Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812224512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. O. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. S., M. R. S. XXX/XXX a 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S., R. XXX/XX,
obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. U. S., advokát so sídlom v T., O. XXXX, proti žalovaným:
1/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - S. N., C. XXX/XX, 2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/
XX, 3/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - S. N., C. XXX/XX a 4/ JUDr. M. O., bytom A. - D. č. XXX,
žalovaní 1/, 2/, 3/ zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. L. O. M., advokátka so sídlom C. X/B, XXX
XX A., žalovaný 4/ zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. I. N. s.r.o., so sídlom A., Jesenského XXX/

X, IČO: 47 239 948, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/, 2/
a žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. septembra 2014 č. k.
6C/56/2013-232, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ ospravedlniť sa žalobcom 1/ a 2/ písomnou
formou, a to zaslaním listov na adresy Ing. O. M., ul. M. R. S. XXX/XXX, XXX XX W. S. a V. M.,
ul. R. XXX/XX, XXX XX W. S., za sprístupnenie nepravdivých informácií v uvedenom znení: Týmto
sa Vám ja žalovaný v 1/ rade ospravedlňujem za sprístupnenie nepravdivých informácií, ktoré som

ponechal uverejnené na transparente, ktorý bol vyvesený dňa 22.08.2012 na zhorenej drevenej budove
v meste A., časť S. N. v znení "Toto zariadil O. M. so synom", do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaného v 1/ rade zaviazal povinnosťou ospravedlniť sa žalobcom 1/ a 2/ písomnou formou, a to
uverejnením inzerátu v týždenníku C. noviny My, so sídlom ul. M. O. 6, A., za sprístupnenie nepravdivých
informácií v uvedenom znení: Týmto sa Ing. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. S. XXX/XXX, XXX XX
W.S.aV.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:ul.R.XXX/XX,XXXXX W.S.,ja O.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
A. - S. N. ospravedlňujem za sprístupnenie nepravdivých informácií, ktoré som ponechal uverejnené

na transparente, ktorý bol vyvesený dňa 22.08.2012 na zhorenej drevenej budove v meste A., časť S.
N. v znení: "Toto zariadil O. M. so synom", s tým, že uvedený inzerát je žalovaný v 1/ rade povinný
uverejniť v týždenníku C. noviny My do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného 1/ zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 500 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu žalobcov 1/, 2/ proti žalovaným 2/, 3/ zamietol v celom rozsahu. Žalobu žalobcu v 1.
rade proti žalovanému v 4. rade zamietol v celom rozsahu. O trovách konania nerozhodol s tým, že o
nich rozhodne samostatným uznesením.

V rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným
v 1. až 4. rade z titulu poskytnutia ochrany osobnosti vydania rozsudku, podľa ktorého sú žalovaní v
1. až 3. rade povinní ospravedlniť sa žalobcom v 1. a 2. rade písomnou formou zaslaním listu na ichadresy, v hore uvedenom znení a taktiež ospravedlniť sa im písomnou formou uverejnením inzerátu v
týždenníku C. noviny My v hore uvedenom znení. Ďalej žiadali od žalovaných v 1. a 4. Rade, aby im súd
uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v 1. rade písomnou formou zaslaním listu na adresu Ing. O.

M., ul. M. R. S. XXX/XXX, XXX XX W. S., za uvedenie nepravdivých informácií v znení: Týmto sa Vám
my žalovaní v 1. až 4. rade ospravedlňujeme za uvedenie nepravdivých informácií, ktoré sme uverejnili
na transparente, ktorý bol vyvesený pri stánku Poľovníckeho spolku pri Vestenických urbariátoch, dňa
26.08.2012 v znení: „Starosta je veľký orgán“, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, povinnosti
ospravedlniťsažalobcoviv1.radepísomnouformouuverejneníminzerátuv týždenníkuHornonitrianske

noviny MY, so sídlom: ul. M. Mišíka 6, Prievidza za uverejnenie nepravdivých informácií v tomto znení:
Týmto sa Ing. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. S. XXX/XXX, XXX XX W. S., my žalovaní v 1.
až 4. rade O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. - S. N., 2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, A., 3/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A. - S. N., 4/ JUDr. M. O., bytom
XXX XX D. č. XXX A., ospravedlňujeme za uvedenie nepravdivých informácií, ktoré sme uverejnili
na transparente, ktorý bol vyvesený pri stánku Poľovníckeho spolku pri Vestenických urbariátoch, dňa

