Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208962
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311208962.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvBratislave,sudkyňouJUDr.DanielouLinetovouvprávnejvecinavrhovateľky:

C.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, J., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: C.. P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, E., G. - E., E., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, Prievozská ul. č. 2/B,
Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému: P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., štátne občianstvo ČR, zastúpený: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvoúčastníkovC..T.C.aC..P.C. uzavretédňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstiev
matričného úradu J. - Staré C., vo zväzku C/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX r
o z v á d z a .

Maloletý P. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti
navrhovateľke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. C., nar. XX.XX.XXXX v sume 130,- Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Súd u p r a v u j e styk odporcu s maloletým P. C. nar. XX.XX.XXXX tak, že odporca má právo stretávať
sa s maloletým nasledovne:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku a to v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 10:00
hod. do 15:00 hod., s tým, že odporca si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska navrhovateľky v
určený deň a hodinu a na tom istom mieste určený deň a hodinu maloletého navrhovateľke vráti, pričom
prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku bude styk prebiehať v prítomnosti navrhovateľky.

Navrhovateľka j e p o v i n n á dieťa na styk s odporcom riadne pripraviť a odporcovi dieťa odovzdať.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom domáhala sa rozvodu manželstva s odporcom, nakoľko vzťahy medzi
manželmi sú vážne rozvrátené, v dôsledku čoho manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je
predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia. Na čas po rozvode žiadala maloletého P. C.
zveriť do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odporcovi uložiť

povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 2.000,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky a zakázať styk odporcovi s maloletým dieťaťom.Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, na čas po rozvode žiadal maloletého P. C. zveriť do
jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľke uložiť povinnosť platiť výživné v sume 2.000,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu.

Súd postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Pezinok, nakoľko manželia mali
posledné spoločné bydlisko v K. B., ktorú skutočnosť uviedli zhodne odporca a kolízny opatrovník.
Okresný súd Pezinok nesúhlasil s postúpením veci a vec predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu
v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 4 NcC/23/2011-100 zo dňa 11.05.2011 nesúhlas Okresného súdu

Pezinokspostúpenímvecipovažovalzadôvodnýarozhodol,ženaprejednanievecijemiestnepríslušný
Okresný súd Bratislava III.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi sobášnym
listom,rodnýmlistommaloletéhodieťaťa,UznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.11CoP277/10-28
zo dňa 12.10.2010, trestnými oznámeniami podanými odporcom na Okresné riaditeľstvo PZ Senec

pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, výpisom z listu
vlastníctva č.XXXX, obec K. B., katastrálne územie L. T., živnostenským listom fyzickej osoby C.. P.
Miksa, D. z Centra rodičov maloletého P. C. zo dňa XX.XX.XXXX, listinným dôkazom vypracovaným
K.. C.. W. E., Q.., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria a
závislosti, Klinika detskej psychiatrie, Limbova 1, Bratislava posudkom zo dňa 21.11.2011, Správou

z Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri
výskumnomústavedetskejpsychológieapatopsychológievBratislavezodňa28.11.2011vypracovanou
G.. E. C., G.., Správou zo šetrenia pomerov v rodine maloletého P. C. z Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Bratislava zo dňa 17.03.2012, Správou z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava
zo dňa 02.11.2012, mesačnými odôvodnenými potrebami maloletého P. za obdobie od 01.01.2012

do 31.12.2012, Správou o priebehu mediačného stretnutia rodičov zo dňa 05.11.2012 s mediátorkou
W.. D. C., Oznámeniami odporcu o marení výkonu súdneho rozhodnutia zaslané Okresnému súdu
Pezinok zo dňa 14.05.2012, 29.11.2012, 13.12.2012, 18.02.2013, 26.02.2013, 20.03.2013, 02.04.2013,
14.04.2013, 05.05.2013, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III zo dňa 08.07.2013 vo veci
ČVS: M.- XXX/X-OVK-BX-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, Potvrdením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave III, z odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo
dňa 27.08.2013 o tom, že odporca bol vo veci vypočutý v procesnom postavení svedka, výpisom
z Obchodného registra spoločnosti PHARMIX, s.r.o., Bratislava, Pharmix Group s.r.o., Bratislava,
Daňovým priznaním za rok 2013 fyzickej osoby podnikateľa C.. P. C., Daňovým priznaním spoločnosti

