Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203478
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515203478.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: P. R., nar.
X.X.XXXX, K., J. XX, právne zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Nám. slobody 2, Humenné
proti žalovanému: CREBER s.r.o., Veľký Lipník 75, IČO: 43 861 342 v konaní o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2014 sumu
555,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia, za mesiac december 2014

sumu 800,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2015 do zaplatenia, za mesiac január
2015 sumu 690,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.3.2015 do zaplatenia v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 10.7.2015, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť mu z
titulu nevyplatenej mzdy za mesiac november 2014 sumu 555 eur s úrokom z omeškania od 1.1.2015
do zaplatenia vo výške 8, 05 % ročne, za mesiac december sumu 800 eur s úrokom z omeškania od

1.2.2015 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne a za mesiac január 2015 sumu 690 eur s úrokom z
omeškania od 1.3.2015 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného
pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.3.2014 a pracovný pomer bol ukončený 19.1.2015.
V pracovnej zmluve síce mal dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 420 eur, ale v skutočnosti mal
so štatutárnym zástupcom žalovaného dohodnutú hodinovú mzdu vo výške 10 eur, ktorá mu bola aj
skutočne vyplácaná, pričom platby mu prichádzali z dvoch až troch účtov od žalovaného. Napriek tomu,

že riadne pracoval až do skončenia pracovného pomeru, naposledy mu žalobca vyplatil mzdu v mesiaci
október2014,zamesiacenovember,december2014ajanuár2015mudoposiaľmzdanebolavyplatená,
a to aj napriek opakovaným výzvam zo dňa 3.5.2015 a 13.5.2015. Následne bola žalovanému dňa
21.5.2015 zasielaná doporučená výzva prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, ale ani túto výzvu
mu žalovaný mzdu v plnom rozsahu nezaplatil.

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovanému doručil žalobu a vyzval ho, aby sa
k nej v lehote 15 dní vyjadril. Žalovaný v podaní, doručenom súdu dňa 24.8.2015, uviedol, že nárok
uplatnený žalobcom v plnom rozsahu neuznáva. Podľa jeho tvrdenia nárok žalobcu na mzdu za obdobie
od novembra 2014 do januára 2015 je vo výške 736,85 eur. Žalovaný poprel, aby bola dohodnutá
hodinová mzda vo výške 10 eur a poukázal na skutočnosť, že žalobca nesprávne rozumie pojem mzdy s
poukazom na výklad k ustanoveniu § 118 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP), podľa ktorého za mzdu

treba považovať všetky plnenia zamestnávateľa poskytované zamestnancovi za vykonanú prácu. Podľa
mzdovej evidencie žalovaného, žalovaný eviduje žalobcove nároky, a to za mesiac november 2014čistá mzda 353,55 eur, zrážky v sume 78,05 eur, k výplate 274,95 eur, za mesiac december 2014 čistá
mzda 359,18 eur, zrážky 80,05 eur, k výplate 278,95 eur a za mesiac január 2015 čistá mzda 215,07
eur, zrážky 32,05 eur, k výplate 182,95 eur. V závere poukázal na to, že bývalým zamestnancom pre

nedodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci boli postupne ukladané sankcie vo forme peňažných pokút, ktoré niekoľkonásobne presahujú
ich mzdové nároky. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ jednostranne rozhodol o vykonaní zrážky zo
mzdy podľa § 131 ods. 2 písm. c) ZP.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.2.2016, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho právny zástupca
a žalovaný. Žalobca trval na podanej žalobe a poukázal na to, že strany si dohodli hodinovú mzdu
vo výške 10 eur, čoho dôkazom sú vyplatené sumy za mesiace, ktoré nie sú predmetom súdneho
sporu (ak sa vydelia vyplatené sumy počtom odpracovaných hodín), ale aj čestné prehlásenia ostatných
zamestnancov žalovaného. Poukázal na to, že v mesiaci apríl 2014 bola žalobcovi poukázaná na účet
suma: 1 x 135 eur, 1 x 259,80 eur a 1 x 945 eur, všetky sumy boli poukázané dňa 22.4.2014 z troch

