Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Peter Tutko
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/187/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812206870.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5 proti žalovanej D. I., bytom v E., Č. Č.. XXXX/XX, zastúpenej opatrovníkom
L.. X. G., zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 481,45 eura s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.9.2015 č.k. 12C/118/2012-142 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania Občianskeho združenia.
Žalobca je povinný nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov č. 5 trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, nepriznal žalovanej náhradu trov konania a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť Občianskemu združeniu Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5 na trovách konania sumu 147,42 eura do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
2. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 196 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to,
že žalobca vzal späť návrh v celom rozsahu.
3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie
konania, ak vzal žalobu späť bez toho, aby žalovaná plnila a preto má povinnosť nahradiť trovy konania
Občianskemu združeniu.
4. Bol toho názoru, že Občianske združenie sa kvalifikovane vyjadrilo k podanej žalobe a z tohto
dôvodu súd nevidel dôvod na to, aby mu neboli priznané trovy právneho zastúpenia, pretože vykonal
úkony, ktoré smerovali na ochranu žalovanej ako hlavnej účastníčky a ktoré napokon viedli k úspechu
žalovanej v konaní v dôsledku späťvzatia žaloby. Súd preto priznal Občianskemu združeniu trovy
konania spočívajúce v trovách konania podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony
právnej pomoci v sume 99,60 eura a 3 x režijný paušál v sume 7,63 eura, 7,81 eura a 8,04 eura a daň
z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 122,80 eura, teda v sume 24,57 eura.
5. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie
žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že Občianskemu
združeniu náhradu trov konania neprizná. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu,
ktorým priznal Občianskemu združeniu náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Na priznaní náhrady
trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O.s.p. a to najmä účelnosť
vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždyskúmať. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Žalobca zároveň zastával
názor, že v predmetnom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p.
spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného za účelom obrany jeho
práv z vlastnej iniciatívy, pričom tomu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený opatrovník
a teda za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom
konania je suma 481,45 eura s prísl., teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho
zastúpenia v sume 147,42 eura sú značne neprimerané výške pohľadávky.
6. Občianske združenie vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhlo, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci vo vzťahu k trovám konania (trovám právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka, ktorý následne
aj správne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka.
9. Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorej vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako sú tieto
podrobne špecifikované v odôvodnení jeho uznesenia.
10.Zobsahuspisujezrejmé,podanímzodňa17.9.2012,doručenýmsúduprvéhostupňadňa18.9.2012,
oznámil vedľajší účastník v zmysle § 93 O.s.p. a § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vstup do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Následne dňa 30.1.2013 doručil
súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu /č.l. 83/. Ďalšie stanovisko vo veci vyjadril vedľajší účastník
podaním zo dňa 12.6.2014. Zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 147,70 eura. Dňa 15.5.2015
žalobca doručil súdu prvého stupňa späťvzatie návrhu na začatie konania, v ktorom neuviedol dôvod
späťvzatia a navrhol konanie zastaviť.
11. Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie
malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov
právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.
12. Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho
účastníka došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
13. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
odvolací súd uvádza nasledovné:
14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu(čl.46ods.1ÚstavySR)akaždýmáprávonaprávnupomocvkonanípredsúdmizapodmienok
ustanovených zákonom (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné
právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie na ochranu spotrebiteľov, a preto toto právo môže uplatniť
aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie
účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že osoby
zakladajúce združenie sú schopné uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomocispočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou
za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho
súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom
brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných
predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a
tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné
zabezpečiťrealizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyše,vzákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
15. Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom
(podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom
pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 3
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2
O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.
16. Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy SR a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru,
že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146
ods.2O.s.p.,ktorýakceptuje,žezdruženienaochranuspotrebiteľov,akuplatnízákladnéprávonasúdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom.Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomoci,
spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť
nepriznaná len na základe toho, že združenie na ochranu spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom.
17. Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi
možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p.
18. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
19. Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl.
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočnostíapod.Toplatíajnapodaniaadvokáta,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali
medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.20. V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych
služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
21. K námietke žalobcu, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemá procesné
postavenie vedľajšieho účastníka z dôvodu nepredloženia súhlasu žalovanej o tom, že vstupuje do
konania na jej strane odvolací súd dodáva, že uvedená povinnosť bola inkorporovaná do ust. § 93 O.s.p.
až s účinnosťou od 1.1.2015. Uvedené združenie vstúpilo do konania dňa 18.9.2012.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o priznaní náhrady trov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne podľa ust. § 387 C.s.p.
23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 C.s.p.
24. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.