26.08.2012 v znení: „Starosta je veľký orgán“, s tým, že uvedený inzerát sú povinní žalovaní v rade 1
až 4 uverejniť v týždenníku Pardon do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhali zaplatenia
nemajetkovej ujmy, a to proti žalovanému v rade 1. vo výške 7.000 eur, proti žalovanému 2/ vo výške
7.000 eur, proti žalovanému 3/ vo výške 5.000 eur a proti žalovanému 4/ vo výške 5.000 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný sčasti.

V súvislosti s nárokmi žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. až 3. rade vyplývajúcimi zo zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobcov v 1. a 2. rade, zverejnením difamujúceho tvrdenia na zhorenej

budove patriacej žalovanému v 1. rade s manželkou súd uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo,ževčastiPartizánske-S.N.niektovyvesiltransparentnazhorenúdrevenúbudovusnázvom:
„Toto zariadil O. M. so synom“, pričom predmetná budova vlastnícky patrila žalovanému v 1. rade a
jeho manželke. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní v 1. až 3. rade vedeli o tom, že tento
transparent bol zverejnený na uvedenej budove niekoľko mesiacov, pričom ho neodstránili. Súd nemal

za to, že by znenie transparentu nebolo určité v tom zmysle, či možno identifikovať osobu dotknutú
tvrdením na ňom, keď bez ohľadu na nepresnosti v označení osoby je zrejmé, že išlo o označenie
osoby žalobcu v 1. rade, keďže iná osoba s menom O. M., teda ľahko zameniteľná s označením O.
M., nie je na mieste, kde bol transparent uverejnený, či v jeho okolí v rámci okresu A., či A., známa.
Svedkoviaajsamotnížalovanínemalisamiproblémstotožniťžalobcuv1.a2.rade sosobouoznačenou

na transparente. Žalobca v 2. rade je synom žalovaného v 1. rade a je tak zrejmé, že označenie „so
synom“ ho spája s tvrdením na transparente. Žalobca je pritom osobou známou, starostom obce W. S.,
žalobca v 2. rade je podnikateľom s pobytom v obci W. S., tiež tak v povedomí občanov ako syn starostu
obce. Transparent bol viditeľný všetkým okoloidúcim, pričom tento obviňoval žalobcov v 1. a v 2. rade z
podpálenia predmetnej budovy. Súd považoval tvrdenie v znení: „Toto zariadil O. M. so synom“ v spojení

s umiestnením na zhorenej budove, a to bezprostredne či len niekoľko dní po požiari, za závažný zásah
do osobnostných práv žalobcu v 1. a 2. rade. Uviedol, že pokiaľ ide o spojitosť textu transparentu a
spôsobu uverejnenia, toto neumožňuje žiadnu inú interpretáciu, ako spojenie požiaru budovy s aktívnym
pričinením žalobcov v 1. a 2 rade. Takéto tvrdenie obviňuje žalobcov z trestnej činnosti, úmyselného
protiprávneho konania s úmyslom spôsobiť škodu cudzím osobám. V priebehu konania bolo pritom

