Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010018
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615010018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Miroslava Osifa a sudcov

JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.
septembra 2016, v trestnej veci proti P. O., obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej vsi zo dňa 4.4.2016 sp.zn. 2T 4/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.e/, ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovanému P. O., B.. XX.XX.XXXX P. V., O. X. W., D.. V. Č.. XXXX/XX,
J., podľa § 364 ods.1 Tr.zák., s použitím § 41 ods.1 Tr.zák., § 56 ods.1,2 Tr.zák. u k l a d á peňažný
trest vo výmere 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4. apríla 2016 sp.zn. 2T 4/2015 bol obžalovaný
P. O. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 24. júla 2014, v čase okolo 16.00 hod., v W., na S. D., na terase pohostinstva U. T. v prítomnosti
najmenej T. K., R. K. H. I. U. fyzicky - úderom do tváre napadol Š. G. a v snahe udrieť ho päsťou do oblasti
tváre, ho zasiahol do chrbta ľavej ruky, nakoľko tento si oblasť tváre chránil oboma rukami a následne ho

asi 2 krát udrel dlaňou po hlave, čím mu spôsobil zlomeninu tela 2. záprstnej kosti ľavej ruky zasahujúcu
na hlavičku záprstnej kosti s malým posunutím úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa
znaleckého posudku v trvaní 35 dní.

Obžalovanému P. O. bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák.a, § 38 ods. 2, 4
Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu mu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. bola určená skúšobná dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému P. O. bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému Š. G., B..
XX.X.XXXX P. W., O. X. W., D.. V. Č.. XXX/XX škodu vo výške 659,20 € z titulu bolestného a poškodenej
spoločnosti J.P. Z. L., H..U.., S. X, B., N. XX XXX XXX škodu vo výške 71,15 €.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný P. O., a to do viny a
trestu. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušiť a jeho spod obžaloby okresného prokurátora postupom podľa § 285 písm.b/ Tr.por.
oslobodiť, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom.

Obžalovaný P. O. tento svoj návrh odôvodnil tým, že od samotného začiatku trestného stíhania popiera
spáchanie skutku a na svoju obhajobu uvádza, že práve on bol poškodený nakoľko bol napadnutý Š.
G.H., ktorý napriek tomu v posudzovanej trestnej veci vystupuje v postavení poškodeného. Obžalovaný
P. O. podrobne poukázal na jednotlivé výpovede svedkov, z ktorých vyplýva, že sa nejednalo o
jednorazový útok, ale že šlo o vzájomné napádanie sa medzi ním a poškodeným Š. G.. Tomu všetkému

predchádzalo odcudzenie peňaženky podnapitému hosťovi, a to poškodeným Š. G.. Keďže konaním Š.
G. bol rozhorčený, preto tohto vyzval, aby peňaženku vrátil, čo Š. G. aj urobil. Podľa jeho názoru konal v
zmysle ustanovenia § 25 Tr.zák. o nutnej obrane, nakoľko týmto ustanovením nie je chránený len život
a zdravie, ale môže ísť aj o ochranu vlastníctva, domovej slobody a osobnej slobody.

Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti obžalovaný P. O. preto vyslovil názor, že svojím konaním,
pokiaľ vyzval Š. G., aby vrátil podnapitému návštevníkovi pohostinstva odcudzenú peňaženku, konal v
nutnej obrane, čo súd prvého stupňa vyhodnotil nesprávne a napriek tomu ho uznal za vinného.

NapodkladeodvolaniaobžalovanéhoP.O.krajskýsúdpodľa §317ods.1Tr.por.preskúmalzákonnosťa

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je len čiastočne dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že orgány
činné v prípravnom konaní, ale predovšetkým súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v

rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie o vine obžalovaného P. O..

K námietke obžalovaného P. O., že jeho konanie malo byť posúdené ako konanie v nutnej obrane,
považuje odvolací súd za nutné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 25 ods.1 Tr.zák. nie je trestným činom
čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto

zákonom. Útok pri nutnej obrane smeruje proti záujmom, ktoré chráni Trestný zákon. Aj odvolací súd
sa stotožňuje s názorom vysloveným v odvolaní obžalovaného, že nemusí ísť len o život a zdravie, ale
môže ísť napríklad aj o ochranu vlastníctva, ochranu domovej, resp. osobnej slobody. Obrana pritom
smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu, ale táto musí prebiehať súčasne s
útokom. Ak útok už skončil, takéto konanie môže byť považované za odplatu, a preto nie je možné na

ňu vzťahovať ustanovenie Trestného zákona o nutnej obrane.

Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že Š. G.
peňaženku podnapitému zákazníkovi v pohostinstve U. T. riadne vrátil, tento si jej obsah skontroloval
a skonštatoval, že mu nič z nej nechýba. Až následne došlo medzi obžalovaným P.Í. O. H. Š. G. ku

konfliktu,ktorýodslovnejpotýčkyprerástolažkvzájomnémufyzickémunapádaniusa,počasktoréhobol
to práve obžalovaný P. O., ktorý sa dopustil konania, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. O mechanizme zranenia a následku svedčí nielen výpoveď samotného poškodeného Š. G.,
ale aj závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie T.. J.
V., S..

Odvolací súd preto ohľadne otázky viny poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho
závery v tomto smere si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Vzhľadom na okolnosti prípadu, predovšetkým čo predchádzalo žalovanému skutku, t.j. predovšetkým
samotné protiprávne konanie Š. G.V., ktorý sa zmocnil peňaženky inej osoby, ako aj vzhľadom na osobu
obžalovaného P. O., na ktorého sa hľadí akoby doposiaľ trestne stíhaný a odsúdený nebol, jeho vek, akoaj na charakteristiky z miesta bydliska, ale aj majetkové pomery, odvolací súd dospel k záveru, že na
dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie bude postačovať
uloženie peňažného trestu na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre prípad, že by

odsúdený úmyselne chcel zmariť výkon peňažného trestu, bol mu uložený aj náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiacov, ktorý trest považuje za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu.

K návrhu obžalovaného P. O., aby odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom
svedka Q. Š., odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že o takomto návrhu už rozhodol súd prvého

stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2016, keď postupom podľa § 272 ods.3 Tr.por. takýto návrh na
doplnenie dokazovania odmietol a ani odvolací súd nezistil dôvod, aby takýmto dôkazom na verejnom
zasadnutí bolo potrebné pre zákonné rozhodnutie dopĺňať dokazovanie.

K výroku o náhrade škody odvolací súd považuje za nutné uviesť, že tento má oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, a preto tento zostal v celom rozsahu v platnosti tak, ako je uvedený vo výroku

napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.