Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 29, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/92/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110210805
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110210805.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky : Y. M., A.. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - H. č. XX, zast. JUDr. Agátou Světlíkovou, nar. 10.12.1957, bytom Prešov,
Oravská8,protiodporcom:1/N.N.,rod.R.,nar.XX.X.XXXX,bytomD.,Š.č.X,2/K.R.,nar.XX.X.XXXX,
bytom D., Ď. X, 3/ C. N., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom D., Y. XX, 4/ G. V., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom
D.O., K.. D. XX, 5/ Q. E., rod. R., nar. X.X.XXXX, bytom D.Š., G. X, 6/ G. R., nar. X.XX.XXXX, bytom U.
XX, v konaní o zdržanie sa zásahov do výkonu práv zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom proti pôvodnej odporkyni G. R. domáhala, aby súd vydal rozsudok, že:
„odporkyňa je povinná zdržať sa zásahov do výkonu práva navrhovateľky zodpovedajúceho vecnému
bremenu práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcela č. XXXXX/X, kultúra - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 196 m2, v k.ú. D., Obec D. - H., zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v D.,
Správy katastra D.,
odporkyňa je povinná odstrániť 11 železných stĺpov osadených na predmetnom pozemku do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku,

odporkyňa je povinná trpieť právo prechodu a prejazdu cez svoj pozemok,
odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

V priebehu konania odporkyňa previedla darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
v D. pod č. H. XXXX/XXXX, vlastníctvo k predmetným parcelám na svoje deti odporcov v 1. až 6. rade,
preto súd uznesením zo dňa 21.2.2011 pripustil zámenu účastníkov.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 7.9.2011 návrh navrhovateľky zamietol.

Krajský súd svojim uznesením zo dňa 27.3.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie
konanie. Vo svojom uznesení Krajský súd uviedol:
„Zo zmluvy je evidentné právo z vecného bremena aj na prejazd a zmluva garantovala prejazd po

pozemku presne zameranom geometrickým plánom, z ktorého je zrejmá šírka cca 3 m. Zmluva nezúžila
právo prejazdu len osobným motorovým vozidlom. Takto vymedzené právo bez problémov umožňuje
prejazd aj nákladným motorovým vozidlom a vôbec nemusí ísť len o záchranné a bezpečnostné vozidla,
pretože tie majú aj tak výnimky zo zákona.Ak zo strany vlastníka trpiaceho pozemku došlo k zastavaniu prejazdovej plochy stĺpikmi, zákonite
sa skomplikoval prejazd nákladným motorovým vozidlom. To súčasne znamená, že sa žalobkyni

skomplikoval prejazd a došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu tým, že je žalobkyňa vo svojom
práve obmedzovaná. Nie je rozhodujúca frekvencia prejazdu nákladným motorovým vozidlom. Zmluva
garantuje právo, a to musí počítať aj len s potencionálnou možnosťou prejazdu. Pre záver, či došlo
porušeniu práva žalobkyne preto nie je rozhodujúce, či sa žalobkyňa dostane peši alebo osobným
motorovým vozidlom na svoj pozemok. Je neprípustné zužovať právo z vecného bremena na maximálne

únosnú mieru. Kým takéto právo nezanikne napr. zrušením súdnou cestou, treba ho rešpektovať.

Je preto dôležité zistiť, či stĺpiky sú postavené na trpiacom pozemku a ak áno, je dôvodný záver o
porušení práva žalobkyne.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že právo nie je spojené s vlastníctvom

pozemku žalobkyne, ale je viazané na jej osobu a na bežný prechod a prejazd súvisiaci s jej osobou. K
oploteniu prichodí poznamenať, že síce žalovaní majú právo na oplotenie, ale len také, ktoré neobmedzí
žalobkyňu v jej práve na prechod a prejazd.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec sa vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. h) ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude rozhodnúť v intenciách uvedených záverov a ak stĺpiky obmedzujú
žalobkyňu alebo by mohli potencionálne obmedzovať žalobkyňu v jej práve, poskytne jej ochranu a
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.“

