Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208176
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414208176.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO : 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému : P. V., O.. XX.XX.XXXX,
V. V. XXXX/XX, M., o zaplatenie 9.214,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.214,11 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 9.214,11 Eur od 07.01.2012 do zaplatenia, to všetko
v mesačných splátkach po 600,- Eur, splatných vždy do 25.-teho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vovýške508,65Eurainýchtrovkonaniavovýške427,72Eur,všetkynaúčetprávnehozástupcužalobcu
v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. - teho dňa toho - ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie
so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 12.12.2014 domáhal zaplatenia 10.465,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 07.01.2012 do zaplatenia. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým,
že dňa 22.03.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 18.420,- Eur. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku splácať v
pravidelných 120 - tich mesačných splátkach po 153,50 Eur, avšak podľa právneho predchodcu žalobcu
do dnešného dňa uhradil iba sumu 2014,- Eur. Preto sa právny predchodca žalobcu prostredníctvom
tejto žaloby domáhal zaplatenia 10.465,35 Eur spolu s úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný pôžičku

nezaplatil ani po doručení predžalobnej upomienky.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným
elektronickým podpisom dňa 24.02.2016 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie dlžných zmluvných pokút
vo výške 1.251,24 Eur s príslušenstvom späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
9.214,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.214,11 Eur od 07.01.2012 do
zaplatenia. Z tohto dôvodu súd uznesením č.k. 9C XXX/XXXX - XX zo dňa 02.03.2016 konanie v časti

o zaplatenie sumy 1.251,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.251,24 Eur
od 07.01.2012 do zaplatenia zastavil s tým, že o trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté
v rozhodnutí vo veci samej.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2016 žalovaný uviedol,
že si je vedomý svojho dlhu a chce ho v splátkach uhradiť.

Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 20.05.2016 nedostavili,
avšak svoju neprítomnosť ospravedlnili. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpoveďou žalovaného, žiadosti a zmluvy o poskytnutí

účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 22.03.2011, Všeobecných obchodných podmienok, predžalobnej
upomienky zo dňa 29.12.2011, fotokópie poštovej doručenky, prehľadu splátok a úhrad, Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2015, výpisu zo živnostenského registra týkajúceho žalovaného,
písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.02.2016, ostatného spisového materiálu procesného
charakteru a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník podnikajúci na základe živnostenského
oprávnenia uzavreli dňa 22.03.2011 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000,- Eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splácať v 120 - tich mesačných splátkach po 153,50 Eur. Celková čiastka, ktorú bol
žalovaný povinný právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť predstavovala sumu 18.420,- Eur, pri ročnej

percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) 14,17 % a dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe úveru
14,17 %. Priemerná RPMN bola dohodnutá na 11,64 %. Celkové náklady žalovaného tak predstavovali
8.420,- Eur.

Z prehľadu splátok a úhrad, ktorý súdu predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že žalovaný

doposiaľ splatil splátky v celkovej výške 2.014,- Eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu zaslal
žalovanému predžalobnú upomienku zo dňa 29.12.2011, v ktorej ho vyzval na úhradu dlžnej sumy
vyčíslenej na 17.867,40 Eur najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Táto upomienka
bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 03.01.2012.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.02.2016 uviedol, že v čase uzavretia
zmluvy podnikal a dostal veľkú zákazku, takže peniaze, ktoré mu boli poskytnuté z tohto úveru použil ako
podnikateľ na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti v súvislosti s touto zákazkou. Pôvodne chcel
úver brať iba na kratšiu dobu s tým, že ak mu odberateľ vyplatí peniaze za uvedenú zákazku, on ich hneď
právnemu predchodcovi žalobcu splatí. Za prácu mu však ako živnostníkovi zaplatené nebolo a jeho

odberatelia mu stále dlhujú okolo 48.000,- Eur. Z dôvodu starostlivosti o 3 maloleté deti a chorú mamu
žalovaný požiadal o možnosť splatenia tohto úveru v splátkach, pretože aj jeho manželka pracuje iba
na čiastočný úväzok a má príjem iba 200,- Eur až 300,- Eur mesačne. Žalovaný uviedol, že v súčasnej
dobe pracuje v Nemecku a jeho čistý mesačný príjem predstavuje 1.800,- Eur, z ktorého ešte uhrádza
náklady na ubytovanie a stravu v Nemecku. Z hľadiska výšky splátok uviedol, že nežiada splátky na 20