PHARMIX EUROPE s. r. o., G. za rok 2013, Vysvedčením P. C. za školský rok 2012/2013, prehlásením
N. C. zo dňa 07.04.2013, Potvrdením o príjme C.. T. C. od spoločnosti GRENERGIS, a.s., Bratislava,
Správou z metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie
pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 23.04.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznala s odporcom asi
osem mesiacov, manželské spolužitie bolo usporiadané do narodenia maloletého dieťaťa. Z dôvodu
pracovných povinností jej pomáhala matka N. C. v starostlivosti o maloleté dieťa asi tri roky, pričom
v Českej republike bol rodičovský príspevok vyšší ako v Slovenskej republike, preto odporca poberal

len rodičovský príspevok na maloleté dieťa. Spolu s odporcom podnikala v spoločnosti Pharmix s.r.o.,
Bratislava, ktorý bol generálnym riaditeľom, spolu podnikali a pracovali päť rokov. Dňa 02.12.2009
odporca požiadal navrhovateľku, aby mu prepísala svoju spoločnosť Pharmix, s.r.o., s návrhom
odporcu nesúhlasila nakoľko by sa musela vzdať svojej práce, snažila sa o riešenie sporu či už
v rámci spoločnosti alebo v súkromnom živote, odporca neprejavil záujem o zmierlivé riešenie sporu.

Od novembra 2009 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti a od tejto doby nedošlo k obnoveniu
manželského spolužitia, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a v súčasnej dobe už nie je
predpoklad na obnovenie ich manželského spolužitia.

Odporca vo výpovedi uviedol, že pred uzavretím manželstva sa poznal s navrhovateľkou od januára

2002, manželstvo uzatváral z lásky a chcel mať úplnú rodinu. Nezhody v manželstve vznikali z toho
dôvodu, že navrhovateľka chcela mať dominantné postavenie, bránila mu vo výbere zamestnania
spoločnosti ZENTIVA a.s., Praha. Po uzavretí manželstva si kúpili rodinný dom v G. v obci G., z
manželstva pochádza jedno dieťa P. C. nar. XX.XX.XXXX. Odporca od 01.05.2006 bol na rodičovskejdovolenke s maloletým dieťaťom, ktoré následne po troch rokoch začalo navštevovať predškolské
zariadenie v Bratislave. Manželské spolužitie bolo usporiadané do novembra 2009, kedy začali vznikať
medzi manželmi nedorozumenia, navrhovateľka sa považovala zo stopercentného a jediného vlastníka

všetkého majetku, ktorý nadobudli počas trvania manželstva, oboch rodinných domov, spoločnosti
Pharmix s.r.o., Bratislava a podobne. Nezhody v manželstve vznikali z toho dôvodu, že navrhovateľka
chcela mať dominantné postavenie, čo sa prejavilo rôznymi formami napríklad, keď odporca získal
zamestnanie v roku 2013 na Slovensku, zárobok musel poukázať na bankový účet navrhovateľky,
odporcu považovala za osobu ktorá mala iba povinnosti, mal pracovať iba za bývanie a stravu.

Navrhovateľka bránila odporcovi v kontakte s jeho rodinou, ktorú mal v G., vyhrážala sa matke aj
bratovi fyzickým násilím v prípade, ak sa budú snažiť skontaktovať s odporcom, bránila mu vo výbere
zamestnania, napríklad v spoločnosti Zentiva, akciová spoločnosť G.. Nedorozumenia v manželstve
naďalej pretrvávali, stupňovali sa ohľadne firemných záležitosti. Začiatkom mesiaca decembra 2009
odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, navrhovateľka sa v mesiaci decembri dostavila v sprievode
neznámej osoby, ktorá sa mu vyhrážala fyzickým násilím, aby podpísal nevýhodnú zmluvu čo však