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ohliadkou na
mieste samom, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka poukazovala, že má pozemok tak, že k svojmu domu sa nedá dostať inak ako cestou,

na ktorej je zriadené vecné bremeno. To zriaďovala s pani R. v roku 2009. V roku 2010 však pôvodná
odporkyňa zabrala časť tejto cesty tak, že ho oplotila a tým pádom sa na daný pozemok nedostanú veľké
autá. Je pravdou, že osobné auto tam prejde, avšak v zime je nemožné, aby nákladné auto napríklad
smetiari prešli až k jej domu. Preto podala tento návrh. Predložila súdu fotodokumentáciu predmetnej
cesty, ako sú vedené kolíky a pletivo po nej. Pôvodnú zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrela

navrhovateľka s odporkyňou, pretože hoci cez cestu chodili roky, tak nikdy s tým neboli problémy. Ale
v prípade, ak by dom chcela predať, alebo stavať, tak by problémy mohli byť. Po tej ceste chodili
vždy. Žiadny iný prístup k pozemku nie je, je tam len les a lesná cesta. Jej sused, ktorý kúpil pôvodný
rodičovský dom, chodí cez lesnú cestu. Tá je teraz upravená, ale ona sa cez tú cestu nemôže dostať,
pretože sused, ktorý kúpil jej pôvodný rodičovský dom, si pozemok oplotil. Inou cestou ako cestou, na

ktorej je zriadené vecné bremeno sa nedostane. Navrhovateľka poukazovala, že na zriadenie vecného
bremena boli vlastníci vyzvaní potom, čo sa robil ROEP v ich katastri.

Odporkyňa v 1. rade poukazovala na to, že v roku 1972, keď sa sem s rodičmi nasťahovali, chodilo sa
cez vrch a nie okolo ich domu. Oni ohradili časť na svojom pozemku, pretože majú za to, že cesta je

stále 2,5 až 3 metre široká a osobné auto tam bez problémov prejde. Odporkyňa v 1. rade potvrdila,
že kolíky a plot urobili preto, pretože mali problémy s dcérou navrhovateľky, ktorá tam chcela stavať.
Chodili po stavebných úradoch. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že by sa k domu nedostali smetiari,
pretože smetiari tam chodia každý týždeň na multikáre, ako ju informovali na technických službách.

Odporca v 2. rade uviedol, že pôvodný plot, ktorý bol pri dome, bol v dezolátnom stave, preto urobili nový
a keďže plot má byť podľa stavebného zákona 3 metre od domu, tak ten plot urobili 3 metre od domu.
Osobným autom tam podľa neho navrhovateľka bez problémov prejde, pretože je tam dostatok miesta
a predložil súdu vlastnú fotodokumentáciu. Prejdú tam aj smetiari s multikárou a podľa jeho informácii
sa navrhovateľka nesťažovala, že by mala problém s technickými službami. Podľa neho je zriadené

vecné bremeno uplatňované bez obmedzení, oni si len vyhradili to, čo bolo navyše a možnosť chodenia
a prejazdu tam stále ostala. Samy by chceli podať návrh na zúženie vecného bremena.Odporkyňa v 3. rade poukázala na to, že pri konaní ROEP ich zavolali z katastrálneho úradu s tým,
že pozemok, ktorý je ich, má nové parcelné číslo XXXX/XX a je to prístupová cesta k pozemku
navrhovateľky. K oploteniu došlo z ich strany potom, ako začali chodiť cez ich pozemok ťažké autá,

pretože dcéra navrhovateľky sa tam chcela stavať. Poukazovala na to, že navrhovateľka chodila celé
roky druhou cestou cez les, ale keď predala svoj rodičovský dom a vzťahy so susedom sa narušili, ten si
postavil plot, tak začala chodiť cez ich pozemok. Pamätala si na to, že v čase, keď sa tam nasťahovali v
roku 1972, nemali cestu a chceli chodiť cez pozemok navrhovateľky, ktorá im to nedovolila, preto museli
chodiť v gumákoch do školy cez blatovú cestu, pokiaľ cesta nebola urobená.

Odporkyňa v 4. rade poukazovala na to, že roky tam bývala ich mama, ktorá už tam ale 4 roky nebýva
a dom patrí im šiestim súrodencom. Chodievajú tam pravidelne, dom by chceli predať.