rokov ale v nejakej rozumnej výške tak, aby úver mohol splatiť v primeranej dobe, pričom okrem tohto
úveru má aj ďalšie úvery, ktoré spláca.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka

voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania postúpená na žalobcu, ktorý sa tak stal aktívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu elektronickými
prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 24.02.2016 uviedol, že dlžná
suma vo výške 9.214,11 Eur pozostáva z 5. až 10. neuhradenej splátky po 153,50 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 921,- Eur a následne zo sumy 9.693,11 Eur, ktorá predstavuje zostatok len „čistej“

istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky, teda o 11. až 120. mesačnú splátku (10.614,11 Eur), a to
všetko po započítaní úhrad žalovaného vo výške 1.400,- Eur, ktoré žalovaný realizoval po predčasnom
zosplatnení úveru a ktoré boli započítané na úhradu najskôr splatných úverových splátok.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (22.03.2011) táto
časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (22.03.2011) zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (22.03.2011)
dlžníkjevomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže

plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (22.03.2011), ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo

spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku uzatvorenia Zmluvy (22.03.2011) výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že právny predchodca
žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ, a žalovaný, v tom čase podnikajúci na

základe živnostenského oprávnenia, ako dlžník, uzavreli dňa 22.03.2011 Zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky, na základ ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000,-
Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 - tich mesačných splátkach vo výške po 153,50 Eur.
Uzavretie uvedenej Zmluvy ako aj poskytnutie pôžičky vo svojej výpovedi potvrdil aj samotný žalovaný.
Žalovaný tiež uviedol, že uvedená pôžička mu bola vyplatená na krytie jeho podnikateľských aktivít,

najmä jednej zákazky.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k právnemu záveru, že uzavretím tejto Zmluvy vznikol
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obchodno - záväzkový vzťah, pretože vznikol
medzi podnikateľmi a pri jeho vzniku bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka tak

podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie
úverov a tiež podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý v čase uzavretia tejto Zmluvy vykonával
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a poskytnuté peniaze použil v súvislosti
so svojou podnikateľskou činnosťou. Po právnej stránke možno uvedenú Zmluvu posúdiť ako zmluvu o
úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania, najmä z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom
žalobcu, o ktorých správnosti nemá súd pochybnosť, ako aj z obsahu písomného vyjadrenia žalobcu
zo dňa 24.02.2016 vyplýva, že žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas, čím mu vznikla povinnosť
uhradiť doposiaľ nezaplatený zostatok úveru v zmysle položiek uvedených v prehľade splátok a úhrad,

ktoré súd považuje za správne a po právnej stránke za relevantné. Preto súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.214,11 Eur predstavujúcu nezaplatenú istinu a úroky spolu vo výške
11.228,11 Eur, čo po odpočítaní úhrad vykonaných do podania žaloby žalovaným vo výške 2014,- Eur,
predstavuje žalovanú istinu vo výške 9.214,11 Eur.

Nakoľko žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne včas, dostal sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného
zákonníka do omeškania so zaplatením žalovaného peňažného dlhu. Žalobcovi tak v zmysle § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej v § 3
ods. 1 Nariadenia vlády, a to pri absencii osobitného dojednania o výške úrokov z omeškania medzi
veriteľom a dlžníkom. Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej

výške 9 % ročne z dlžnej sumy 9.214,11 Eur počnúc od 07.01.2012 (uplynutím tretieho dňa od doručenia
predžalobnej upomienky dňa 03.01.2012), a to až do poskytnutia riadneho plnenia.Preto súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov
žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto
rozsudku.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca, využijúc svoje procesné právo, vzal svoju žalobu čiastočne späť, pričom žalovaný svojím

správaním nedal na toto späťvzatie žiadny podnet. Zodpovednosť za zavinenie v prípade zastavenia
konania je na tom účastníkovi, ktorý realizoval procesný úkon majúci za následok zastavenie konania s
výnimkou, ak zastavenie konania zavinil svojím správaním žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, je
zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania nepochybne na strane žalobcu, ktorý ako „pán sporu“
realizoval svoje procesné právo, a preto v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. právo na náhradu trov

konania v zastavujúcej časti vzniklo žalovanému. Z hľadiska výsledku konania možno rozhodnutie súdu
o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.251,24 Eur s príslušenstvom považovať pri rozhodovaní o
trovách konania za úspech žalovaného. V zostávajúcej časti bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a
preto súd o trovách konania rozhodol pri čiastočnom úspechu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko
viacero žalobcom uplatnených nárokov má charakter opakujúcich sa plnení, súd za účelom ustálenia

hodnoty uplatnených resp. priznaných nárokov vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku
dňu20.05.2016(§154ods.1O.s.p.),kedydošlokjudikovaniuurčitéhoprávnehostavumedziúčastníkmi
konania.

