Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5816010040.5

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Z., nar. XX.XX.XXXX v X. N., trvale bytom Y. XXX, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v obci Y. riadne prevzal výzvu Okresného súdu Námestovo na nastúpenie do výkonu
trestu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XT/XX/XXXX bez vážneho dôvodu nenastúpil trest odňatia slobody
uložený rozsudkom Okresného súdu I. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
02.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 02.06.2015,

právoplatným dňa 02.06.2015, ktorý trest mal nastúpiť dňa 02.07.2015 v čase od 08.00 hod. do 14.00
hod. do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Žiline, z dôvodu čoho Okresný súd Námestovo dňa
09.10.2015 pod sp. zn. XT/XX/XXXX vydal príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, na
základe čoho bol dňa XX.XX.XXXX o 11.15 hod. v obci Y. príslušníkmi polície Okresného riaditeľstva
PZ v X. N. zatknutý a následne bol dňa 19.10.2015 o 14.08 hod. policajnou hliadkou OR PZ v X. N.

predvedenýdovýkonutrestuodňatiaslobodydoÚstavunavýkonväzbyaústavunavýkontrestuodňatia
slobody Žilina,

t e d a

maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia

slobody v lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Y. Z. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.X.XXXX obžalobu
pre súdený skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vypočul obžalovaného, svedkov a prečítal listinné
dôkazy po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že
je nevinný a následne využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný vypovedal, že dňa XX. 6. XXXX
neprevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu, v tom čase nebol doma, bol vtedy v J.. Podpis na
doručenke môže byť jeho, podpisuje sa tak, ale výzvu na nastúpenie do výkonu trestu neprevzal, lebo

by asi vedel o tom, že má do výkonu trestu nastúpiť.

Svedkyňa W. Z. uviedla, že je matkou obžalovaného, nevie o tom, či obžalovaný prevzal poštovú
zásielku, ktorej obsahom bola výzva alebo nie, ale doporučené listy si mohol preberať iba on sám. Nevie
sa vyjadriť či obžalovaný bol dňa XX.XX.XXXX doma, v tom čase chodil na nejaké brigády, ale presne ku

konkrétnemu dátumu, sa vyjadriť nevie. Nikdy za syna neprevzala zásielku určenú jemu do vlastných
rúk, veď by jej ju pošta ani nedala. Na žiadosť prokurátora súd čítal výpoveď svedkyne z prípravného
konania zo dňa XX.X.XXXX za účelom odstránenia rozporu, nakoľko v prípravnom konaní sa svedkyňa
jednoznačne vyjadrila, že dňa XX.X.XXXX bol obžalovaný doma a na hlavnom pojednávaní si uvedeným
dátumom istá nebola. Svedkyňa uviedla, že nemôže jednoznačne potvrdiť, či obžalovaný uvedeného

dňa bol doma. Na otázky obhajoby uviedla, že obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný na dva až
tri týždne na psychiatrickom oddelení, takto bol hospitalizovaný v rokoch 2012, 2013 a aj v roku 2014.
Hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení bol aj v roku 2016, robil nepríčetné veci, preto mu zavolala
záchranku. Počas hospitalizácie aj bral nejaké lieky, ale po jeho prepustení lieky nebral, tvrdil, že je
zdravý, stalo sa, že doma niekedy našla aj roztrhané listy.

Svedkyňa W. Y. vypovedala, že pracuje ako poštová doručovateľka a doručuje poštu v mieste bydliska
obžalovaného. Keď bola v tejto veci vypovedať ako svedok na polícii, doručila polícii dôkaz, že
obžalovaný si predmetnú zásielku prevzal na pošte osobne. Obžalovanému nechala doma oznámenie
a on si potom zásielku bol osobne prevziať na pošte. Na pošte mu zásielku doručila vedúca pošty s

tým, že obžalovaný jej predložil občiansky preukaz. Na doklade, ktorý predložila je všetko uvedené aj
číslo občianskeho preukazu.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy najmä výzva na nastúpenie do výkonu
trestu z XX.X.XXXX, doručenka o prevzatí výzvy obžalovaným dňa XX.X.XXXX, oznámenia o uložení

zásielky na poštovom úrade, právoplatný rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX z
XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v E. sp. zn. XTo/XX/XXXX.