Odporkyňa v 5. rade uviedla, že plot urobili z dôvodu, že tam začali chodiť ťažké stroje a cesta sa
narušovala, narušovala sa aj statika domu, pretože sa jedná len o jednoduchú hlinenú cestu.

Odporca v 6. rade poukazoval na to, že keď začali chodiť ťažké nákladné autá cez ich pozemok - cez
cestu, cez ktorú je zriadené vecné bremeno, začala sa narúšať statika domu aj statika cesty. Ďalej
uviedol, že keď chceli dom predať a prišiel tam záujemca o kúpu domu, tak vždy prišla navrhovateľka
porozprávať sa s potencionálnym kupcom, aká je tam zlá elektrika, základy a odrádzala záujemcov od

kúpy domu. Napokon realitný maklér odstúpil s nimi od zmluvy.

Účastníci boli vyzvaní k mimosúdnej dohode u mediátorky, kde sa aj zúčastnili mediačného konania, no
napokon k dohode nedošlo.

Z priloženej zmluvy o zriadenie vecného bremena zo dňa 12.5.2008 vyplýva, že pôvodná majiteľka
parcely č. XXXXX/X na LV č. XXXX Správy katastra D.O. zriadila zmluvou vecné bremeno v prospech
Y. M. a to právo prechodu a prejazdu cez pozemok č. XXXXX/X bezodplatne.

Po zrušujúcom uznesením Krajského súdu zotrvávali účastníci na svojich postojoch. Súd nariadil

ohliadku na mieste samom. Na mieste samom zistil, že kovové stĺpiky sú zasadené do zeme a cesta
je prejazdná. Súd ju vlastným autom prešiel bez problémov. Na mieste samom účastníci zotrvávali na
svojich stanoviskách. Navrhovateľka poukazovala na to, že v zime cesta nie je prejazdná, pretože tu
neprejde odhrňovač, ani smetiarske auto. Uvádzala, že by bola ochotná odkúpiť predmetnú parcelu,
ktorá má byť cestou. Odporcovia však zotrvávali na svojich stanoviskách s tým, že prejazdu po tejto

ceste navrhovateľke nikdy nebránili.

Odporcovia predložili vyjadrenie SPP k prejazdu ťažkých mechanizmov. SPP vo svojom vyjadrení zo
dňa 11.7.2012 uviedlo, že žiadajú, aby pred prejazdom ťažkých mechanizmov boli nad plynovodom,
ktorý vedie pod parcelou, na ktorej je vecné bremeno, umiestnené panely. Taktiež SPP predložilo aj

nákres svojho plynárenského potrubia cez predmetnú parcelu.

Navrhovateľka na poslednom pojednávaní uviedla, že v stavebnom povolení, ktoré dostala je uvedené,
že nemôže prejsť cestu mechanizmus ťažší ako 3,5 tony. Ďalej uviedla, že cesta bola vysypaná
makadamom1,5metrazastĺpikmia1,5metravceste.Zohliadkynamiestesamomvšaktátoskutočnosť

nevyplýva. Odporcovia uvádzali, že nemôžu predať navrhovateľke len časť cesty, pretože by sa odstavili
od svojho pozemku, ktorý by sa rozdelil na dve časti bez prejazdu, kde by ostal len breh a rodinný dom.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primeranenáklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Súd sa zaoberal návrhom navrhovateľky v troch bodoch a to zdržania sa zásahu do výkonu práva
navrhovateľky zodpovedajúce vecnému bremenu, práva prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok,

ďalej žaloby o odstránenie 11 železných stĺpov a žaloby o povinnosti trpieť právo prechodu cez svoj
pozemok..

Vecné bremená sú vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Obmedzenie môže spočívať: niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. V tomto

prípade bola zmluva o zriadení vecného bremena zriadená s povinnosťou vlastníka predmetnej parcely
trpieť právo prechodu cez svoj pozemok. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého
druhu a to spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem), alebo patriace určitej osobe (in
personam). V tomto prípade bolo zmluvou o zriadení vecného bremena zriadené vecné bremeno v
prospechosobynavrhovateľky,nieviažúcesakpredmetnémupozemku.Totoprávoviažúcesakfyzickej

osobe neprechádza na iného a viaže sa iba ku konkrétnej osobe v tomto prípade navrhovateľky, ktorá je
viazaná k susednej nehnuteľnosti. Vecné bremená vznikajú presne vymedzenými spôsobmi a jedným
spôsobom je aj písomná zmluva tak, ako to bolo v tomto prípade. V tejto zmluve je potrebné dostatočne
presne vymedziť rozsah a obsah vecného bremena a toto vecné bremeno vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností.