oboznámením trestného spisu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2014 preukázané, že
osobou, ktorá úmyselne spôsobila požiar na nehnuteľnosti patriacej žalovanému v 1. rade, bol odsúdený
U. W.. V predmetnom trestnom konaní neboli žalobcovia trestne stíhaní ani označení ako podozriví zo
zodpovednosti za požiar. Ide tak celkom zrejme o nepravdivý údaj, obviňovanie z nečestného konania,
má teda difamujúci účinok. Zároveň však konštatoval, že pokiaľ si žalobcovia uplatňovali zadosťučinenie

voči žalovaným, mal za to, že žalobcovia nepreukázali zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade za zásah
do ich práv, najmä nepreukázali tvrdenú skutočnosť, že žalovaní v 1. až 3. rade uverejnili difamujúci
nepravdivý výrok. Zodpovednosť žalovaných odôvodňovali vzájomnými spormi medzi rodinami, tým, že
iné osoby ako žalovaní nemali možnosť transparent na budove vyvesiť, v tomto smere však neuniesli
dôkaznébremenootom,žeautoromtransparentuazároveňosobami,ktorébyhouverejnili,súžalovaní.

Naopak, z výpovede svedka Balu vyplýva, že na mieste zhoreniska sa mali pohybovať neznáme osoby,
pričom bezprostredne na to tam bol umiestnený predmetný transparent. Z tohto dôvodu súd žalobou
v časti týkajúcej sa nárokov žalobcov z práva na ochranu osobnosti týkajúceho sa vyššie uvedeného
výroku zamietol.Pokiaľ ide o žalovaného 1. poukázal na čl. 20 ods. 3 prvá a druhá veta Ústavy SR, podľa ktorej
vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmami chránenými zákonom. Uviedol, že je tak zrejmé, že vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa
nachádzalazhorenábudova,bolpovinný,pokiaľajnebolosobou,ktorázverejniladifamačnýtransparent,
tento odstrániť a tak zabrániť ujme na právach žalobcov, ktorú oni trpieť museli, pretože inak nemohli
dosiahnuť nápravu protiprávneho stavu, o čo sa aj neúspešne pokúšali prostredníctvom polície. V tejto
súvislosti poukázal aj na nelogické počínanie žalovaného v 1. rade, ktorý si je vedomý osočujúceho

transparentu na svojej nehnuteľnosti, čo ho navyše ako sám uviedol „trápi“, no napriek tomu ho
neodstránil, ale čakal aby ho neznáme osoby, ktoré ho tam mali vyvesiť za účelom poškodenia žalobcov,
dobrovoľne odstránili. V tomto zmysle považoval súd preukázaný úmysel vedome ponechať uverejnený
nepravdivýdifamačnývýrokaosobužalovanéhov1.radeakovlastníkazhorenejbudovyzazodpovednú
zazásahdoosobnostnýchprávžalobcov,akomotívpoukazujúcnanezhodymedzirodinamiS.aM..Súd
preto žalobe žalobcov 1., 2. v tejto časti vyhovel a podľa § 13 Občianskeho zákonníka priznal žalovaným

primerané zadosťučinenie znenia ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobcovi v 1. rade priznal aj
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur s poukazom na skutočnosť, že obvinenie z úmyselnej
trestnej činnosti bez ohľadu na to, že u žalobcu 1. ide o osobu verejne činnú a známu, starostu obce, v
značnej miere znižuje dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti.

Vo vzťahu k druhému skutku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa
26.08.2012 sa uskutočnili oslavy obce W. S. v časti katastra O., na ktorých počas príhovoru k občanom
žalovaní v 2. a 3. rade prešli pokojne v priebehu asi jednej minúty popri sediacich či stojacich účastníkov
podujatia s veľkým transparentom s textom otočeným smerom k divákom, na ktorom transparente bol
zreteľný nápis „Starosta je veľký organ“ s dovetkom „nizátor“ zreteľne menšieho a z diaľky nečitateľného

