Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ján Slebodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613206167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému P. P.,
nar. XX.X.XXXX, I. XXX, o zaplatenie 294,-€ s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/263/2013-107
zo 14.1.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalobu zamietol, II. Žalovanej náhradu trov konania

nepriznal a čiastočne konanie zastavil.
2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou na súde domáhal a ako ju
odôvodnil.Uviedol,ženapojednávanívykonaldokazovanieprečítanímlistinnýchdôkazov,žezozmenky
predloženej žalobcom vyplynulo, že túto vystavil žalovaný 10.3.2009 a ide o zmenku podpísanú pre
Pohotovosť s.r.o.
3. Uznesením už bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený v konaní 5Co/178/2014 a boli splnené
pokyny odvolacieho súdu (z 2.6.2015). V podstate zmluva o úvere z 10.3.2009 uzavretá medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným, ani zmenka nespĺňa náležitosti, a preto návrh zamietol.
4. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že: a) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.);
b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.
s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O.
s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Tvrdí, že v prejednávanej vecí došlo zo strany súdu jeho

konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl.
4,5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie")
a) Súd predvolal strany doručením listiny „Predvolanie" na pojednávanie Podľa cl. 5 ods.1 Nariadenia,
tvrdí, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, že na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
splnené podmienky Nariadenia. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom: zisťovania doplňujúcich
informácií od účastníkov konania; doplnenia skutkových tvrdení; doplnenia dôkazov; pretože na tento
účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl.7 ods.1 písm. a) Nariadenia, pojednávania nie

je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak
súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. Hl
Nariadenia (Tlačivo „C" na žalobnú odpoveď). Tlačivo „C" svojim obsahom reflektuje na najdôležitejšie
stanoviská žalovanej v konaní. Žalovaná nie je nútená obmedziť svoje argumenty na obsah tlačiva„C", ale v zmysle čl. 5 bod 3 nariadenia, môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným
spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje
súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania

nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O. s. p.. Súd mal povinnosť podľa Nariadenia
rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo
v zmysle čl.5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z akých dôvodov súd považuje za potrebné
vykonať ústne pojednávanie. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa
nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie

súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené §167 a nasl.
O. s. p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho pojednávania) a ovplyvnilo
meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §5 ods.1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné

prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 2.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií
ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi
nenavrhli. 3. Podľa §120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,

čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí, že uniesol bremeno tvrdenia.
4. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový).
5. §120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako

tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej

zmenky. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup
súd vôbec nezdôvodnil. 6. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo.
Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné
ničím iným nahradiť. 7. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči

zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia
koncentračnejzásadykonštruovanejNariadením.Súdsamotnýniejelegitimizovanýnato,abypostupom
podľa § 120 ods.1 veta práva in fíne O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
5. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako aj
odňatiu možnosti konať pred súdom. 17. On je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie

je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými
okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o
zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu.
18. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. 19. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého citoval. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že žalovaná vo všeobecnosti nieje oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 20. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť

vznesená zo strany žalovanej a ktorá v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval
aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť (§5 ods.1 OSP). 21. V danom prípade
následkombolonesprávnerozhodnutievoveci-súdporušilpoučovaciupovinnosťsúduprekročením§5

ods.1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 22. Súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon.
Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol. 23.Považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len
istéhodruhuzmeniek,aninevylučujepoužitieurčitýchdoložiekapod.Zuvedenéhovyplýva,žeprípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v

dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia"
ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 24. Poukázal na rozsudok

Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004) z ktorého citoval. 25. Vzhľadom na to, že najvyšší súd Českej republiky pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát
aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho
posúdenia veci prvostupňovým súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný,

abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 26. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej jeho veci a citoval z jeho odôvodnenia. ako aj z uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn.: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
6.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciužiadal,abyodvolacísúdzmenilrozsudoktak,ženávrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Podaním žalobca zobral späť čiastočne návrh, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
8. Vo výroku uznesenia z 1.2.2016 bola upozornená žalovaná, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania, verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním

rozsudku podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a
správnosť rozsudku, v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP, keď súhlasí aj s
jeho dôvodmi.
10. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
11. Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto
vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné
poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez

ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť
rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací
súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo.
Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv

účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok
vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v
dôsledkuktoréhobolúčastníkvylúčenýzprednesu,zprávavyjadriťsakdokazovaniuap.,neposkytnutie
odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na
základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania,svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 129
ods.1 O. s. p. a p., platná úprava do 1.7.2016).
12. Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou

z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

15. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom
zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa

jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci, a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej
stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú

účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom
nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové
zistenie robí.
16. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho

odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
17. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním.
18. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
19. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy s
príslušenstvom zamietol lebo podľa ustálenej súdnej praxe (je potrebné prihliadať na rozpor s dobrýmimravmi),(porovnajrozsudokNSSR5Cdo/26/2011z26.4.2012),lebozmenkajeneplatná.O.inapadnutý
rozsudok je v súlade so závermi občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR z
20.10.2015 k postupu pri právach uplatnených zo zmenky, uverejneným pod č. 93/2015.

20. Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí žalobcu musí byť zabezpečená ochrana
práv spotrebiteľa, postup žalobcu, keď podal žalobu proti žalovanej predstavuje také konanie, ktoré pri
obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis),
keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012) a žalobca svojím postupom porušil záväzné právne

pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku
a preto tu aplikácia zákona o zmenkách neprichádzala do úvahy.
21. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom žalobcu v odvolacom konaní, keď žalobca mal
len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia návrhu v časti zmenkového úroku.
22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.