Súd chce v tomto prípade poukázať na to, že neboli pochybnosti o tom, že zmluva o zriadení vecného
bremena, ktorá sa nachádza v spise zo dňa 12.5.2008, zriadila vecné bremeno k nehnuteľnosti č.
XXXXX/X v prospech navrhovateľky. Ak sa navrhovateľka dožadovala výroku o povinnosti odporcov
zdržať sa zásahov do výkonu práva, bolo v jej rukách dôkazné bremeno, aby preukázala, že toto vecné

bremeno je jej obmedzované.

Z priloženej zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva právo navrhovateľky prechodu a prejazdu cez
pozemok, pričom z obsahu samotnej zmluvy nie je zrejmé, v akej šírke predmetná cesta, ktorá zaručuje
právo prechodu a prejazdu cez pozemok, je. Súčasťou tejto zmluvy je aj geometrický plán, ktorý bol

urobený až po dátume podpísania tejto zmluvy XX.XX.XXXX, avšak podpis na listine zo strany G. R.
podľa osvedčenia zo strany mesta bol urobený až 12.1.2009. Až v roku 2009 bola ťarcha zapísaná do
listu vlastníctva. Z geometrického plánu, ktorý bol súdu predložený, vyplýva šírka predmetného práva
prechodu 3 metre. Z ohliadky na mieste samom súd chce uzavrieť, že táto šírka nebola zo strany
odporcov porušená a po celej dĺžke bola zachovaná aj potom, čo odporcovia na vlastnom pozemku

osadili stĺpy. Súd teda opätovne uzatvára, že predmetné stĺpiky nijako neporušili zmluvu o zriadení
vecného bremena, pretože v súlade s geometrickým plánom sú od brehu 3 metre. Ako sa súd presvedčil
pri ohliadke, tieto 3 metre garantujú právo prechodu motorovým vozidlom. Je irelevantné pre rozhodnutie
súdu, či prejde po takejto ceste aj väčšie motorové vozidlo, keďže samotná zmluva o zriadení vecného
bremena a s priloženým geometrickým plánom garantuje právo prechodu v šírke 3 metrov. Súd teda

opätovne uzatvára, že odporcovia nijako neporušili zmluvu o zriadení vecného bremena a prejazd pre
navrhovateľku v šírke 3 metrov je zaručený. Navrhovateľka prejde motorovým vozidlom a v zmysle
predložených listinných dôkazov tam nepochybne prejde aj vozidlo do 3,5 tony, pretože ťažšie vozidlá
s poukazom na vyjadrenie SPP tam ani prechádzať nemôžu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené a bolo by
vhodné pre ďalšie spolužitie, aby účastníci boli schopní uzavrieť kompromis ohľadne vecného bremena
do budúcna, či už jeho rozšírením, zúžením, alebo presným vymedzením práv vyplývajúcich z vecného
bremena, keďže zmluva o zriadení vecného bremena z roku 2008 je veľmi strohá a v podstate v krátkomčase po jej uzavretí začali vznikať medzi účastníkmi problémy pri užívaní vecného bremena. Preto aj
súd navrhoval, aby účastníci uzavreli mimosúdnu dohodu, aby aj do budúcnosti predišli súdnym sporom,
avšak bezúspešne.

S poukazom na to, že návrh navrhovateľky nebol počas konania nijako menený a súd sa zaoberal
návrhom na zdržanie sa zásahov do výkonu práva navrhovateľky, práva prechodu a prejazdu a
odstránenie 11 železných stĺpov, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože ako bolo vyššie uvedené
v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena, nebolo nijako právo navrhovateľky na prechod a prejazd

porušené a stĺpiky nijako neobmedzujú navrhovateľku a navrhovateľkou zriadené vecné bremeno s
právnou predchodkyňou odporcov, ktoré bolo vymedzené na 3 metre.

S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešní odporcovia si náhradu trov

konania neuplatnili, trovy konania im nevznikli, preto súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.