písma. Zároveň bolo nesporné, že žalobca v 1. rade bol v tom čase starostom obce W. S., ktorá
organizovalapredmetnéoslavy.Poukázalnaskutočnosť,žepokiaľideoneoprávnenýzásaddoprávana
ochranu osobnosti, týmto sa má na mysli aj uvádzanie nepravdivých, či difamačných tvrdení. V spojitosti
s tvrdením, že text transparentu je difamačné tvrdenie, nepostačuje v tomto prípade základný „test“,
ktorému sa takéto tvrdenie musí podrobiť - teda či ide o tvrdenie pravdivé. Pretože pokiaľ by sa mal

na mysli text tvrdenia a ten znel „Starosta je veľký organizátor“ takéto tvrdenie, nepredpokladajúc, že
by ho sám žalobca považoval za nepravdivé, nemohlo byť považované za difamačné. Podľa názoru
súdu bolo potrebné uvedené tvrdenie posúdiť z hľadiska všetkých okolností, textu, zobrazenia, ale aj
spôsobu zverejnenia, priebehu zverejnenia a následkov, pretože difamačné účinky sa spájajú práve s
následkaminačesť,povesťadobrémenoosoby,ktorútvrdeniezasiahlo.Vtejtosúvislostinemalzato,že

žalovaní v 2. a 3. rade ako osoby, ktoré niesli transparent, teda osoby, ktoré ho zverejnili, svojim konaním
zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu v 1. rade. Uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že prítomní účastníci považovali počínanie žalovaných v 2. a 3. rade ako narušenie osláv, nebolo
však preukázané, že takéto konštatovanie možno vzťahovať len k textu transparentu - ktorý vzbudzoval
záujem nie svojim textom, ale subjektívnou interpretáciou. Práve subjektívna interpretácia nie obsahu

informácie, ale jej významu mala mať difamačný charakter. Inak povedané časť prijímateľov informácie
si mala vyložiť text transparentu ako označenie žalobcu urážkou, pripodobeniu k pohlavnému orgánu.
Hoci súd neprisvedčil vzhľadom na formu či vzájomné nezhody medzi rodinami žalobcu v 1. rade a
žalovaného v 1. rade, že úmyslom žalobcov bolo vyjadrovať podporu starostovi obce, tiež nepovažoval
za hodnoverné odôvodnenie žalovaných o nezvládnutí schopnosti vsadiť text pri zachovaní rovnakej

veľkosti písmen do transparentu. Prevedenie transparentu považoval za nespôsobilé jednoznačne
a nepochybne žalobcu osočiť, napokon ani taký účinok zverejnenie transparentu nemalo, keď ani
jeden svedok nepotvrdil, že by v dôsledku zverejnenia transparentu zmenil svoj postoj k žalobcovi. Je
zrejmé, že každý z vypočutých svedkov či účastníkov dokázal interpretovať obidva významy prevedenia
transparentu a každý ho prezentoval práve podľa svojho postoja k účastníkom konania. Z uvedených

dôvodov žalobu v tejto časti zamietol, pričom dodal, že pokiaľ žalobca v tejto súvislosti žaluje žalovaného
v 1. rade, tento nijakým spôsobom ani nepreukázal jeho účasť na udalosti z 26.08.2012. Pokiaľ
ide o žalobný nárok proti žalovanému v 4. rade vykonaným dokazovaním nebola preukázaná účasť
žalovaného v 4. rade na incidente, či jeho organizácii a riadení, teda žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno tvrdenia vo vzťahu k žalovanému 4.

O trovách konania nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p..Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a žalovaný v 1. rade prostredníctvom
právnych zástupcov.