rozličných účtov. Podľa tvrdenia žalobcu v tomto mesiaci odpracoval 134 hodín, vyplatená suma za tento
mesiac sa zhoduje s jeho tvrdením, že bol so žalovaným dohodnutý na vyplácaní mzdy vo výške 10 eur
za hodinu. Podobne to bolo aj v ďalších mesiacoch, napr. v mesiaci máj 2014, v ktorom bola vyplatená
mzda za apríl, kedy bola na účet žalobcu poukázaná suma z dvoch rôznych účtov v celkovej výške
1 812,40 eur za odpracovaných 181,5 hodín. Tiež uviedol, že u žalovaného pracoval s prestávkami

približne 5 rokov ako tesár a prácu vykonával v Holandsku. Prvú pracovnú zmluvu uzatvorili už v roku
2009, obsahovo však bola totožná so zmluvou uzavretou dňa 11.3.2014. S konateľom žalovaného
sa ústne dohodol na mzde 10 eur za hodinu, ale v pracovnej zmluvy bola uvedená suma 420 eur s
odôvodnením konateľa žalovaného, aby nemusel platiť vyššie odvody. Mzdu vo výške 10 eur za hodinu
mal skutočne vyplácanú až do novembra 2014, o výške hodinovej mzdy vedel každý, kto pracoval u

žalovaného. Žalobca nevedel uviesť, s kým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu v Holandsku a žalovaný
ho neinformoval o tom, že mal byť pridelený k náhradnému zamestnávateľovi v Holandsku. Spolu s
Ondrejom Valigom, Jozefom Brillom a Pavlom Valigom stavali betónové steny pre mliekáreň a majstrom
bol Jozef Foltin, ktorý im aj prideľoval prácu a posielal ich na jednotlivé stavby. Pracovali tam aj holandskí
pracovníci, ale tí mu žiadnu prácu neprideľovali. Žalovaný mu vyplácal mzdu v priemere vo výške 2000

eur mesačne, nie však viac ako 2300 eur. V mesiaci november 2014 mal odpracovaných 55,5 hodín,
v decembri 2014 80 hodín a v januári 2015 69 hodín. Za uvedené mesiace mu žalovaný nevyplatil
žiadnu mzdu. Po tom, čo mu nebola vyplatená mzda za mesiac november 2014, napriek nedôvere voči
žalovanému, pokračoval vo výkone práce pre žalovaného, keďže mu Jozef Foltin sľúbil, že ak holandská
spoločnosť zašle žalovanému peniaze na účet, potom mu vyplatí mzdu a ak ich nepošle na účet, predá

autá a vyplatí mu peniaze na účet, k čomu však nedošlo. Ďalej uviedol, že v čase uzavretia pracovnej
zmluvy žalovaný podnikal určité obdobie (asi pol roka) pod obchodným menom NE Plan B. V. s. r.
o. a potom zmenil obchodné meno na CREBER, s. r. o., s rovnakým IČO, teda nešlo o holandskú
spoločnosť, ale išlo o tú istú spoločnosť, s ktorou mal uzatvorenú pracovnú zmluvu.

4. Žalovaný uviedol, že prvú pracovnú zmluvu so žalobcom uzavrel v lete 2009 a pracovný pomer trval
do novembra 2013. Ďalšia pracovná zmluva bola uzavretá 11.3.2014. Pred uzavretím tejto pracovnej
zmluvy jednal so žalobcom ďalší konateľ spoločnosti Ing. Jozef Foltin. Peniaze na účet žalobcu
boli vyplácané tak, že z účtu s koncovkou 4885 bola vyplácaná mzda a z účtu s koncovkou 4930
boli vyplácané finančné prostriedky, ktoré boli zaslané spoločnosťou NE Plan B. V. s. r. o. na účet

žalovaného a následne vyplácané jeho zamestnancom s tým, že išlo o holandskú spoločnosť a jej
konateľ určil, ktorým zamestnancom a v akej výške majú byť platby vyplatené. Žalovaný vykonával
odvody za žalobcu iba z časti príjmov, z ďalších príjmov odvody nevykonával, keďže tieto príjmy
boli zdaňované v Holandsku. Nevedel uviesť, akú zmluvu mal žalobca uzavretú s holandskou firmou
CROP, ktorá robila odvody. Ďalej uviedol, že mzda bola závislá od toho, či holandská spoločnosť

