Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314221545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314221545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: J. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
S. R., R., zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej:
U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, R., časť H., zastúpená: JUDr. Peter Šebo, advokát, so
sídlom Mlynská 2238, Levice, o vrátenie daru, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu

Levice zo dňa 11. novembra 2015 pod č.k. 7C/286/2014-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zastavil konanie vedené pod sp.zn. 7C/286/2014
a napadnutým výrokom rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odôvodnilpoprávnejstránke§10ods.1,3vetaprvázákona č.71/1992zb.osúdnychpoplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení novely. Vychádzal zo skutočnosti, že v predmetnej sa
vedie konanie o vrátenie daru. Výzvou zo dňa 02. 06. 2015 sp.zn. 7C/286/2014-60 vyzval žalobcu
prostredníctvom právnej zástupkyne na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu v sume 99,50 eura a to v
lehote10dníoddoručeniavýzvyspoučením,žeakpoplatoknebudevurčenejlehotezaplatený,konanie
zastaví. Právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená výzva dňa 11. 09. 2015, avšak súdny poplatok v

stanovenej lehote nezaplatil. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňom 21. 09.
2015. Vzhľadom na uvedené konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 146 ods. 1
písm. c) tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Žalovaná napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním v časti výroku o náhrade trov konania.
Dôvodila, že podaný návrh bol od začiatku nedôvodný. Domovú nehnuteľnosť nadobudla ešte so svojim

manželom v roku 1987 a býva v ňom do dnešného dňa. V roku 2005 bol dom kúpnou zmluvou prevedený
do vlastníctva žalobcu, ktorý mal zaň zaplatiť kúpnu cenu vo výške 400.000 Sk, čo sa nestalo, čím porušil
zmluvnú povinnosť. V roku 2014, kedy bol žalobca v rozvodovom konaní, došlo k spätnému prevodu
rodinného domu na základe darovacej zmluvy do jej vlastníctva. V tomto konaní sa žalobca domáhal
vrátenia daru, napriek tomu, že sa nijako nepričinil o nadobudnutie nehnuteľností. Zdôraznila, že napriek
tomu, že je vlastníčkou domu, žalobca jej znemožňoval jeho užívanie, keď si bez jej súhlasu ubytoval

v dome svoju priateľku a uzamkol obytné časti domu. Uviedla, že žalobcu - svojho syna nikdy z domu
nevyháňala a nakoniec sa sama musela z domu načas odsťahovať, keďže nemala vytvorené zázemie
na trvalé bývanie, najmä v zimnom období. Na základe uvedeného bola toho názoru, že žaloba bola
podaná v rozpore s dobrými mravmi so snahou nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uvedené
skutočnosti jednoznačne preukazujú zavinenie žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti náhrady trov konania a zaviazal žalobcu

na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej vo výške 743,02 eura do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, a preto navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. V čase, keď mu bola doručená výzva

na zaplatenie súdneho poplatku, sa situácia, oproti tej, za ktorej podával žalobu, zmenila. Priateľka,
ktorá spolu s ním obývala predmetnú nehnuteľnosť aj so svojimi maloletými deťmi, sa z predmetnej
nehnuteľnostiodsťahovalaamedzinímažalovanousavzťahyupravili.Žalovanáprejavilasvojpostoj,že
príčinou nezhôd bola práve prítomnosť iných osôb v spornej nehnuteľnosti. V čase vyrubenia súdneho
poplatku voči sebe neprechovávali nepriateľské postoje a snažili sa usporiadať svoje vzťahy. Uzatvorili

dňa 14. 12. 2015 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná predala nehnuteľnosti žalobcovi za kúpnu cenu
rovnajúcu sa vynaloženým investíciám zo strany žalobcu a žalovanej bolo zriadené ich bezplatné
doživotné užívanie. K uzatvoreniu zmluvy došlo pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zastavení
konania. Za tohto stavu nemá odvolanie opodstatnenie, keďže žalobca nezavinil zastavenie konania.
Zdôraznil, že súdny poplatok neuhradil za situácie, keď vzájomnou súčinnosťou oboch strán došlo k
usporiadaniu ich vzájomných vzťahov. Poukázal aj na skutočnosť, že odvolanie bolo podané právnym

zástupcom žalovanej bez jej vedomia a mohlo by opätovne medzi nimi spôsobiť nezhody. Záverom dal
do pozornosti ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého je v tejto veci
základnou sadzbou tarifnej odmeny 1/3 výpočtového základu a nie suma vyčíslená právnym zástupcom
žalovanej.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa náhrady trov konania, je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v súlade s §
391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,

ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. V danom prípade z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 23.10.2014 domáhal od žalovanej vrátenia daru - nehnuteľností a zároveň podal návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením zo dňa 14.11.2014 č.k. 7C/286/2014-26 súd prvej

inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Výzvou zo dňa 02.06.2015
sp.zn. 7C/286/2014-60 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy,
zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ktorý je 99,50 eura s poučením, že ak nebude
poplatok v určenej lehote zaplatený, konanie, s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znenízmien a doplnkov, zastaví. Následne preskúmavaným uznesením konanie zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Citované ustanovenie odseku 1 vychádza z ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, ako procesného predpisu, ktorý bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Z neho
vyplýva zásada, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať

z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené.

13. Aj nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby samo osebe je skutočnosťou zakladajúcou zavinenie
sťažovateľaakožalobcuzazastaveniekonania,ktoráodôvodňujeaplikáciuprvejvetyustanovenia§146

ods. 2 OSP. Platí totiž, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. V
takýchto prípadoch - ako to zodpovedá i ustálenej judikatúre - nemožno interpretovať použitý pojem
„zavinenia“ iba v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri jeho interpretácii je potrebné brať do úvahy

aj príčinnú súvislosť, v ktorej je príčinou správanie účastníka konania, vrátane opomenutia, akým je
nezaplatenie súdneho poplatku. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 281/2011
zo 16. júna 2011).

14. Rozhodovanie o náhrade trov konania pri zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

podľa § 146 ods. 2 OSP podporuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 1995
sp.zn. 3 Obo 180/95, uverejnené pod č. Ro 72/95, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „ustanovenie
§ 146 ods. 2 OSP nešpecifikuje, pre ktoré prípady zastavenia konania ho treba aplikovať. ...Prípad
zastavenia konania sa vzťahuje aj na prípad zastavenia pre nezaplatenie súdneho poplatku.“

15. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby
podľa položky č. 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne vychádzal z
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keď neprihliadal na zavinenie žalobcu, ktorého

nesplnenie si povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby malo za následok, že konanie bolo zastavené.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v súlade s § 391
ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania a
následne opätovne rozhodne o časti uznesenia týkajúcej sa náhrady trov konania (§ 391 ods. 3 CSP). V
novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).