Vykonanými listinnými dôkazmi mal súd zistené, že obžalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 20.1.2015 uznaný vinným z pokračovacieho prečinu

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný dňa XX.X.XXXX na
poštovom úrade v Y., potom ako mu bolo doručovateľom v mieste trvalého bydliska ponechané
oznámenie, si po predložení občianskeho preukazu prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu tohto trestu,

ktorý mal nastúpiť dňa 2.7.2015 v čase od 08.00 do 14.00 hodiny do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobodyŽilina.ObžalovanývýkontrestudobrovoľnenenastúpilaOkresnýsúdNámestovodňa9.10.2015
pod č. XT/XX/XXXX vydal príkaz, na základe ktorého bol obžalovaný dňa 19.10.2015 o 11.15 hod.
zatknutý a následne bol toho istého dňa bol do výkonu trestu dodaný.Podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu a ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa §
232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, ktorý vykazuje všetky znaky prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný

popieral vinu na spáchaní súdeného skutku, na svoju obranu uviedol, že predmetnú výzvu na
nastúpenie do výkonu trestu neprevzal a nevedel tak, že má výkon trestu odňatia slobody nastúpiť. Súd
obrane obžalovaného neuveril, jeho obrana bola vyvrátená predovšetkým listinnými dôkazmi o tom, že
obžalovanému bola výzva s obsahom na nastúpenie do výkonu trestu riadne doručená, obžalovaný
sa preukázal občianskym preukazom, jeho totožnosť bola na poštovom úrade preverená, sériové číslo

občianskeho preukazu bolo poštou pri prevzatí zásielky poznačené a tiež bola táto skutočnosť nepriamo
potvrdená aj výpoveďami svedkýň Márie Z., W. Y., obžalovaný sa vyjadril, že podpis na doručenke, by
mohol patriť jemu. Súdom vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj vo všetkých súvislostiach do seba
logicky zapadali, vina obžalovaného tak bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Svedkyňa W.
Z. síce uviedla, že nemá vedomosť o tom, či obžalovaný výzvu prevzal, ale zároveň v prípravnom

konaní potvrdila, že predmetného dňa sa obžalovaný zdržiaval v mieste trvalého bydliska. Svedkyňa W.
Y. presvedčivo spochybnila obranu obžalovaného, uviedla, že predmetná zásielka bola obžalovanému
doručená na pošte potom, ako mu v mieste bydliska zanechala oznámenie, zásielka mu bola doručená
po predložení občianskeho preukazu, obžalovaný prevzatie zásielky potvrdil svojim podpisom na
doručenke. Súdu boli poštovým úradom predložené listinné dôkazy.

Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že obžalovanému bola doručená výzva na nastúpenie
do výkonu trestu, vo výzve bola určená lehota a miesto nástupu výkonu trestu, obžalovaný si výzvu
osobneprevzal,napriektomu,žemalvedomosťotom,ženenastúpenievýkonutrestujetrestnýmčinom,
keďže trest ktorý mal nastúpiť na základe výzvy súdu, mu bol uložený za rovnaký trestný čin, ktorého

sa dopustil rovnakým spôsobom konania, resp. omisívnym konaním, keď na výzvu súdu si nesplnil
svoju povinnosť, nastúpiť do výkonu trestu a tiež bol aj v samotnej výzve poučený o trestnoprávnom
následku. V danom prípade ide o úmyselný trestný čin. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v
priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona, súd nemal pochybnosť, že obžalovaný chcel
spôsobomuvedenýmvtomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonomanaplniltak

všetky znaky skutkovej podstaty súdeného prečinu. Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti
na riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci. Znak marí alebo podstatne sťažuje znamená, že
rozhodnutie, ktoré má byť v dobe činu vykonané, fakticky v dôsledku správania sa páchateľa vykonané
nieje,alebohovykonaťnemožnoalebojevykonanézapodstatnesťaženýchpodmienok.Formymarenia
alebo podstatného sťaženia výkonu rozhodnutia sú taxatívne uvedené v pod písmenami a/ až k/ § 348.

Pokiaľ súd zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného s poukazom na svedeckú výpoveď matky obžalovaného, ktorá uviedla,
že obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, súd návrh považoval za
nedôvodný. Súd sa oboznámil s listinným dôkazom - znaleckým posudkom ktorého predmetom bolo

vyšetrenie duševného stavu obžalovaného v inej trestnej veci, znalecký posudok bol vypracovaný
XX.XX.XXXX, t.j. po tom ako sa obžalovaný dopustil súdeného skutku, znalci, ktorý vyšetrovali duševný
stav obžalovaného a mali k dispozícii aj záznamy o opakovaných hospitalizáciách obžalovaného na
psychiatrickom oddelení sa vyjadrili, že obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou poruchou v
pravom slova zmysle, jeho rozumová aj vôľová zložka boli plne zachované, poruchy v správaní, osobné

vzťahové problémy vyplývajú z jeho povahových rysov, jeho osobnosť je jednoduchá, s rysmi disociality
a pranoidity, má sklony k nepravdivému a alibistickému spracovaniu udalostí. Tiež bolo zistené, že
zvýšene požíva alkoholické nápoje, ktoré nedosahuje úroveň syndrómu závislosti od alkoholu. Má
experimentálne skúsenosti s marihuanou a pervitínom, zo záverov nevyplynula potreba iniciovať anipsychologické vyšetrenie obžalovaného, jeho pobyt na slobode nebol vyhodnotený ako nebezpečný pre
spoločnosť.

Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na druh a výmeru trestu. Zo správy z evidencie priestupkov vyplynulo, že voči obžalovanému boli v
minulosti vedené viaceré priestupkové konania. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má
v registri celkom 11 záznamov, pričom v 4 prípadoch sa jednalo o rozhodnutia cudzozemských súdov,
z toho v jednom prípade došlo k uznaniu cudzozemského rozhodnutia, teda má právne účinky, ako

rozsudok slovenského súdu. Z ďalších 7 záznamov v registri trestov súd pri ukladaní trestu neprihliadal
na 4 odsúdenia, nakoľko tieto odsúdenia boli obžalovanému zahladené. Súd pri ukladaní trestu prihliadal
na posledné odsúdenia Okresným súdom Námestovo, a to rozsudok sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa
9.4.2013, právoplatný dňa XX.X.XXXX, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, zaradený na výkon trestu bol do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, rozsudok sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa 14.01.2013, ktorým

mu bol peňažný trest vo výmere 500 Eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 15
dní nepodmienečne, k premene ktorého došlo dňa 3.12.2013 a naposledy bol odsúdený rozsudkom
OkresnéhosúduNámestovosp.zn.XT/XX/XXXXzodňa20.1.2015,ktorýmboluznanývinnýmzprečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v pokračovacom konaní
a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na výkon

trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného poľahčujúce okolnosti zistené neboli. V neprospech

obžalovaného svedčila priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona; bol už za trestný čin
odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods.4 Trestného zákona
zvyšoval dolnú hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Horná hranica ostala
nezmenená. Súd sa pri ukladaní trestu pohyboval v modifikovanej trestnej sadzbe od 8 mesiacov do
24 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej

sadzby so stanovením skúšobnej doby vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Pokiaľ sa súd rozhodol uložiť
obžalovanému trest na slobode, napriek tomu, že mu ukladal trest za rovnaký trestný čin, ktorý dokonca
spáchal po tom, ako už bol za rovnaký trestný čin odsúdený ( ide o prípad špeciálnej recidívy), bolo
tomu preto, že obžalovaný sa súdeného skutku dopustil ešte predtým, ako nastúpil a vykonal si trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na ktorý trest bol odsúdený práve rozsudkom Okresného súdu

Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 20.1.2015, ktorým bol uznaný vinným z rovnakého prečinu. Súd
je presvedčený o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopustil rovnakého
trestného činu ešte predtým, ako si vykonal už uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo by
predčasným hovoriť o zlyhaní prevýchovného účinku už uloženého trestu z hľadiska resocializácie, že
obžalovaný si práve počas výkonu trestu stále neuvedomil nesprávnosť svojho konania a neprehodnotil

svoj doterajší prístup k životu. Vzhľadom na menšiu závažnosť súdeného prečinu, ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný po vykonaní súdeného skutku si vykonal nepodmienečný trest odňatia
slobody, súd považoval za spravodlivé dať obžalovanému ešte jednu možnosť, aby počas dlhšej
skúšobnej doby preukázal spôsobom svojho života, že trest, ktorý si vykonal za rovnaký trestný čin dňa
XX. 6. XXXX vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne ( trest nastúpil dňa 19. XX. XXXX), splnil u neho

svoj prevýchovný účel, že možno u neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život, začlení sa do
spoločnosti a že v jeho prípade tak už nie je nevyhnutným uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Z tohto dôvodu, súd uložil obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu, ktorá je trojnásobne dlhšia
ako samotná výmera uloženého trestu odňatia slobody s tým, že v prípade ak obžalovaný nevyužije
možnosť na nápravu svojho života, a ak ani hrozba premeny trestu nebude dostatočnou motiváciu na

jeho prevýchovu, súd bude mať stále možnosť rozhodnúť o premene podmienečného trestu odňatia
slobody na trest nepodmienečný. Súd je presvedčený o tom, že takto uložený trest je zákonným a
spravodlivým, zodpovedá potrebám nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie vzhľadom na dĺžku
skúšobnej doby a výmeru uloženého trestu a zároveň je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.