Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Pc/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816207672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľov - mal. L. Z.,

nar. X. X. XXXX a mal. R. Z., nar. XX. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v R. za účasti matky T. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom R., Z. X proti odporcovi A.
R., nar. XX. X. XXXX, bytom R., Z. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Z. - Š., M.Á. 1, o určenie
otcovstva a úpravu osobných potrieb a úpravu práva povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e.

Súd maloletú L. Z., nar. X. X. XXXX a maloletého R.Á. Z., nar. XX. X. XXXX z v e r u j edo výchovy

matky - T. Z., nar. XX. X. XXXX a otca - odporcu A. R., nar. XX. X. XXXX zaväzuje prispievať na výživu
maloletej L. sumou po 27,13 Eur/mesačne a na výživu maloletého R. sumou 27,13 Eur/mesačne, vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bolo určenie otcovstva k maloletým deťom - L. L. R. a to na návrh matky. V priebehu
konania,keďžeodporcauznalotcovstvokmaloletým,otcovstvosaurčilosúhlasnýmvyhlásenímrodičov.

Po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd podľa § 109 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP) v tejto časti konanie zastavil, keďže v zmysle predmetného ustanovenia „ak počas
konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu
dieťaťa, súd konanie zastaví“.

S konaním o určenie otcovstva je podľa § 110 CMP spojené konanie o výchove a výžive maloletých detí.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1/ ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd rozhodol v tomto konaní o právach a povinnostiach
rodičov k maloletým deťom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rodnými listami maloletých detí, výsluchom matky
maloletých, písomnými vyjadreniami otca - odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil tento
stav veci.Matka maloletých žiadala maloleté deti zveriť do svojej výchovy, keďže aj doposiaľ zabezpečuje o
maloleté deti starostlivosť a má vytvorené podmienky pre ich výchovu. Zároveň sa domáhala určenia

výživného zo strany otca maloletých aspoň v minimálnej výške a to od marca 2017, resp. právoplatnosti
rozhodnutia, spoukazomnatúskutočnosť,žeotecmaloletýchdetíjevovýkonetrestuodňatiaslobody.Z
výpovedematkyvyplýva,žejenezamestnaná, t.č.jenamaterskejdovolenke,mávovýchove3maloleté
deti , okrem L. L. R. má ďalšie maloleté dieťa, ktorého otcom je U. P.. Žije v spoločnej domácnosti so
svojou mamou, ktorá jej pomáha pri výchove maloletých detí, poberá materský príspevok vo výške 200,-

Eur a detské prídavky vo výške 70,- Eur. S otcom maloletých detí chce spoločne vychovávať maloleté
deti. V podstate, kým otec maloletých nenastúpil do výkonu trestu, žili v spoločnej domácnosti.

Odporca, ako to vyplýva z jeho výpovede, uznal otcovstvo k maloletej L., ako aj k mal. R. a potvrdil,
že je biologickým otcom maloletých, keďže v kritickej dobe, v čase počatia detí sa s matkou dieťaťa
intímne stýkal.

Vzhľadom na to, že t. č. nežije s matkou maloletých detí v spoločnej domácnosti, pretože je vo výkone
trestu, súhlasil s tým, aby maloleté deti boli zverené do výchovy matky a súhlasil aj s minimálnou výškou
výživného v sume po 27,13 Eur/mesačne, pretože vo výkone trestu nie je zaradený na výkon práce a
nepoberá žiadnu mzdu

Z dôkazných listín, potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľky súd
zistil, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur a prídavkov na deti
70,56 Eur/mesačne.

Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1/ až 5/ Zákona o rodine
č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí, podľa svojich schopností a možností a majetkových pomeroch. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1/ ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného v predmetnom konaní bolo preukázané, že odporca okrem maloletých
detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a vzhľadom na to, že zatiaľ je bez príjmu, nezaradený na výkon
práce vo výkone trestu odňatia slobody a súd s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka maloletých nie
je zárobkovo činná, poberá len rodičovský príspevok a okrem rodičovského príspevku iný príjem nemá,
zaviazal odporcu platením aspoň minimálneho výživného na maloleté deti tak, ako je to uvedené vyššie.

Súd maloleté deti zveril do výchovy matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť o
maloleté deti a má vytvorené predpoklady pre ich výchovu.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle
ktorého, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže
súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech
nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V predmetnom konaní súd žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka si žiadne trovy konania neuplatnila a odporcovi
nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.