Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210535
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116210535.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľa: G. R., U..
XX.X.XXXX, R. R. XX, XXX XX F. proti odporcovi: E. O., U.. XX.X.XXXX, R. F.. F. XX, XXX XX F. o
zníženie výživného pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 04.05.2016 sa otec G. R. domáhal zníženia výživného na plnoletú
dcéru E. O. U.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný bez akéhokoľvek
finančného príjmu, pričom žiadal znížiť výživné na minimálnu sumu, a to spätne od 01.01.2016.

2. E. O. sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 16.06.2016, kde uviedla, že stále študuje
na vysokej škole - Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave, kde ukončila prvý ročník magisterského štúdia,

pričom má pred sebou posledný ročník štúdia. Matka je na invalidnom dôchodku, pričom jej príjem
činí 311,- eur. Ďalej uviedla, že rovnaký návrh otca bol zamietnutý rozhodnutím 18C/287/2014-36, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2015. Súčasne uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, v
dôsledku čoho na neho podala trestné oznámenie, nakoľko dlh na výživnom je vo výške 3.620,- eur. Otec
bol odsúdený trestným rozkazom č.k. 30T/121/2015-110 zo dňa 12.02.2016 na trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. Dcéra uviedla, že otec je nezamestnaný

z dôvodu nezáujmu o prácu, pričom z rovnakého dôvodu ukončil aj ziskové podnikanie. Uviedla, že
tvrdenia otca o tom, že predal automobily nie je pravdivé, nakoľko s nimi naďalej disponuje, vlastní
rodinný dom, kde žije sám. Na základe uvedených skutočností navrhla dcéra návrh otca zamietnuť.
Dcéra k vyjadreniu pripojil: trestný rozkaz 30T/121/2015-110 zo dňa 12.02.2016, rozsudok č.k. 18C
287/2014-36 zo dňa 04.11.2015,

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom dcéry, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu
sp.zn. 18C 287/2014, ako aj rozhodnutím vo veci, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcich sa
príjmov a výdavkov dcéry, matky, pričom rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

4. Podľa § 62 zákona o rodine (ďalej len „ZR“)

- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
-ods.3-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

5. Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

6. Podľa § 63 ods. 2 ZR, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa
predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

7. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného

8. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13C/55/2013-23 zo dňa
22.05.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013. Podľa uvedeného rozhodnutia je otec

povinný platiť výživné vo výške 180,- eur mesačne.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu
vyživovacej povinnosti otca, a to znížením jeho vyživovacej povinnosti v akomkoľvek rozsahu.

14. Súd pri posudzovaní návrhu vychádzal z nasledovných skutočností: a) odôvodnené potreby dcéry
a ich zmena b) možnosti schopnosti, majetkové pomery otca a ich zmena, c) možnosti schopnosti
majetkovépomerymatkyaichzmena.Súdvkonanípreúčelyrozhodnutiazisťovalskutočnýstav,pričom
však vychádzal aj zo zákonnej fikcie.

15. Odôvodnené potreby dcéry. Súd konštatuje, že z jeho činnosti je mu známe, že s rastom veku
ako aj nástupom na vysokú školu je spojený zásadný rast nákladov, a to tak do výdavkov na školu,
ako aj výdavkov na stravu a ošatenie. Vzhľadom na uvedené sa preto súd sústredil na zistenie
aktuálnych výdavkov na maloleté dieťa za účelom zistenia skutočného stavu. Dcéra špecifikovala svoje
a matkine výdavky na celkovú sumu 429 eur, čo do nákladov na domácnosť, stravu a ošatenie, bez

výdavkov na štúdium, zdravotné potreby, hygienické potreby, telefón, prípadne ďalšie náklady. Súd
nemal pochybnosti o špecifikovaných výdavkoch, nakoľko tieto sú štandardné pre dve dospelé osoby.
Súd ďalej konštatuje, že výdavky na štúdium dcéry sú vo výške 205,- eur, tak ako bolo konštatované v
rozhodnutím 18C/287/2014 (str. 2 tretí odsek od spodného okraja). Vzhľadom na uvedené skutočnostimá súd za to, že na strane dcéry sú zachované podmienky v podobe výdavkov tak, ako boli pri vydaní
rozhodnutia v roku 2013, resp. pri zamietavom rozhodnutí v roku 2015.

16. Súd konštatuje, že u matky dcéry takisto nedošlo k žiadnym zmenám, táto je stále na invalidnom
dôchodku, ktorý poberá vo výške 311,- eur mesačne, pričom popri dôchodku vykonáva práce na dohodu
o pracovnej činnosti (viď lustrácia v sociálnej poisťovni), z ktorej má nestabilný príjem v maximálne výške
do 50,- eur mesačne. Vzhľadom na výšku výdavkov, ktoré musí platiť, nakoľko otec dobrovoľne výživné
nehradí, je tento vedľajší príjem nevýznamný.