Žalobcovia odvolaním napadli výroky rozsudku, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť
žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 500 eur a zamietavé výroky rozsudku prvostupňového
súdu. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedli, že žalobcom ako účastníkom konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, a to tým, že rozsudku chýba výrok o zaplatení nemajetkovej ujmy

žalobcovi v 2. rade zo strany žalovaného 1.. Pokiaľ súd rozhodol o ospravedlnení zo strany žalovaného
v rade 1. žalobcovi v 2. rade, mal mu priznať rovnako ako žalobcovi v rade 1. nemajetkovú ujmu alebo
mal rozhodnúť výrokom, že jeho nárok na nemajetkovú ujmu zamieta. Takýto výrok v napadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa absentuje, hoci súd je návrhom žalobcov viazaný. Ďalej namietali, že súd
nevykonal úplné dokazovanie potrebné na preskúmanie celého skutku, keď vo veci nevypočul štyroch
nimi navrhovaných svedkov, a to G. G., M. Y., W. O. a M. S. a vôbec nevypočul žiadneho zo svedkov,

ktorých navrhla protistrana, hoci to strany žiadali. Aj keď súd označil výpovede vyššie uvedených
svedkov iba ako domnienky, nezdieľali jeho právny názor a dali do pozornosti tzv. Radbruchovú formulu.
Odvolaním namietali tiež skutkové závery súdu prvého stupňa týkajúcej sa toho, že súd považoval
prevedenie transparentu za nespôsobilé jednoznačne a nepochybne žalobcu osočiť, pričom vyslovili
názor, že takýto účinok zverejnenie transparentu na základe vykonaného dokazovania nesporne malo.

Žalovaný 1. odvolaním napadol výroky rozsudku prvostupňového súdu, ktorými bol zaviazaný
ospravedlniť sa žalobcom a nahradiť žalobcovi 1/ nemajetkovú ujmu, pričom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne. Ako odvolací
dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní namietal, že v danej veci bolo vykonaným

dokazovaním preukázané, že autorom transparentu na zhorenej nehnuteľnosti nebol žalovaný 1. ani
zvyšní žalovaní v tomto konaní; rovnako sa preukázalo, že tento transparent nebol žalovanými 1/, 2/
a 3/ vyvesený. Stavba bola po zásahu príslušníkov hasičského a záchranného zboru v Partizánskom
voľne prípustná tretím osobám, a preto možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, že transparent na zhorenej stavbe nainštalovali žalovaní

1/, 2/ alebo 3/. Súd taktiež nezdôvodnil, prečo pod slovným spojením „so synom“ rozumel pána V.
M. a nie druhého syna žalobcu 1/, F. M., keď žalobca 1/ má dvoch synov. V tomto videl žalovaný 1/
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho povinnosť ospravedlniť sa
žalobcom v 1. a v 2. rade a zaplatiť žalobcovi 1. náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil jeho vlastníctvom
nehnuteľnosti, na ktorej bol transparent vyvesený, namietal, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy

jeho vek, ani skutočnosť, že mu v rozhodnom čase zomierala jediná dcéra, že zhorená nehnuteľnosť
nebola poistená a jeho rodine vznikla škoda minimálne vo výške 76.000 eur, preto je presvedčený, že
súd pri posudzovaní jeho správania nezohľadnil iné skutočnosti významné pre toto konanie. Stojí za
uváženie, či osobe v takejto životnej situácii možno prikladať za vinu nezvesenie transparentu, najmä
keď o jeho zvesenie v rozhodnom čase nikdy žalobca 1. alebo žalobca 2. nepožiadal a protiprávnosť

textu na transparente nebola dostatočne osvedčená. Ďalej namietal, že žalobcovia podali žalobný návrh
iba voči nemu, pričom zhorená stavba bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom jeho
manželka nebola účastníkom tohto konania, preto má žalobný návrh vadu spočívajúcu v nedostatku
vecnej legitimácie.

Žalovaní1/,2/a3/ vpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcovzotrvalinasvojichtvrdeniach,uvedených
vo svojom odvolaní a žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu
žalobcov v celom rozsahu zamietne. Súhlasili so závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa osláv v
Milotine, keď transparent pokojne nesúci žalovanými 2/ a 3/ neobsahoval ani hanlivé ani vulgárne či
expresívne slovné spojenie a tento transparent je potrebné jednoznačne spojiť so slobodou prejavu.

