Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203936
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľov 1. L. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XXX a 2. U.. U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XXX proti C. M.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 9C/353/2015-33 zo dňa 23. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľov o určenie výživného zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení poukázal na dôvody podaného návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 62 ods. 1 - 5,

§ 65 ods. 1 - 3 Zákona o rodine a uviedol, že z rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného
úradu F. Z. vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2.rade sú rodičia C. M., ktorá je plnoletá. Z predloženého
potvrdenia o návšteve školy vydaného H. M. V., P. fakulta, vyplýva, že C. M. je v akademickom roku
2014/2015 dennou študentkou X.ročníka magisterského štúdia od 05. 09. 2014 do 31. 08. 2015. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že C. M. je v
súčasnej dobe študentkou vysokej školy v dennej forme štúdia, ktorým štúdiom sa sústavne pripravuje
na budúce povolanie, čo z hľadiska kritérií určenia a zistenia existencie vyživovacej povinnosti znamená,

že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovatelia v 1.a 2.rade majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k C. M.,
ktorú skutočnosť účastníci nepovažovali za spornú. Následne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 63
ods.3Zákonaorodineauviedol,žezcitovanéhoustanovenianevyplývaoznačeniesubjektu,ktorýmôže
podať návrh úpravu výživného plnoletých detí, pojmovo nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohli byť
aj rodičia plnoletého dieťaťa. Súd určuje vyživovaciu povinnosť len tam, kde na takéto určenie existuje
naliehavý právny záujem. Navrhovatelia v 1.a 2.rade sa domáhali určenia ich vyživovacej povinnosti
z dôvodu, že medzi nimi nie je sporná nielen existencia, ani trvanie vyživovacej povinnosti, a nie je

sporná ani výška tejto vyživovacej povinnosti. Aj z vyjadrenia C. M. je nepochybné, že navrhovatelia v
1.a 2.rade si vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne plnia a vyživujú ju v plnom rozsahu. C. M. s
nimi žije v spoločnej domácnosti a hoci študuje mimo miesto bydliska, sú jej zo strany navrhovateľov
uhrádzané všetky náklady spojené s jej štúdiom. Pre nespornosť existencie vyživovacej povinnosti a jej
výšky neexistuje právny základ pre určenie výživného. Rozhodnutie súdu o výživnom pre dieťa maloleté
či plnoleté nie je samoúčelné, ale má smerovať k zabezpečeniu výživného vykonateľným súdnym
rozhodnutím, kde si túto povinnosť rodičia dobrovoľne neplnia. Ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine v spojení

s ods. 3 je potrebné systematicky a logicky vykladať tak, že táto právna úprava odseku 2 sa vzťahuje
aj na výživné pre plnoleté dieťa. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol.
Poukázal na neexistenciu naliehavosti právneho záujmu na určení výživného pre plnoleté dieťa, a preto
neskúmal odôvodnené potreby C. M. a na strane druhej schopnosti a možnosti a majetkové pomerynavrhovateľov, nakoľko by to vzhľadom na právny záver súdu nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, lebo
dôvodom zamietnutia návrhu je jeho nedôvodnosť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

tak, že C. M., ktorá si trovy konania neuplatnila náhradu nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie navrhovatelia. Namietali nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Uviedli, že nie je v ich možnostiach a schopnostiach, majetkových
pomeroch prispievať na výživu C. M. v takom rozsahu, ako ona žiada. Poukázali na ďalšiu vyživovaciu

povinnosť,ktorúmajúkmal.dieťaťupochádzajúcehozmanželstva,akoajnasvojesociálneamajetkové
pomery. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo
zmeniť a návrhu vyhovieť a určiť každému z navrhovateľov prispievať na výživu C. M. sumou 40 Eur
mesačne od 01. 06. 2015.
C. M. sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

3. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného
od 01. 07. 2016 (ďalej len Civilného mimosporového poriadku), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa ust. § 156 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo veciach výživného
plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len Civilného sporového poriadku)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 380 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu

verejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke
(§ 378 ods. 1 v spojení s ust.§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016 vychádzajúc z ust. § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku

odvolací súd posudzoval vec a prejednal ju podľa Civilného mimosporového poriadku aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v súlade s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim
z ust. § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku so zachovaním princípu justifikácie účinkov
procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 395 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj vec správne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie.

7. K odvolaniu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa najmä posudzovania
sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľov v 1.a 2.rade vo vzťahu k C. M., proti ktorej návrh
na určenie výživného smeruje, nebolo dôvodné s prihliadnutím k tomu, že na určenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľov 1. a 2. vo vzťahu k C. M. neexistoval naliehavý právny záujem. Je nesporné,
že navrhovatelia v 1.a 2.rade si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči C. M. plnia riadne a dobrovoľne v

súlade so zákonom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Z uvedeného preto nebolo hospodárne a potrebné
vykonávať dokazovanie za účelom skúmania sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľov v
1.a 2.rade, ako ani odôvodnených potrieb C. M., proti ktorej návrh smeruje. Uplatnenú námietku
nesprávnych skutkových zistení, preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.