17. Súd konštatuje rovnako ako v konaní 18C 287/2014, že taktiež nedošlo k zmene na strane
navrhovateľa, pokiaľ ide o jeho príjmy, nakoľko tak v súčasnej dobe ako aj v čase poslednej úpravy
výživného je stále bez zamestnania. Podnikateľskú činnosť ukončil dňom v máji 2013. Od uvedenej
doby je bez zamestnania, nepodniká, nemá žiaden príjem. Na strane navrhovateľa došlo formálne
k tej zmene, že rozsudkom tunajšieho súdu .k. 19P/31/2013-116 zo dňa 1.6.2015, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňom 29.7.2015, bolo jeho manželstvo s Ing. B. R. rozvedené a bol zaviazaný prispievať
na dve mal. deti pochádzajúce z manželstva, na každé dieťa sumou 100 eur mesačne, keď výživné
v takejto výške bolo určené na základe dohody rodičov maloletých detí. Súd však konštatuje, že túto
vyživovaciu povinnosť mal navrhovateľ aj predtým počas manželstva, tj. musel plniť výživné bez ohľadu
na súdne rozhodnutie. Súd konštatuje, že otec vlastní rodinný dom spolu s pozemkami o výmere 723

m2 v k.ú. Trnava, ktoré majú väčšiu hodnotu. Ďalej súd konštatuje, že otec nereagoval na predvolanie
sa na pojednávanie nedostavil, súčasne nedokladoval žiadnym spôsobom svoje majetkové a zárobkové
pomery. Súd konštatuje, že tvrdenie uvedené v návrhu o tom, že nemá žiaden príjem súd vyhodnotil
ako účelové, pričom na navrhovateľa nahliadal pri použití § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ako na osobu,
ktorá má príjem vo výške 20 násobku životného minima, nakoľko reálne nedokladoval svoje príjmy. Súd

ďalej konštatuje, že je mu z úradnej činnosti, resp. aj ako všeobecne známa skutočnosť známe, že na
území Slovenskej republiky je rozšírená práca na čierno, pričom má za to, že navrhovateľ buď pracuje
na čierno, alebo zatajil súdu príjmy (napr. aj poberané v zahraničí), prípadne zotrváva sám v stave,
kedy odmieta pracovať, pričom berie na seba neprimerané záväzky, pričom však stále má dosť majetku,
aby si plnil svoje povinnosti podľa zákona o rodine. Súd je toho názoru, že navrhovateľ svoju prípadnú

neochotu pracovať nemôže prenášať do svojej vyživovacej povinnosti v podobe znižovania výživného.
Súd súčasne z pripojených spisov má preukázané, že v čase keď navrhovateľ riadne vykonával svoju
podnikateľskú činnosť, dosahoval také príjmy, kedy bol schopný plniť si svoje vyživovacie povinnosti,
ako aj ďalšie záväzky.

18. Súd ďalej konštatuje, že mal preukázanú skutočnosť, že ešte v máji roku 2013 navrhovateľ
prestal podnikať, i keď podľa vyjadrenia daňového úradu v rokoch predchádzajúcich dosahoval plusové
príjmy. Od uvedenej doby sa navrhovateľ oficiálne na území Slovenskej republiky nezamestnal. Súd
rovnako ako v konaní 18C 287/2014 dospel k záveru, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zárobku tým, že prestal podnikať. Podľa názoru súdu nie je potom táto skutočnosť

dôvodom na to, aby súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni znížil. Práve z tohto dôvodu
súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol, a to aj s poukazom na to, že v rozvodovom
konaní ako aj v konaní predchádzajúcom (11P/47/2014) navrhovateľ súhlasil s určením výživného na
mal. deti pochádzajúce z manželstva na každé dieťa sumou 100 eur mesačne, pričom už v tejto dobe bol
navrhovateľ dlhodobo bez zamestnania a bez príjmu. Výživné bolo určené na základe dohody rodičov

na deti vo veku 12 rokov a 7 rokov. Pokiaľ teda navrhovateľ bol ochotný prispievať na výživu detí v
uvedenom veku sumou 100 eur mesačne, je potom logické, že výživné na odporkyňu v sume 180
eur mesačne, keďže táto študuje na vysokej škole, je primerané. Súd sa plne stotožňuje so závermi z
konania18C287/2014,atožematkavzhľadomnasvojuinvalidituanízkymesačnýpríjemniejeschopná
podieľať sa na nákladoch dcéry spojených s jej potrebami a aj s potrebami spojenými so štúdiom na

vysokej škole. Súd návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ je v pomerne
mladom veku, mal možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti, tým skôr, že má vyživovaciu povinnosť
k trom deťom a tiež vzhľadom na svoj vek mal ešte možnosť zamestnať sa. Súd návrh navrhovateľa na
zníženie výživného zamietol, keď mal preukázané, že navrhovateľ pri zodpovednom prístupe k práci a
pri riadnej pracovnej morálke môže dosahovať taký príjem (resp. aj dosahuje, len ho zatajuje), z ktorého

by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére v doterajšej výške, a to aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom deťom z rozvedeného manželstva. Súd súčasne
konštatuje, že otec disponuje majetkom, z ktorého reálnym využívaním (napr. prenájmom) môže zvýšiť
svoje príjmy tak, aby hradil všetky svoje výdavky. Súd skonštatoval, že je v možnostiach a schopnostiachnavrhovateľa dosiahnuť taký mesačný príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšej
výške a nezistil žiaden dôvod na zníženie výživného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,
že u matky odporkyne nie je predpoklad, že bude mať možnosti a schopnosti dosahovať vyšší príjem

vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z ustanovenia § 62 ods.
5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

19. Súd opätovne otcovi tak ako v konaní 18C 287/2014 uvádza, že i keby otec skutočne bol bez
zamestnania, resp. že dosahoval nízky príjem, resp. že bol stratový a tiež s poukazom na to, že

má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom, tak je povinný zaradiť sa do pracovného
pomeru, nakoľko jeho prvoradou povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom má
možnosť získať ďalšie príjmy prenájmom nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Súd prihliadol tiež na skutočnosť,
že navrhovateľ okrem platenia výživného(ktoré reálne neplní) na dcéru ničím neprispieva, s dcérou sa
nestretáva, a taktiež sa žiadnym spôsobom nepodieľa na zvýšených výdavkoch dcéry.

20. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.