Vo vzťahu k prvému skutku uviedli, že žalobca v 2. rade si náhradu vo forme nemajetkovej ujmy k
tejto žalobe vôbec neuplatnil, poukázali tiež na neprimeranú výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, ktorú
žalobcovia žiadajú od žalovaných bez akejkoľvek mimosúdnej snahy a žiadosti o nápravu.

Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedli, že čo sa týka pasívnej vecnej

legitimácie žalobcu v 1. rade, pri ktorom mala byť podľa tvrdenia žalovaného 1/ označená jeho manželka,
v tomto konaní o ochranu osobnosti sa nerieši konanie o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., a preto
nie je potrebné, aby v ňom vystupovali všetci účastníci konania patriaci do nerozlučného spoločenstva.
Manželka žalovaného v 1/ rade nebola označená ako pasívne legitimovaná z toho dôvodu, že táto pridobrých vzťahoch so svojim bratom - žalobcom v 1. rade určite nebola schopná vyvesiť transparent
na zhorený dom, pretože na to nemá ani telesnú konštrukciu. Pokiaľ ide o neoznačenie druhého syna
žalobcu v 1. rade v tomto konaní, tak pri tomto je podstatné to, že druhý syn Rastislav M. má dobré

vzťahy so žalovanými a nie je ani členom Poľovníckeho spolku, a preto konania žalovaných nesmerovali
voči jeho osobe, preto nemal dôvod na podanie žaloby voči žalovaným.

Žalovaný 4/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok

prvostupňového súdu vo výroku, ktorým žalobu vo vzťahu k nemu zamietol, ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania
a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v
odvolaní odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu
prvého stupňa. Odvolacie námietky účastníkov konania vo veci samej sú v prevažnej miere totožné s

námietkami, ktoré uplatnili už pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku
a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje a iba z dôvodu nutnosti vysporiadať sa
so všetkými námietkami účastníkov, vznesenými v odvolacom konaní, na doplnenie správnosti dôvodov

rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní vyčítali súdu prvého stupňa, že mu odňal možnosť konať pred
súdom tým, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba výrok o zaplatení nemajetkovej ujmy žalobcovi
v 2. rade zo strany žalovaného 1/, pričom, pokiaľ súd rozhodol o ospravedlnení zo strany žalovaného v
1. rade žalobcovi v 2. rade, mal priznať žalobcovi v 2. rade aj nemajetkovú ujmu, alebo mal rozhodnúť

výrokom, že jeho nárok na nemajetkovú ujmu zamieta.

Tútoodvolaciunámietkužalobcoviaprávnenekvalifikovali,.Keďžeoznačenúvadupovažovalizaodňatie
možnosti konať pred súdom, možno z toho vyvodiť, že uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1).

Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť tým, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa § 221 ods. 1 písm. f/ patrí ten dôvod,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ktorú žalobcovia 1/, 2/
videli v tom, že súd nerozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcov.

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že táto odvolacia námietka nebola žalobcami 1/, 2/ uplatnená
dôvodne.

Predovšetkým treba uviesť, že v občianskom sporovom súdnom konaní je súd viazaný podaným

návrhom, teda rozhoduje o nároku navrhovateľa, ktorý navrhovateľ uvedie v petite žalobného návrhu,
pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o celom uplatnenom nároku. V danej veci zo spisu vyplýva zo
žaloby podanej žalobcami, že žalobcovia sa v petite svojej žaloby nedomáhali zaplatenia nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalovanému 2/. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu podanej žaloby,kde žalobcovia na strane 7 žaloby v ods. 4 uvádzajú, že žalobca 2/ si náhradu vo forme nemajetkovej
ujmy v tejto žalobe neuplatňuje. Je tak zrejmé, že žalobca 2/ sa podanou žalobou nedomáhal náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale iba ochrany podľa § 13 ods.