odporca odmietol. Asi v januári sa dohodli na fungovaní spoločnosti, vo februári 2010 sa chcel odporca
vrátil do rodinného domu v K. B. v ktorom bývala navrhovateľka s maloletým dieťaťom a snažil
sa o obnovenie manželského spolužitia, k čomu však nedošlo a preto odišiel do V. republiky, aby
maloleté dieťa nebolo vystavované hádkam rodičov. S maloletým dieťaťom sa nemohol stretávať, preto
podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresný súd Pezinok, aby mal umožnený styk

s maloletým dieťaťom. Súhlasil s návrhom na rozvod manželstva a na čas po rozvode navrhol zveriť
maloletého P. C. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu J. - D. C. súd zistil, že C.. P. T.
a C.. T. C. dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku C/

XX ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX.

Z rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto,
vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XXXX, súd zistil, že dieťa P. C. na narodil dňa
XX.XX.XXXX, otcom dieťaťa je C.. P. C. a C.. T. C..

Úrad práce Praha - Východ dňa 01.12.2006 priznal C.. P. C. rodičovský príspevok na dieťa P. C. vo
výške 3.696,- Kč, ktorý bol od 01.01.2007 zvýšený na 7.582,- Kč a rozhodnutím zo dňa 06.01.2010 bol
odňatý rodičovský príspevok z dôvodu, že P. C. dosiahol dňa 09.12.2009 štyri roky.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11 Co P 277/10-28 zo dňa 12.10.2010 vo veci starostlivosti o
maloletéhoP.C.,nar.XX.XX.XXXX,onávrhuotcananariadeniepredbežnéhoopatreniauzneseniesúdu
prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, že otec má predbežne právo na čas do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva a s ním spojeného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
stretávať sa s maloletým P. C., každý víkend v párnom týždni kalendárneho roku od piatku od 16.00 hod

do nedele do 19.00 hod s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého. Matka je
povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi dieťaťa odovzdať.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že rodičia maloletého sú manželia, od novembra
2009 nežijú spolu, osobnú starostlivosťou o maloletého zabezpečuje matka, ktorá otcovi bráni v styku

s maloletým. Za tejto situácie odvolací súd zhodne ako súd 1. stupňa návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zverením maloletého do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov posúdil
ako nedôvodný. Z uvedených dôvodov vyhovel odvolací súd odvolaniu otca len v časti jeho návrhu
týkajúceho sa úpravy styku s maloletým v rozsahu tak, aby nedošlo k prerušeniu kontaktu otca a syna.
Pokiaľ otec žiadal upraviť aj sviatky, letné prázdniny, tomuto nevyhovel, keďže konečný rozsah styku

bude upravený v konaní o rozvod manželstva podľa vykonaného dokazovania. Je na rodičoch, aby sa
k výkonu svojich rodičovských práv postavili zodpovedne tak, aby čo najlepšie chránili záujem svojho
dieťaťa, najmä jeho duševný a psychický vývoj v pre neho tak náročnom období, kedy stráca úplnú
rodinu.

Odporca dňa 21.10.2011 podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému P. C., ktorým sa
domáhal aby maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do osobnej striedavej starostlivosti oboch
rodičov s týždenným režimom striedania starostlivosti. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľka
svojím konaním bráni maloletému dieťaťu aby bolo v kontakte s odporcom aj napriek predbežnémuopatreniu,jepretonevyhnutnéabyprávamaloletéhobolichránené,nakoľkodieťamilujeobochrodičov,v
režime striedavej starostlivosti bude mať maloletý pravidelný kontakt s oboma rodičmi, nebude v strese
a bude mať vytvorený pocit úplnej rodiny. Navrhovateľka odmietala odporcovi možnosť stretávania sa so

synom opakovane, preto podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného poriadku dňa 19.12.2010, dňa 12.01.2010, dňa
16.02.2010, dňa 14.03.2011, dňa 28.03.2011, dňa 26.09.2011, dňa 09.10.2011.