Úspech žalobcu je reprezentovaný sumou predstavujúcou priznanú istinu vo výške 9.214,11 Eur a

sumou 3.626,06 Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
9.214,11 Eur od 07.01.2012 do 20.05.2016, čo spolu predstavuje úspech žalobcu v peňažnom vyjadrení
12.840,17 Eur (9.214,11 Eur + 3.626,06 Eur).

Na strane druhej, neúspech žalobcu reprezentovaný čiastočným zastavením konania je vyjadrený

sumou 1.251,24 Eur, ako istinou pohľadávky, vo vzťahu ktorej bolo konanie zastavené a sumou 492,40
Eur predstavujúcou kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.251,24 Eur od
07.01.2012 do 20.05.2016, čo spolu predstavuje neúspech žalobcu v peňažnom vyjadrení 1.743,64 Eur
(1.251,24 Eur + 492,40 Eur).

Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 12.840,17 Eur predstavuje 88,04 % z
celkovejsumyžalovaných nárokovvovýške14.583,81Eur(úspechvovýške 12.840,17Eur+neúspech
vo výške 1.743,64 Eur). Naopak, žalobca bol neúspešný v rozsahu 11,96 %, pričom jeho neúspech je
vyjadrený sumou 1.743,64 Eur. Pretože žalobca mal úspech len čiastočný, súd v zmysle § 142 ods. 2
O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu pomerných trov konania v rozsahu 76,08 % z celkových trov

konania (pomer úspechu 88,04 % po odpočítaní neúspechu v rozsahu 11,96 %).

Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 627,50 Eur a súdneho poplatku vo výške 3,- Eurá za elektronické
podanie, po započítaní čiastočného vrátenia súdneho poplatku vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu

žaloby vo výške 68,30 Eur, teda žalobcom zaplatené súdne poplatky tak ku dňu vyhlásenia tohto
rozsudku spolu predstavujú sumu 562,20 Eur, z ktorej 76,08 % predstavuje sumu 427,72 Eur.
Okrem toho súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo

dňa02.01.2013apodaniežalobyzodňa12.12.2014)po270,53Eurvychádzajúcztarifnejhodnotysporu
vo výške 10.465,35 Eur, režijný paušál 2 x 8,04 Eur, teda spolu 557,16 Eur, čo po zvýšení o 20 % daň z
pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca žalobcu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo
výške 668,57 Eur. Súd vzhľadom na vyššie spomenutý pomerný úspech uložil žalovanému povinnosťnahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 508,65 Eur (76,08 % z trov právneho zastúpenia
vo výške 668,57 Eur). Všetky trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu žalobcu.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. vyhovel návrhu žalovaného a povolil žalovanému splatiť súdom
priznanú istinu úveru spolu úrokmi z omeškania v splátkach po 600,- Eur mesačne a trovy konania v
splátkach po 100,- Eur mesačne, avšak v oboch prípadoch splátok pod hrozbou straty tejto výhody v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Súd pritom zohľadnil starostlivosť žalovaného o tri maloleté

deti a nízky príjem jeho manželky s tým, že žalovaný už ukončil podnikateľskú činnosť. Súd vzal do
úvahy aj príjem žalovaného vo výške 1.800,- Eur mesačne, ktorý podľa názoru súdu aj pri zohľadnení
nákladov na stravu a ubytovanie v Nemecku, kde žalovaný pracuje, postačuje na to, by žalovaný mohol
žalobcovi uhradiť splátky vo výške 600,- a 100,- Eur mesačne bez ujmy na uspokojovaní základných
potrieb svojej rodiny. Takáto výška splátok zároveň vzhľadom na výšku dlhu žalovaného predstavuje pre
žalobcu záruku, že súdom priznaný nárok mu bude uhradený pre neho v relevantnom čase z hľadiska

jeho podnikania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.