uhradila žalovanému vystavené faktúry. V žalovanom období vystavené faktúry žalovanému holandská
spoločnosť neuhradila z dôvodu, že stavba v Holandsku nebola prevzatá objednávateľom. Žalovaný
súčasne priznal, že za obdobie trvania pracovného pomeru bola žalobcovi vyplácaná vyššia mzda,
ako je uvedená v pracovnej zmluve, na pokyn jeho zmluvného partnera v Holandsku. S holandskou
spoločnosťou mal žalovaný uzavretú obchodnú zmluvu o prideľovaní zamestnancov. Tvrdil, že žalobcovi

neoznámil že bude pridelený užívateľskému resp. náhradnému zamestnávateľovi, ale tento mal o tom
vedomosť. Brat konateľa žalovaného Foltin nepôsobil v Holandsku ako stavbyvedúci, ale ako tlmočník,
tvrdil, že zamestnancom žalovaného prideľoval prácu holandský stavbyvedúci, ale nevedel uviesť jeho
meno.5. Na pojednávaní dňa 15.12.2016 žalobca uviedol, že pokiaľ ide o predloženú žiadosť o vystavenie PD
A1 z dôvodu vyslania zamestnanca do iného členského štátu EÚ v zmysle čl. 12.1 nariadenia EES,

mu žalovaný neoznámil zmenu obchodného mena a nevedel uviesť, či takúto žiadosť pre sociálnu
poisťovňu podpisoval. V súvislosti s predloženými mzdovými listami žalovaným za obdobie 11/2014,
12/2014 a 1/2015 uviedol, že mu žalovaný nevyplatil žiadnu mzdu, aj keď v mzdových listoch uvádzal
výšku čistej mzdy za jednotlivé mesiace. Podľa jeho evidencie v mesiaci november 2014 odpracoval
55,5 hodín, za ktoré mu žalobca nevyplatil žiadnu sumu, teda mu dlhuje sumu 555 eur, v mesiaci

december odpracoval 80 hodín, žalovaný mu nevyplatil žiadnu sumu, teda mu dlhuje sumu 800 eur a za
mesiac január odpracoval 69 hodín, žalobca mu nevyplatil žiadnu mzdu a dlhuje mu 690 eur. Žalobca
poprel, aby mu žalovaný uložil nejakú pokutu alebo finančnú sankciu.

6. Žalobca na pojednávaní zobral žalobu späť v časti úroku z omeškania nad 5,05 % ročne z dôvodu
nesprávneho uplatnenia a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. K žiadosti o vystavenie PD A1 z dôvodu

vyslania zamestnanca predloženej žalovaným v priebehu konania na výzvu súdu, uviedol, že táto je zo
dňa 4.8.2014, ale už v apríli a máji 2014 bola žalovanému vyplácaná mzda spoločnosťou NE Plan B.
V. s. r. o. Poukázal aj na iné konania vedené na tunajšom súde, kde žalovanou stranou bola spoločnosť
CREBER s. r. o., v ktorých skutkový stav je totožný a boli v nich predložené obdobné dôkazy. Tiež
tvrdil, že dohoda o výške hodinovej mzdy bola výsledkom vzájomného rokovania a jej neodzrkadlenie

v písomnom vyhotovení nemôže byť na ťarchu zamestnanca. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou
pracovnou zmluvou (čl. 4), dohodou o skončení pracovného pomeru (čl. 5), výpismi z účtu žalobcu (čl.

6-10), mzdovými listami (čl. 24 - 25), dohodou o spolupráci medzi spoločnosťou NE Plan a žalovaným
(čl. 49), výkazom dane zo mzdy (čl. 58), písomným vyjadrením žalobcu (čl. 22), písomným vyjadrením
žalovaného (čl. 23), čestnými vyhláseniami Pavla Valigu a Andreja Petrufa (čl. 81-82), ako aj obsahom
celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný v období od 15.1.2014 do 1.10.2014 podnikal pod
obchodným menom NE Plan B.V., s.r.o., jeho štatutárnymi zástupcami boli Ing. Jozef Foltin a Roman
Foltin, zodpovedným vedúcim za tesárstvo bol Ing. Jozef Foltin.
Dňa11.3.2014 bolauzatvorenámedzižalobcomažalovanýmpracovnázmluvasdňomnástupužalobcu
do práce 11.3.2014, druh práce tesárstvo, miestom výkonu práce Veľký Lipník, dohodnutá mzda 420

eur, so splatnosťou mzdy k 30. dňu nasledujúceho mesiaca. Dňa 19.1.2015 strany uzavreli podľa § 60
ZP dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer skončil 19.1.2015.