Účastníci sú spoluvlastníkmi rodinného domu na adrese L. ulica XX, K. B. na tejto adrese bývali spoločne

s maloletým P. C., ktorý dochádzal autom do škôlky v J.. Navrhovateľka býva v dvojizbovom byte
na adrese K. X v J. a odporca bude bývať s maloletým v rodinnom dome v K. B., kde má syn
svoju vlastnú izbu, plne vybavenú pre jeho potreby a odporca bude týždenne pravidelne dochádzať
z Českej republiky do rodinného domu v K.. Odporca sa staral o maloleté dieťa od jeho narodenia
ako lekár má aj štátnu skúšku v odbore Detské lekárstvo, súčasťou tohto odboru je aj starostlivosť
o dieťa od dojčenského veku až po jeho dospelosť, tak že je schopný sa postarať o maloleté dieťa.

Pre svoju prácu potrebuje iba notebook s pripojením sa na internet, mobilný telefón a automobil,
svoj pracovný čas si organizuje sám od začiatku roku 2011 je samostatne zárobkovo činná osoba,
poskytuje marketingové poradenstvo a služby účtovníka pre spoločnosť PHARMIKS s.r.o., v ktorej je
jediným majiteľom a konateľom. Je schopný pracovať jeden týždeň v Českej republike a druhý týždeň
na Slovensku, starať sa o svojich odberateľov, preto má vytvorené predpoklady na osobnú striedavú

starostlivosť o maloleté dieťa. Odporca vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol aby maloleté dieťa
bolo párny týždeň v osobnej striedavej starostlivosti odporcu a v nepárny týždeň v osobnej striedavej
starostlivosti navrhovateľky a maloletý tak bude mať istotu, že má svojich rodičov.

Navrhovateľka nesúhlasila s návrhom odporcu na osobnú striedavú starostlivosť, poukázala na listinné

dôkazy a to posúdenie psychického stavu maloletého dieťaťa K.. C.. W. E. Q.., zo dňa 21.03.2011, na
správu o psychologickej starostlivosti G.. E. C. PhD. z ktorých vyplynulo, že striedavá starostlivosť je v
neprospech maloletého dieťaťa, že odporca sa zdržiava v Českej republike, je pracovne zaneprázdnený,
dieťa sa zdržiava na území Slovenskej republiky, od 01.09.2012 bude navštevovať povinnú školskú
dochádzku.Maloletédieťavpohovoreskolíznymopatrovníkomuviedlo,žechcebývaťsnavrhovateľkou

ako matkou a s otcom sa chce stretávať ako doteraz, pričom s otcom nechce byť častejšie lebo mu to
nerobídobre.Vzáujmemaloletéhodieťaťapretoniejedôvodná striedaváosobnástarostlivosťobidvoch
rodičov.

Zo správy z Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave zo

psychologického vyšetrenia rodičov maloletého P. C. zo dňa 13.12.2011 súd zistil, že bol vykonaný
individuálny pohovor s navrhovateľkou a odporcom pričom dospeli k názoru, že u rodičov sú v pozadí
najmä konflikty majetkové a s nimi súvisia vzájomné osočovania rodičov. Odporca má premyslený
systém stretania sa so synom v rámci striedavej starostlivosti na ktorý matka nepristupuje. V záujme
zachovaniazdraviasynanepristupujenavrhovateľkaaninastretávanie saodporcusosynom.V základe

konfliktu rodičov sú konflikty finančného - majetkového charakteru, navrhovateľka i odporca uvádzajú,
že ten druhí trpí závažným psychiatrickým ochorením. Medzi rodičmi nevideli ani minimálnu snahu o
riešenie problému dieťaťa, ktorý vznikol po ich rozchode.

