písm. a) veta prvá, písm. b),
c) zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov), ust. § 261 ods. 3
písm. d), § 262 ods. 4, § 497, § 503 ods. 1, § 504 ods. 1 zákona č- 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník),
ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 565 ods. 1, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ust. §

153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády ČR
č. 142/1994 Sb.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu
uzatvorili dňa 20.05.2009 spotrebiteľskú zmluvu. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná
zmluva je zmluvou typovou a žalovaný pri uzavieraní a plnení zmluvy nejednal v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu povolania. Veriteľ (žalobca) je

podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Na základe úverovej zmluvy
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100.000,- Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72
mesačných splátkach vo výške 2.000,- Kč Prvá splátka bola splatná 15.06.2009 a posledná dňa
15.05.2015. Úver bol poskytnutý s ročným úrokom vo výške 12,9 %. RPMN bola vo výške 18,59%. Žalovaný predmetný úver splácal nepravidelne, preto žalobca listom zo dňa 16.09.2012 vyhlásil
splatnosť úveru ku dňu 15.09.2012, pričom dlžná istina predstavovala sumu 64.171,43 Kč. Podľa
názoru súdu žalovaný na základe zmluvy o úvere je povinný platiť úroky v dojednanej výške od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou, ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu má preto
žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 15.09.2012, t.j. do dňa,
kedy prehlásil úver za predčasne splatným s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na

zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného
zákonníka. Ako bolo uvedené, ku dňu 15.09.2012 dlžná istina predstavovala sumu 59.362,84 Kč a
poplatky 2.300,- Kč, čo celkom predstavuje sumu 61.662,84 Kč. Z uvedených dôvodov, preto nie je
možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, nakoľko tu nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania. Boli teda priznané kapitalizovaný zmluvný úrok do 15.09.2012 vo výške
2.242,24 Kč a kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 7.157,39 Kč. V prevyšujúcej časti bola

žaloba ohľadom kapitalizovaného zmluvného úroku a úroku vo výške 12,9 % zo sumy 59.362,84 Kč od
29.04.2014 zamietnutá. Nárok o trovách konania súd odôvodnil v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. účinného
do 30.06.2016. Žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov
konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 134,50 Eur a z náhrady hotových
výdavkov jeho advokáta v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 3 úkony právnej
pomoci po 91,29 Eur (§ 10 ods. 1 AT), a to: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť
na pojednávaní dňa 17.06.2015, 2 x 8,04 a 1 x 8,39 Eur režijný paušál, cestovné výdavky z Prešova
do Svidníka a späť na pojednávanie dňa 17.06.2015 v sume 6,20 Eur, náhrada za stratu času za 8
polhodín po 13,40 Eur v celkovej výške 107,20 Eur a 20 % DPH v sume 82,34 Eur. Celkom trovy

konania predstavujú sumu 628,58 Eur. Povinnosť žalovaného prisúdené trovy zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu odôvodnil ust. § 149 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v
napadnutej časti, a to čo do zamietnutia žaloby v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške

12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do
zaplatenia a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia za jeden úrok právnej
služby vo výške 91,29 Eur, jeden režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH. Aj keď žalobca uvádza,
že podáva odvolanie i čo do prvého výroku rozsudku, kde bol úspešný, z obsahu odvolania jednoznačne

vyplýva, že napáda iba výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania. Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkových
zisteniam, v dôsledku čoho zamietol nárok odvolateľa v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo
výške 12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014
do zaplatenia. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb. s tým, že od

doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Zároveň citoval
z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, s ktorým sa stotožnil. Uviedol, že v
predmetnom prípade sa jedná o ustanovenie Zmluvy čl. I. 5 a I. 7, v ktorom je uvedené, že splátky istiny
po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. I. 5 Zmluvy a k tomu naviac

sadzbou úrokov z omeškania. Následne citoval z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/186/2013. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu
žaloby, čo do čiastky tvorenej kapitalizovaným zmluvných úrokom vo výške 12.401,40 Kč a zmluvným
úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia.

5. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia najskôr konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie správne
rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z - Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP s tým, že

účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie, teda Okresného súdu ostali zachované podľa ust. §
470 ods. 2 CSP.6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP),
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žaloba bola

zamietnutá a vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedenýchvust.§379anasledujúcichCSP,beznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,
že miesto a čas vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 16.11.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2009 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXR v zmysle ust. § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Sb. Predmetom
bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške úverového limitu 100.000,- Kč. Súčasťou zmluvy o
úvere sú obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky
ČSOB. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXX. Na základe žiadosti žalovaný
vyčerpal poskytnutý úver dňa 20.05.2009 bankovým prevodom čiastky 100.000,- Kč z úverového účtu na

bežný účet. Žalovaný sa zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 72 anuitných splátkach vo výške 2.000,- Kč,
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.06.2009 a posledná splátka
bola splatná dňa 15.05.2015. Vyčerpaná nesplatená istina úveru bola úročená úrokovou sadzbou 12,9
% ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky.
RPMN bola vo výške 18,59 %. Súčasťou zmluvy bola prihláška k poisteniu pre prípad smrti alebo

plnej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania. Výzvou zo dňa 17.07.2012 vyzval žalobca
žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 5.505,09 Kč a zároveň ho upozornil, že v prípade
ak záväzok nevyrovná, pristúpi k vyhláseniu splatnosti celého záväzku z predmetnej zmluvy. listom
zo dňa 16.09.2012 žalobca zosplatnil celý úver ku dňu 15.09.2012 a zároveň ho vyzval k zaplateniu
celej zostávajúcej čiastky, ktorá činí 64.171,43 Kč, včítane príslušenstva a poplatkov podľa Sadzobníka

ČSOB, a.s. do dňa 27.09.2012. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu nepovoleného debetného
zostatku na jeho bežnom účte, ktorý činí 362,07 Kč, a to najneskôr do 27.09.2014. Z pohľadu splácania
predmetného úveru (č. 1. 20 až 22) je zrejmé, že ku dňu 15.09.2012, kedy bol zosplatnený celý úver,
dlžná suma predstavovala sumu 59.362,84 Kč, dlžné úroky 2.402,97 Kč, úroky z omeškania 92,77 Kč,
dlžné poplatky 2.300,- Kč.

8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
61.662,84 Kč s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.04.2014 do zaplatenia, kapitalizovaný zmluvný
úrok v sume 2.424,24 Kč a kapitalizovaný zmluvný zákonný úrok z omeškania v sume 7.157,39 Kč,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu však zamietol v prevyšujúcej časti z dôvodu,

že podľa jeho názoru, žalovaný na základe zmluvy o úvere je povinný platiť úroky v dohodnutej výške
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou, ako lehota splatnosti úveru.
Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu, má
preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 15.09.2012, t.j. do

dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na
zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného
zákonníka. Ku dňu 15.09.2012 dlžná istina predstavovala sumu 59.362,84 Kč a poplatky 2.300,- Kč,
čo celkom predstavuje sumu 61.662,84 Kč. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že nie je možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, nakoľko tu

nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Správne teda súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ žalobu
v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 12.401,40 Kč a zmluvného úroku vo výške 12,90 %
ročne zo sumy 59.362,84 Kč od 29.04.2014 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd nemá dôvod stotožniť
sa s odvolacími námietkami žalobcu spochybňujúcimi postup súdu prvej inštancie, poukazujúc na
rozhodnutia súdov z roku 2012 a 2013. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na novšie rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, s ktorým sa stotožňuje.

9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva

v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach, teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne, teda v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania platí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorý tým, že nemá istiny úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justikuje nárok dodávateľa za úroky, ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Inak je to pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva
na dispozíciu zistenú istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. V tom spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Zásadným, podľa názoru odvolacieho súdu je, že
v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným a určujúcim
pravidlom ust. § 517 ods. 2 Občanského zákoníka v spojení s Nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb.

10. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku III o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 628,58 Eur podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.