9. Podľa predložených výpisov z účtu žalobcu na jeho účet boli poukazované nasledovné platby, a to
dňa 27.5.2014 od NE Plan B. V. s.r.o, sumy 510 eur, 945 eur a 357,41 eur, dňa 30.6.2014 suma 356,13

eur, dňa 15.7.2014 suma 885 eur, dňa 29.7.2014 354,84 eur, dňa 6.8.2014 suma 1 150 eur, dňa
2.9.2014 sumy 358,11 eur, 770 eur a 200 eur, dňa 1.10.2014 suma 354,45 eur, dňa 6.10.2014 sumy
355 eur a 785 eur, všetky platby od spoločnosti NE Plan B..V. s.r.o. a dňa 18.12.2014 suma 357,15 od
spoločnosti CREBER s.r.o.
Podľa prepočtov žalobcu a výpisov z účtu v mesiaci apríl 2014 bola žalobcovi poukázaná na účet suma:

1 x 135 eur, 1 x 259,80 eur a 1 x 945 eur, všetky sumy boli poukázané dňa 22.4.2014 z troch rozličných
účtov. Podľa tvrdenia žalobcu v tomto mesiaci odpracoval 134 hodín, vyplatená suma za tento mesiac sa
zhoduje s jeho tvrdením, že bol so žalovaným dohodnutý na vyplácaní mzdy vo výške 10 eur za hodinu.
Podľa mzdových listov doložených žalovaným žalobca v mesiaci november 2014 odpracoval 19 dní a
182,40 hodín, v mesiaci december 2014 odpracoval 16 dní a 153,60 hodín a v mesiaci január 2015

odpracoval 11 dní a 105,60 hodín.
Podľa žalobcu za uvedené obdobie odpracoval v novembri 2014 - 55,5 hodín, v decembri 2014 - 80
hodín a v januári 2015 - 69 hodín.
Z čestných prehlásení zamestnancov žalovaného v spornom období Andreja Petrufa a Pavla Valigu
vyplýva, že Marek Bučko a Ondrej Valiga mali so žalovaným dohodnutú hodinovú mzdu 10 eur a

žalovaný po tom, čo žalobca podal žalobu o vyplatenie mzdy, doplatil Andrejovi Petrufovi a Pavlovi
Valigovi časť mzdy do výšky dohodnutej odmeny t.j. do 9 eur, resp. 9,5 eur za hodinu.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:Podľa§42ods.1ZPpracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzizamestnávateľom
a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať

zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 43 ods. 5 ZP ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej
uvedie
a) dobu výkonu práce v cudzine,
b) menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,

c) ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
d) prípadné podmienky návrhu zamestnanca z cudziny.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 ZP mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)

poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada

za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

Podľa § 119 ods. 1 ZP mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
Podľa § 130 ods. 2 ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve

alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu
mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
Podľa § 99 ZP zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce,
aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok
akoniecčasovéhoúseku,vktoromzamestnanecvykonávalprácualebomalnariadenúalebodohodnutú

pracovnú pohotovosť.
Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .
Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia OZ, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11.Predmetomkonaniajenárokuplatnenýžalobcomnazaplateniesumy2045eurakonedoplatokmzdy
za obdobie november 2014 až január 2015, ktorú mu žalovaný nevyplatil na základe odpracovaných

hodín a ústnej dohody o výške čistého príjmu 10 eur za hodinu. Žalovaný existenciu ústnej dohody o
výške čistej mzdy v sume 10 eur za hodinu poprel.12. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah na základe písomnej zmluvy zo dňa
11.3.2014 vznikol dňom 11.3.2014 a zanikol dohodou k 19.1.2015, počas celého trvania pracovného
pomeru,tedaajv inkriminovanomobdobížalobca pracoval akozamestnanecžalovanéhomimoúzemia

SR - v Holandsku. Medzi stranami bola sporná výška odpracovaných hodín v období od novembra
2014 do januára 2015 (podľa tvrdení žalobcu 219 hodín). Podľa evidencie žalovaného mal žalobca
v uvedenom období odpracovať 441,60 hodín, teda podstatne viac ako si uplatňuje žalobca (204,50
hodín).