K.. C.. W. E., Q.., súdny znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria a

závislosti, Klinika detskej psychiatrie, B. 1, J. v posudku zo dňa 21.11.2011 uviedol, že vykonal
pedopsychiatrické vyšetrenie maloletého P. dňa 26.10.2011 v ambulancii na klinike. Maloletý
navštevoval predškolské zariadenie na materskej škôlke s anglickým jazykom od 3,5 roka, dobre sa
adaptoval,nebol utiahnutýmtypom,bolznačnepohyblivý,viesazabaviťshračkamisvyššoutechnickou
náročnosťou i počítačovými hrami. Od októbra 2009 sa v Materskej škôlke sa utiahol, utekal pred

všetkýmiaobviňovalsa,žemôžezahádky rodičov.Vpolovicinovembra2009saodporcaodsťahovaldo
Čiechavroku2010sanestretávalčastosmaloletýmdieťaťom.Vhodnotenídieťaťazarok2010triednou
učiteľkou sa konštatovala lepšia istota v jeho vystupovaní a v komunikácií, preto aj matka podala návrh
na rozvod manželstva. V období manželských hádok sa vyvíjal úzkostne depresívny syndróm, ktorý
sa spacifikoval vyrovnanejším prístupom matky po odchode otca do Českej republiky. Po predbežnom

opatrení sa odporca stretával so synom, preukázali sa problémy s pomočovaním sa u maloletého
dieťaťa. Po zvážení celého priebehu znalec uzavrel, že ide o poruchy prispôsobenia s prevládajúcou
poruchouinýchemóciícharakteruzmiešanejúzkostnedepresívnejformy,problémyvovzťahochrodičov.Po zhodnotení faktov u maloletého P. neodporúčal striedavú výchovu a návrh matky na zákaz styku
odporcu s maloletým dieťaťom považoval za opodstatnený.

ZodbornéhovyjadreniaMetodicko-výskumného kabinetuvýchovného apsychologickéhoporadenstva
a prevencie pri výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave zo dňa
28.11.2011 vypracovaného G.r. E. C., PhD. súd zistil, že matka maloletého P. C. sa dňa 17.10.2011
obrátila so žiadosťou o konzultáciu vo veci vhodnosti výchovných postupov voči svojmu synovi P..
Uviedla, že sú s manželom v rozvodovom konaní, v novembri sa odťahoval zo spoločnej domácnosti. Po

odchode otca zo spoločnej domácnosti došlo v správaní syna z pohľadu matky k celkovému zvýšeniu
synovej neistoty. Dňa 17.10.2011 bol vyšetrený maloletý P. C., stresujúcim faktorom u maloletého
bol najmä napätý vzťah rodičov, ktorý maloletý citlivo vníma predovšetkým v emocionálnej rovine.
Osobnostná štruktúra sa však aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam vzhľadom k jeho veku formuje
zatiaľ relatívne harmonicky. Sebadôvera je mierne oslabená. Racionálna kontrola reality však nie je
narušená. Po poradenskom rozhovore s maloletým boli matke odporučené výchovné postupy ktoré by

mali viesť k postupnej stabilizácií jeho vnútorného prežívania. Návrh matky na zákaz styku maloletého s
otcom z psychiatrického hľadiska považoval za dôvodný a zároveň uviedol, že vytvára dobré východisko
pre ústup jeho enuretických problémov.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 17.03.2012 v správe zo šetrenia pomerov v rodine

maloletého P. C. uviedol, že dňa 06.03.2012 sa dostavili na adresu L. ulica XX, K. B.. Jedná sa o
poschodový štvorizbový rodinný dom, v rodinnej zástavbe. Dom je nadštandardne a vkusne zariadený.
Detská izba sa nachádza na poschodí, je zariadená podľa potrieb a záujmov maloletého P.. Starostlivosť
o domácnosť zabezpečuje matka, momentálne sa otec so synom stretáva každý druhý víkend.
Stretnutia sa uskutočňujú v rodinnom dome v K. B. za prítomnosti matky maloletého, nakoľko si to syn

prial.

Následne sa dostavili na adresu K. 1, J. za účelom prešetrenia pomerov, jedná sa o dvojizbový byt
nadštandardne zariadený. Maloletý P. spáva na veľkom dvojlôžku, má vytvorený priestor na hranie i
určenie. Starostlivosť o domácnosť zabezpečuje matka spolu so synom. Zariadenie oboch domácností

je z hľadiska potrieb maloletého vyhovujúce.

