Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/597/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714218172
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714218172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu W. R., T.. XX.X.XXXX, I., R. I. XX, proti
žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 11C/210/2014-52 z 9.6.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 10467/14

zo dňa 3.11.2014 a to v časti bodu 1. týkajúceho sa úroku z omeškania a poplatku vo výške 592,96
eur a v bode 2., 3. a 4, II. v prevyšujúcej časti konanie zastavil a III. náhradu trov konania účastníkom
(teraz stranám sporu) nepriznal.

2. Vychádzajúc z § 52 ods 1- 4, 53 ods. 1,2,3,4,5 a 6 Obč. zák. (ich znenie citoval) poukázal na to,
že predmetom tohto sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava SR 10467/14

z 3.11.2014, ktorým bola žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť
žalovanej istinu 935,- eur, známy úrok 613,64 eur, známy úrok z omeškania 150,51 eur, poplatok 592,96
eur, úrok 32 % ročne zo sumy 935,- eur od 9.9.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo
sumy 1.527,96 eur od 9.9.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,- eur, trovy mediačného konania
280,43 eur, poplatok za upomienky 32,- eur a trovy rozhodcovského konania 572,34 eur. Z odôvodnenia
rozsudku mu vyplynulo, že žalovaná podala na predmetný rozhodcovský súd 10.10.2014 žalobu proti
žalobcovi, na základe ktorej sa domáhala voči nemu zaplatenia sumy 935,- eur s označeným prísl., že

v žalobe žalovaná uviedla, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX F.
XX.X.XXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky 1.000,- eur, že žalobca
sa zaviazal splatiť tento úver spolu aj s dohodnutým poplatkom 872,- eur v pravidelných 12 mesačných
splátkach 156,- eur počnúc od 22.3.2013. Zároveň žalobca ku dňu podania návrhu uhradil žalovanej
65,-eur,ktorábolazapočítanážalovanou postupnenajejjednotlivénároky(primárnenaistinu,následne
poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. Keďže ku dňu vyhotovenia
návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobca uhradil žalovanej 65,- eur, žalovaná si uplatnila v

rozhodcovskom konaní zvyšok sumy s prísl. Rozhodcovský súd, po predložení žaloby na rozhodnutie,
postupoval v zmysle § 21 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, skúmal svoju právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd preskúmal predloženú Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovanou (fyzická osoba nepodnikateľ), obsahom ktorej je dohodazmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a
to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Zmluvné strany
si zároveň dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad

podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého zo
zmluvy o úvere (napr. žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom - poznámka
rozhodcu) na všeobecnom súde. Ďalej uviedol , čím sa rozhodcovský súd prvotne zaoberal a to so
zreteľom na posúdenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák.
a teda jej platnosťou, že rozhodcovský súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú
zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej

listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch
oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, a to Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej
zmluvnej strane. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou
s alternatívnym výberom súdneho orgánu, nebola žalovanej uložená povinnosť riešiť prípadný spor

výlučne v rozhodcovskom konaní a teda žalobcovi nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov v prípadných sporoch len v rámci rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd po preskúmaní danej Rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že jeho právomoc
je daná, pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci. V odôvodnení
ďalej konštatoval, že rozhodca vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k tvrdeniam uvedených

v žalobe, ako aj k dôkazom, ktoré boli uvedené v žalobe a aby označil dôkazy k preukázaniu svojich
tvrdení, avšak žalobca sa k tejto žalobe nevyjadril. Citujúc znenie § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení , z obsahu spisu rozhodcovského súdu SR 03740
(fotokópia č.l. 19) zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi 12.11.2014,
žalobu na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podal na súd 25.11.2014, v zákonnej 30-dňovej

lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku ( § 41 ods. 1 cit. zák.). Citujúc znenie § 40 ods. 1 cit.
zák. , skúmal, či sú splnené zákonné dôvody, na základe ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha
zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, 2, 3 cit. zák. a bodu 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej Zmluvy o úvere, z obsahu
spisu rozhodcovského súdu (č.l. 19 a nasl.) zistil, že XX.X.XXXX uzavreli strany sporu rozhodcovskú

zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
(č.l. 30), ktorej predmetom podľa č. II. Zmluvy je dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX uzavretej XX.X.XXXX budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na čl. 3, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie
podmienky) čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q) (vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským

súdom) Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „smernica“), uviedol, že sa jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu s textom vopred pripraveným s tým,
že žalobca mohol zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia
úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, že táto rozhodcovská zmluva je uzavretá v neprospech
žalobcu, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, čo môže sťažiť

povinnému prístup k súdu, že rozhodcovská zmluva síce dáva na výber zmluvným stranám v prípade
sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane však konštatuje, že v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd, tak je založená
právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto mal za zrejmé, že žalovaná už od začiatku sledovala pri
koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ, v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory

na rozhodcovskom súde vopred určenom. Poukázal na to, že zákon definuje spotrebiteľský úver ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnejforme,žezmluvouospotrebiteľskomúveresaveriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Ďalej uviedol, že v právnom poriadku

Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať
bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o
spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinkynormy lex specialis. Pokiaľ ide o predmetnú Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami, uviedol, že
tak sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, že podľa platných právnych predpisov a
súdnej praxe sa má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenská rozhodcovská a.s., je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná.
Zdôraznil, že predmetná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná,
čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy,
ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť, že rozhodcovská doložka v danom prípade predstavuje
kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXF.X.X.XXXX.Poukázalnato,žedlžníktaksvojímpodpisommoholRozhodcovskúdoložku
akceptovať, že akceptácia doložky tvorila podmienku poskytovania úveru, alebo Rozhodcovskú doložku
spolu s úverom odmietnuť, že ju žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5
Obč. zák., v zmysle námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že síce dáva
možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a
súdom všeobecným, no následne konštatuje, že: „ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak

pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.“ Poukázal na obdobnú vec ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 (z
jeho odôvodnenia citoval). Mal za nesporné, že predmetná Zmluva o úvere č. 900302526 z 27.9.2012
je zmluvou spotrebiteľskou, a že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. , že

tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vychádzajúc teda z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe
slovenských súdov a aj Súdneho dvora mal za nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo
Zmluvy o úvere č. 900302526 z 27.9.2012 za úverový vzťah bez úrokov a bez poplatku. Konštatoval,
že napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a

súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich
pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Urobil záver, že všetky podstatné
stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane
sociálne nepriaznivý a spoločenský nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na

druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech, že uvedené je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Menované čl. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mu svedčili nielen o tom,
že rozporujú dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a teda sú absolútne neplatné, že na viac sú v
Zmluve o úvere č. 900302526 z 27.9.2012 obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi
v rovine ich výkonu - realizácie podľa § 3 ods. 1 Obč. zák, že táto rovina rozporu s dobrými mravmi je

ešte signifikantnejšia, než rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý
a spoločensky nepriaznivý účel, že ide o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového
subjektu. Zdôraznil, že práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Obč. zák. (i keď to výslovne takto v zákone
označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho
práva(povinnosti)nasociálneškodlivéciele,atobuďvrozporesozáujmamijednotlivcovalebovrozpore

s verejným záujmom. Považujúc rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože odporuje dobrým
mravom (§ 39 Obč. zák.) , žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok v bodoch 1. pokiaľ ide o úroky
z omeškania a poplatku (okrem priznanej istiny 935,- eur, ktorú žalobca uznáva a podľa jeho vyjadrenia
aj spláca) a v bodoch 2., 3., 4. Konštatoval, že v prevyšujúcej časti konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám nepriznal, nakoľko úspešnému žalobcovi žiadne

odôvodnené trovy v tomto konaní nevznikli a ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

3. Proti výroku I. rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaná z
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., nakoľko podľa jej názoru súd
neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaná bola toho názoru, že súd sa v konaní (teraz v spore) o zrušenie rozhodcovského
rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzovali na jeho snahu preskúmať vec z
hmotnoprávnej stránky. Poukázala na to, že žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je

ani riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie
toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola
dodržaná zákonnosť. Ďalej poukázala na to, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách má povahu prameňa komunitárneho práva, že v zásade nemá priamy účinok
naúzemíčlenskéhoštátu,žejezáväználenprečlenskéštáty,anieajprejednotlivcovažepriamyúčinok
je prípustný len vo výnimočných prípadoch, a to vo vertikálnej podobe, t.j. vo vzťahu jednotlivec vs. štát,

za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou vymedzené dostatočne, jasne
a určito a nie je už potreba jej vnútroštátneho prevzatia, že v spore medzi osobami súkromného práva
sa nie je možné účinne domáhať ustanovení smernice (nepoužiteľnosť tzv. priameho horizontálneho
účinku), (rozsudok ESD vo veci C-91/92 z 14.07.1994 Paola Faccini Dori proti Recreb Srl). Citujúc
znenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. mala za nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka

dohodnutá medzi žalobcom a ňou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania a už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby
spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznila a poukázala na právny názor
vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave 14 NcC/10/2011 z 30.05.2011 a aj na odbornú
literatúru (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue,

2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Zdôraznila, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej
úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, že rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej
smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť
primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere.
Ďalej poukázala na to, že prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva

jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné
za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Ďalej uviedla, že medzi stranami bola v predmetnom
prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej
Zmluvy o úvere, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Citujúc znenie
§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní navrhla rozsudok vo výroku I. zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., uviedol, že úroky a poplatky považuje za neadekvátne v

nesúlade s dobrými mravmi a obchodno-právnymi zákonmi.

6. Rozsudok v ostatných výrokoch (okrem výroku I.), odvolaním nebol napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol v týchto výrokoch v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a rozsudok
vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov uvádzaných žalovanou nie je daný.

9. Žalovaná v odvolacom konaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.,

t.j. , neúplné zistenie skutkového stavu, teraz podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teraz
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávny skutkovým zisteniam a v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, teraz podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za
rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôžebyť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy sporu vyplýva, že strana, ktorá v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté a predložené dôkazy, poučil ich podľa §
120 ods. 4 O. s. p., žalovaná do rozhodnutia súdu nemala ďalšie návrhy na dokazovanie, súd vyhlásil

uznesením dokazovanie za skončené , preto tento odvolací dôvod nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teraz uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
spor posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak,
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený

skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

17. Je potrebné dodať, že rozhodnutie súdu je v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou, že
k právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto a obdobným (obsahom) Najvyšší súd SR
zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, ktorý konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka

je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla teda založiť právomoc
rozhodcovského súdu.18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).