13. Zo znenia ustanovenia § 118 ods. 1 ZP vyplýva, že právo na mzdu je viazané na výkon práce
zamestnancom. Zákon mzdu charakterizuje ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Pre výšku nárokov na mzdu
je rozhodujúca zásadne práca, ktorú zamestnanec fakticky vykonáva. Poskytovať mzdu za vykonanú
prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou
zamestnanca vykonávať prácu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu,

ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Je potrebné
poznamenať, že rozsah dôkazného bremena, ktoré v danom prípade bolo na žalobcovi, pri preukázaní,
že prácu fakticky vykonával, musí vychádzať z podmienok uvedených v § 132 CSP a rozsah dôkazného
bremena,tedaokruhskutočností,ktorékonkrétnemusístranapreukázať,zásadneurčujehmotnoprávna
norma, t.j. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z ustanovenia§ 99 ZP vyplýva, že

zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti
a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca. Súd je toho názoru, že každý zamestnávateľ
by mal mať sám záujem o vedenie riadnej evidencie, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať
svoje práva v prípade potreby aj na účely obrany. Uvedené nemôže byť v konaní dávané za povinnosť
zamestnancovi, ktorý predložil svoju evidenciu, pričom podľa tejto evidencie žalobca odpracoval pre

zamestnávateľa podstatne menej hodín, ako eviduje žalovaný - zamestnávateľ.
14. Na základe uvedeného súd ustálil, že žalobca odpracoval pre žalovaného v období, ktoré je
predmetom súdneho sporu, spolu 204,50 hodín a to v novembri 2014 55,50 hodín, v decembri 2014
80 hodín a v januári 2015 69 hodín.

15. Pokiaľ ide o dohodu o výške hodinovej mzdy v sadzbe 10 eur/hodina, súd má za to, že aj keď
v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda vo výške 420,-- eur, mesačne v
skutočnosti sa strany dohodli na čistej hodinovej mzde v sadzbe 10 eur. Ústnu dohodu medzi konateľom
žalovaného a žalobcom o výške hodinovej mzdy súd považuje za platne uzavretú. Súd má za to, že táto
ústna dohoda bola jasne a určite formulovaná a jej uzavretie bez písomnej formy nemôže byť vykladané

na ťarchu zamestnanca. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Pokiaľ sa týka právnych úkonov ZP v ustanovení § 15 a nasl.
upravuje len osobitosti právnych úkonov pre oblasť pracovného práva a toto ustanovenie neobsahuje
definíciu pojmu „právny úkon“, preto s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 4 ZP ju treba hľadať v
ustanovení § 34 OZ, v zmysle ktorého právnym úkonom rozumieme právne relevantný prejav vôle, t.j.

taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom vôle spájajú. Vychádzajúc z uvedeného znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú
existencia vôle, prejav tejto vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov
prejavu vôle. Medzi základné náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle, ktorý musí
byť po výrazovej stránke zrozumiteľný a po obsahovej stránke určitý. Dohoda o výške hodinovej mzdy

bola výsledkom ich vzájomného rokovania, jej neodzrkadlenie v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy
nemôže byť vykladané na ťarchu zamestnanca. Uvádzanie inej výšky mzdy do písomného vyhotovenia
pracovnej zmluvy zamestnávateľom možno považovať za snahu vyhnúť sa odvodovým povinnostiam
zamestnávateľa.

16. Dôkazom o tom, že medzi stranami bola dohodnutá čistá hodinová mzda vo výške 10,-- eur, je
výška vyplácanej mzdy žalobcovi žalovaným do novembra 2014 podľa výpisov z účtu žalobcu, ako aj
skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní priznal, že žalobcovi vyplácal vyššiu mzdu. Ďalšími dôkazmi
podporujúcimi tvrdenia žalobcu o výške dohodnutej hodinovej mzdy sú čestné vyhlásenia Pavla Valigu
a Andreja Petrufa, spolupracovníkov žalobcu a zamestnancov žalovaného, ktorí jednoznačne uviedli,