Maloletý P. navštevuje X. školu, A. X v J. , navštevuje krúžok karate, plávanie, španielčinu a ABC
club. Zdravotný stav maloletého podľa vyjadrenia navrhovateľky je dobrý, zdravotnú starostlivosť mu
zabezpečuje C.. Y. v D.. Matka maloletého trávi so synom všetok voľný čas, snaží sa tráviť ho aktívne,

chodí so synom aj na lyžovačky a dovolenky pri mori. Maloletý P. má pekný vzťah aj so starou mamou
z matkinej strany. Následne bol realizovaný pohovor s maloletým, ktorý sa uskutočnil bez prítomnosti
matky. Z rozhovoru vyplynulo, že chce zostať bývať s matkou s otcom sa chcel stretávať ako doteraz
každý druhý víkend s tým, že zváži či to bude za prítomnosti matky, alebo strávi víkend sám s otcom.
Maloletý sa vyjadril, že nechce byť častejšie s otcom, lebo mu to nerobí dobre a potom sa pocikáva. Otca

vnímal ambivalentne ako dobrého „ z hracej strany“, dá sa s ním dobre hrať. Maloletý P. sa vyjadril, že s
tatom nechodí vôbec na dovolenky, nič mu nedal ani k narodeninám. Vianočné darčeky dostal od oboch
rodičov, týždeň pred štedrým dňom chodil český Ježiško, P. je komunikatívny, milý a vnímavý chlapec.

Navrhovateľka k návrhu odporcu na úpravu právu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po

rozvode v podaní zo dňa 31.10.2012 uviedla, že za súčasného stavu nie je zverenie maloletého P. do
striedavej starostlivosti dobrým riešením, maloletý je v prítomnosti odporcu dekompenzovaný a jeho
výchovné excesy na neho veľmi zle psychicky vplývajú, nevie ho usmerniť, necháva ho bez hraníc, a
ak použije nejakú výchovnú metódu je to plač, začne maloletého citovo vydierať, plače pred ním, čo P.
nechápe, lebo pre dieťa je plač prejavom úplne iných emócií, ktoré s výchovou nesúvisia. P. považuje

otca skôr za kamaráta a takto sa k nemu správa, odporca nie je schopný samostatne riadne výchovne
pôsobiť na maloletého P..

Poukázalanapríkladnato,žeodporcasasnažízískaťpozornosť alásku maloletéhodieťaťa extrémnou
benevolentnosťou, čo má za následok, že sa s ním vôbec nevie poradiť. Maloletý P. len tak idúc okolo

odporcu sediaceho na schodoch mu dal len tak buchnát do hlavy, odporca na to vôbec nezareagoval
a navrhovateľka preto P. napomenula za takéto absolútne nevhodné správanie. V prvý školský deň
chcel ísť P. do školy s odporcom, navrhovateľka súhlasila a dopadlo to katastrofálne, odporca jej zo
školy volal, že si nevie so synom poradiť, lebo tam odmieta zostať a je agresívny. Pri navrhovateľke siP. takéto správanie nedovolí, avšak dvojkoľajnosť výchovy vo veľmi destabilizuje. Výsledkom je, že po
pobyte s odporcom sa maloletý často pomočuje. Navrhovateľka sa snaží, aby bola počas stretávania sa
odporcu s maloletým aspoň niekde nablízku a mohla obojstranne narušený vzťah odporcu a maloletého

korigovať. Navrhovateľka súhlasila s tým, že strávia leto v rodinnom dome v K. B., kde bol prítomný aj
odporca a mal tak umožnené vytvárať si citový vzťah s maloletým.

Navrhovateľka v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhla, aby
sa odporca stretával s maloletým P., vždy v párny týždeň od soboty 9.00 hod do nedele 18.00 hod. a

počas letných prázdnin vždy od 10.07. od 9.00 hod do 18.07. do 19.00 hod a od 21.08. od 9.00 hod do
29.08. do 19.00 hod, vždy v prítomnosti navrhovateľky.