1 Občianskeho zákonníka, preto nemôže tvrdiť, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom jeho
uplatnenom nároku, pretože táto skutočnosť zo spisu nevyplýva.

Žalobcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní ďalej namietajú, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom nimi
navrhnutých svedkov G. G., M. Y., W. O. a M. S. a že sa neoboznámil so zdravotnou dokumentáciou

žalobcu 1/, ktorú žiadali pripojiť. Rovnako ako pri prvej námietke tento svoj odvolací dôvod právne
nekvalifikovali, pričom z obsahu námietky je zrejmé, že žalobcovia uplatnili odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. c/ O.s.p.(súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. teda možno odôvodniť tým, že súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že ani tento odvolací dôvod nebol žalobcami uplatnený dôvodne.

Z ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatňovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov súd
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz

hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133,
§ 134, § 135 O.s.p.). Súd tak nie je viazaný ani návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv
žalobcov nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Ak však súd rozhodne, že navrhované dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto že
sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné).

V danej veci súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia k návrhom žalobcov na
vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov uviedol, že nepovažuje za

potrebné doplniť dokazovanie výsluchom týchto svedkov, pričom uviedol dôvod, prečo výsluch týchto
svedkov nepovažuje za potrebný. Taktiež vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz
oboznámením zdravotnej dokumentácie žalobcu 1/. Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysvetlil, prečo tieto navrhované dôkazy nevykonal, nemožno jeho rozhodnutie považovať
za neodôvodnené, svojvoľné a tým aj vybočujúce z rámca spravodlivého procesu.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ uvedené v odvolaní, tak ako odvolací súd už
uviedol, tieto sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili už pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd
prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne a náležite vysporiadal, pričom odvolací súd sa týmito
dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožnil, preto na tieto dôvody v podrobnostiach v zmysle

ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

To isté sa vzťahuje aj na odvolacie námietky uvedené žalovaným 1/ v jeho odvolaní, keď žalovaný 1/ v
prevažnej miere, rovnako ako žalobcovia 1/, 2/ znova v odvolaní iba opakuje námietky, s ktorými sa súd
prvého stupňa už vysporiadal vo svojom rozhodnutí, ktoré odvolací súd považoval za správne.

Treba len dodať, pokiaľ ide o žalovaným 1/ uplatnenú námietku o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie,
keď vyslovuje názor, že účastníčkou tohto konania mala byť aj jeho manželka, nakoľko je bezpodielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej bol vyvesený predmetný transparent, že v danej veci, keďže
ide o žalobu na ochranu osobnosti, nejde o také spoločné práva alebo povinnosti podľa hmotného práva,

kde by sa rozhodnutie v tejto veci muselo dotýkať všetkých spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti, a preto
bolo na žalobcoch, ktorú z týchto osôb považuje za tú, ktorá spôsobila zásah do ich osobnostných práv,
preto mohli žalovať samostatne aj jedného z týchto spoluvlastníkov.Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, že súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo pod slovným spojením
„so synom“ rozumel žalobcu 2/ a nie druhého syna žalobcu 1/, Rastislava M., k tomuto je potrebné
uviesť, že v danom prípade žalobu na ochranu osobnosti mohol podať ktorýkoľvek so synov žalobcu 1/,

pretože vo vyvesenom transparente nebol syn žalobcu 1/ bližšie identifikovaný. Žalobu však podal práve
žalobca 2/, pretože sa cítil dotknutý na svojich osobnostných právach a vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že k takémuto zásahu práve do práv žalobcu 2/ došlo. Preto súd prvého stupňa sa správne
zaoberal iba týmto uplatneným nárokom a skúmal jeho opodstatnenosť iba vo vzťahu k tejto osobe.

Odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ a žalovaného 1/ tak neboli opodstatnené, preto odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého
ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd

prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .