Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 23, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203936
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415203936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom, v právnej veci navrhovateľov: X./. L. M., O..

XX.XX.XXXX, V. O. Ľ. XXX a 2./ U.. U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. O. Ľ. XXX, proti odporkyni: C. M., O..
XX.XX.XXXX, V. O. Ľ. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako rodičia odporkyne návrhom podaným do podateľne tunajšieho súdu
dňa 26.05.2015 žiadali, aby ich súd zaviazal prispievať na výživu odporkyne sumou každého po 40,-
Eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2015, a to vždy do 15. - teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k

rukám odporkyne. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v odôvodnení návrhu poukázali na to, že odporkyňa je
od 01.09.2014 študentkou H. M. X. V., kde býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne uhrádza 137,50
Eur. Okrem toho má zvýšené výdavky na život v V., na čo jej navrhovatelia prispievajú sumou 50,- Eur
mesačne, pričom túto sumu odporkyňa používa najmä na stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a
cestovné lístky v V.. Celkovo jej navrhovatelia na jej výdavky prispievajú sumou 200,- Eur mesačne,
okrem platby za byt. Taktiež odporkyni kúpili notebook, ktorý potrebovala na štúdium na vysokej škole
a za ktorý zaplatili sumu 269,- Eur. Navrhovatelia uviedli, že obaja sú zamestnaní na D. F. F. Ľ., kde

priemerná čistá mesačná mzda za rok 2015 u navrhovateľa v 1. rade predstavuje sumu 580,98 Eur a u
navrhovateľky v 2. rade sumu 635,97 Eur. Navrhovatelia ďalej v odôvodnení návrhu poukázali na svoje
výdavky a na vyživovaciu povinnosť k maloletej dcéru F., ktorá je študentkou T. X. F. Ľ.. Vychádzajúc z
uvedeného, navrhovatelia v 1. a 2. rade v závere odôvodnenia poukázali na to, že ich príjem nedosahuje
takú sumu, aby mohli odporkyni finančne prispievať sumou 137,50 Eur na byt, ďalej sumou 200,- Eur
mesačne na bežné výdaje - stravu, hygienické potreby, kaderníčku, kozmetičku, kultúrne a športové
vyžitie (čo si odporkyňa vyžaduje), niekedy aj viac, ak si zakúpi sezónne oblečenie alebo obuv.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19.06.2015 uviedla, že s návrhom
súhlasí a žiada, aby mu súd vyhovel s tým, že skutočnosti uvedené v tomto návrhu považuje za pravdivé.
Poukázala na to, že jej náklady na štúdium a život v V. sú vysoké a v sume, akú navrhovatelia uviedli v
návrhu, ktorí jej doposiaľ tieto náklady uhrádzali. Po oboznámení sa s príjmom navrhovateľov súhlasí s
tým, aby jej bolo určené výživné z ich strany v navrhovanej výške s tým, že byt jej budú naďalej uhrádzať
zo svojho príjmu, s čím navrhovatelia súhlasia. Záverom svojho písomného vyjadrenia uviedla, že cez

prázdniny si bude snažiť nájsť brigádu v V., aby si mohla aspoň trocha vylepšiť svoju finančnú situáciu.Na pojednávanie konané dňa 23.10.2015 sa nedostavili účastníci konania, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 14.10.2015. Preto súd v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, potvrdením o výške príjmov navrhovateľov v 1. a 2.
rade, rozhodnutím správcu dane Obce O. Ľ. Č.. XXX/XXXX zo dňa 25.02.2015, príjmového dokladu
č. P., výpisu z internetu týkajúcich sa T. Z. X. F. Ľ. a cien cestovných lístkov, výpisu z účtu F. F., a.s.,
rodného listu odporkyne, potvrdenia o návšteve školy odporkyne, ostatného spisového materiálu a zistil

tento skutkový stav:

Z rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu F. Ľ. vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2.
rade sú rodičia odporkyne, ktorá je plnoletá.

Z predloženého potvrdenia o návšteve školy vystaveného H. M. X. V., P. fakulta vyplýva, že

odporkyňa bola v akademickom roku 2014/2015 dennou študentkou prvého ročníka magisterského
štúdia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z písomného podania odporkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 23.10.2015 vyplýva, že vo vysokoškolskom
štúdiu pokračuje aj v aktuálnom školskom roku.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Vyššie citované ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine predstavuje normatívne zakotvenie zákonnej
povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom, ktorej obsahom je plnenie vyživovacej povinnosti do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybne
preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú rodičmi odporkyne, ktorá je toho času už plnoletá.
Odporkyňa je v súčasnej dobe študentkou vysokej školy v dennej forme štúdia. Týmto štúdiom sa

sústavne pripravuje na budúce povolanie, čo z hľadiska kritérií určenia existencie vyživovacej povinnosti
znamená, že odporkyňa nie je schopná sa sama živiť. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia v 1. a 2.
rade majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k odporkyni. Napokon účastníci konania ani túto skutočnosť
nepovažovali v priebehu konania za spornú.Nakoľko z ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine nevyplýva označenie subjektu, ktorý môže podať
návrh na úpravu výživného plnoletých detí, pojmovo nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohli byť

rodičia plnoletého dieťaťa. Súd však určuje vyživovaciu povinnosť len tam, kde na takéto určenie
existuje naliehavý právny záujem. V tomto prípade by naliehavosť právneho záujmu bola naplnená
napríklad existenciou sporu medzi rodičmi a plnoletým dieťaťom, spočívajúceho vo výške výživného
požadovaného plnoletým dieťaťom, s ktorou jeho rodičia nesúhlasia.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa v petite návrhu domáhajú, aby ich súd zaviazal k plneniu výživného v
prospech odporkyne. Súd vychádzal z odôvodnenia návrhu a písomného vyjadrenia odporkyne a dospel
k záveru, že medzi účastníkmi konania je nesporná nielen existencia a trvanie vyživovacej povinnosti,
ale nie je sporná ani výška tejto vyživovacej povinnosti. Z odôvodnenia návrhu, ako aj z predložených
dôkazov a vyjadrenia samotnej odporkyne je nepochybné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade si svoju
vyživovaciu povinnosť k odporkyni dobrovoľne plnia a výživu odporkyne v plnom rozsahu zabezpečujú.

Odporkyňa s nimi žije v spoločnej domácnosti a hoci študuje mimo miesta bydliska, sú jej zo strany
navrhovateľov uhrádzané všetky náklady spojené s jej štúdium. Odporkyňa vo svojom písomnom
vyjadrení plnenie výživného zo strany navrhovateľov nespochybnila a z jej strany nebola vnesená
požiadavka na vyššie výživné, ktoré by jej navrhovatelia odmietali plniť. Pre nespornosť existencie
vyživovacej povinnosti a jej výšky neexistuje právny základ pre určenie výživného. Rozhodnutie súd o

výživnompredieťa(plnoletéčimaloleté) niejesamoúčelné,alemásmerovaťkzabezpečeniuvýživného
vykonateľným súdnym rozhodnutím tam, kde si rodičia túto povinnosť dobrovoľne neplnia. Ustanovenie
§ 65 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia je potrebné systematicky a logicky
vykladať tak, že táto právna úprava odseku 2 sa vzťahuje aj výživné pre plnoleté dieťa.

Na základe uvedeného nezostávalo súdu nič iné, ako návrh zamietnuť. Súd vzhľadom na záver o
neexistencii naliehavosti právneho záujmu účastníkov konania na určení výživného pre plnoleté dieťa,
neskúmal odôvodnené potreby odporkyne a na strane druhej schopnosti, možnosti a majetkové pomery
navrhovateľov,nakoľkobytovzhľadomnaprávnyzáversúdunemalovplyvnarozhodnutievtejtoprávnej
veci, ktorým je zamietnutie návrhu pre jeho nedôvodnosť. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v

prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože súd návrh voči odporkyni v celom rozsahu zamietol, z hľadiska zásady úspešnosti upravenej v
ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., tento výsledok konania svedčí o plnom úspechu odporkyne, ktorej tak
vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si odporkyňa náhradu trov konania v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. neuplatnila, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.