že žalobca, ale aj Jozef Brilla a Ondrej Valiga mali so žalovaným ústnu dohodu o 10 eurovej hodinovej
mzde, pričom o pravdivosti týchto čestných vyhlásení súd nemal dôvod pochybovať.17. Súd poukazuje na aplikáciu Smernice EP a Rady č. 96/71 ES o vysielaní pracovníkov v rámci
poskytovania služieb, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR, je teda záväzná a súd je povinný ju
aplikovať a teda pracovnú zmluvu posudzovať aj z hľadiska dostavenia sa účelu zabezpečovaného

citovanou Smernicou. V článku 3 Smernice sú upravené vzťahy a podmienky zamestnania pracovníkom
vyslaným na územie členských štátov, ktoré sa musia dodržiavať a okrem iného i zaručenie podmienok
týkajúcich sa maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnych mzdových taríf, vrátane sadzby za
nadčasy. Nebolo sporné, že žalobca vykonával prácu v Holandsku, kde je minimálna výška mzdy vyššia
ako 420 eur mesačne.

18. Súdu z úradnej povinnosti je známe, a to z konania 2Cpr/2/2015, predmetom ktorého je tiež
nevyplatená mzda žalovaným za rovnaké obdobie, ako v tomto konaní - t.j. obdobie od novembra
2014 do januára 2015, kde bol žalobcom Ondrej Valiga a žalovaným rovnaká obchodná spoločnosť
CREBER s.r.o. V tomto konaní žalobca Ondrej Valiga tiež tvrdil, že mal so žalovaným ústnu dohodu
o výške odmeny v sume 10 eur za hodinu a túto sumu mu žalovaný až do novembra 2014 skutočne

vyplácal, pričom žalovaný použil rovnakú obranu, ako v prejednávanom prípade a aj v tomto konaní
2Cpr/2/2015 nepredložil súdu žiadne listiny preukazujúce jeho tvrdenia.

19. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi mzdu vo výške 2 045 eur, t.j. za mesiac november za 55,50 hod. vo výške

555, za mesiac december 2014 za 80 hod. vo výške 800 eur a za mesiac január 2015 za 69 hod. vo
výške 690 eur.

20. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na

skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v

konaní), sa pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Vyššie citované zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, 2 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
je zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje
za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdí a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť potrebné
skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej

normy. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
Vzhľadomnauvedenémožnozhrnúť,žestranasporumápovinnosťtvrdeniaipovinnosťdôkaznú,medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplneniesankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je
neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových veciach za následok
neúspech strany, ktorá tieto procesné povinnosti nesplnila. Na stranách teda je, aby dbali o ochranu

svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci
(vigilanti bus iura scripta sunt - práva patria len bdelým) a samy sú povinné starať sa o to, aby
rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na tieto skutočnosti označili aj dôkazy.

Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia

o oprávnenosti zamestnávania žalobcu mimo územia SR a tvrdenia o dohode ním uvádzanej výške
mzdy a o dôvodnosti a výške uloženej finančnej sankcie žalobcovi, preto súd žalobe vyhovel.

21. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne
zo sumy 555 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 1.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 690
eur od 1.3.2015 do zaplatenia (nakoľko žalobca zobral späť žalobu v časti úroku z omeškania nad 5,05

% ročne z dôvodu nesprávneho uplatnenia jeho výšky).

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa pracovnej zmluvy mzda za vykonanú prácu bola splatná do 30. dňa nasledujúceho mesiaca,
t.j. nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením mzdy. V čase, odkedy žiadal
žalobca priznať úroky z omeškania, bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie

0,05 %, žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne ( 5% + 0,05 %)
zo súm a od termínov uvedených vo výrokovej časti rozsudku do zaplatenia. S poukazom na citované
zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v
sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 555 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 1.2.2015 do
zaplatenia a zo sumy 690 eur od 1.3.2015 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nevyplatenú mzdu za mesiac
november 2014 vo výške 555,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia,
za mesiac december 2014 vo výške 800,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2015 do
zaplatenia,zamesiacjanuár2015vovýške 690,--eurs5,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod1.3.2015
do zaplatenia a vzhľadom na späťvzatie žaloby súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti

zaplatenia úroku z omeškania nad 5,05 % ročne z dôvodu nesprávneho uplatnenia jeho výšky zastavil.

23. O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca žiadal zaplatenie nevyplatenej mzdy v sume 2 045 eur s príslušenstvom. Keďže súd žalobe

o zaplatenie nevyplatenej mzdy v sume 2 045 eur s príslušenstvom od požadovaných termínov do
zaplatenia vyhovel, žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.