Mesačné odôvodnené potreby maloletého P. C. za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 predstavujú
3.007,43 eur, pozostávajú z nákladov (výdavkov) na bývanie za byt a rodinný dom, vo výške 1.004,93
eur (nájomné, elektrina, plyn), na stravovanie vo výške 325,- eur (raňajky 50,- eur, desiata 45,- eur,

obed 100,- eur, olovrant 30,- eur, večera 100,- eur), zo školských výdavkov vo výške 1.365,- eur (školská
jedáleň 78,- eur, školské potreby 20,- eur, školské oblečenie 47,- eur, preprava autom 100,- eur, školné
950,- eur, krúžky 120,- eur, športové potreby do školy 50,- eur), na oblečenie a obuv vo výške 50,- eur,
zo zdravotných nákladov 15,- eur, na dovolenky, výlety 247,50 eur (ročne 2.970,- eur).

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava v správe zo dňa 02.11.2012 uviedol súdu, že na úrad
sa dostavila navrhovateľka s maloletým P., nakoľko odmietala spoločné stretnutie s odporcom, preto
nebol vykonaný spoločný dohovor s rodičmi. Na stretnutí navrhovateľka uviedla, že odporca nepíše so
synom domáce úlohy, odporca v máji zrušil synovi životnú poistku a peniaze si nechal pre seba. Podľa
vyjadrení navrhovateľky odporca sa stretáva so synom od soboty poobede napriek tomu, že ma styk

určený od piatku. P. sa po stretnutí s odporcom jednu až dve noci pocikáva. Odporca prispieva výživným
na maloleté dieťa v sume 100,- eur mesačne.

Bol vykonaný pohovor s maloletým P. bez prítomnosti matky, maloletý uviedol, že sa s otcom častejšie
stretávať nechce, na dovolenky chodí iba s mamou, otec mu kupuje veľa hračiek ale čo má z toho, keď

sa z toho ani nenaje ani neoblečie, to hovorí aj mama.

Dňa 24.10.2012 sa dostavil odporca, ktorý uviedol že so synom sa stretáva až v sobotu z dôvodu, že
navrhovateľka má vždy pripravený program s P. na piatok o čom ho upovedomí, pričom odporca je v K.
B. už od štvrtka, aby si mohol syna vziať skôr. Posledné dva víkendy bol odporca s maloletým sám bez

prítomnosti navrhovateľky, v auguste trávili všetci traja spolu týždeň alebo dva v K. B.. Odporca uviedol,
že sa so synom chodí bicyklovať, rýľujú na záhrade, hrajú sa rôzne hry, robia kuchynské experimenty.
Nie je pravdou, že so synom nerobí domáce úlohy, keď mu navrhovateľka nechá zošiť so zadanými
domácimi úlohami, tak ich so synom spraví, napríklad nakreslil na papier akú úlohu urobili spolu 06.10.
a 20.10.2012 z matematiky. Podľa odporcu navrhovateľka odmieta spoločné stretnutie rodičov a syna

z toho dôvodu, lebo vie, že sa P. rád stretáva s otcom, preto nepovažuje výpoveď P. na úrade za
dôveryhodnú. Odporca uviedol, že navrhovateľka mu umožnila ísť so synom do školy prvý školský
deň, P. pri odchode otca zo školy sa vyjadril v tom zmysle, že nechcel, aby otec odišiel. Taktiež na konci
minulého školského roku sa odporca zúčastnil záverečný besiedky pre rodičov a preto naďalej trval na
striedavej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník zaslal súdu aj správu z priebehu mediačného stretnutia rodičov zo dňa 05.11.2012
o 12.00 hod s mediátorkou W.. D. C.. Mediátorka požiadala obe sporové strany o ich návrh na riešenie
úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Odporca uviedol, že v čase
výkonu osobnej striedavej starostlivosti by v tom čase býval v K. B., rodinný dom je, ale predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, iné ubytovanie kde by mohol so synom bývať zatiaľ nemal,
ani nad ním neuvažoval, tento stav mu vyhovoval. Navrhovateľka vyjadrila zásadný nesúhlas s návrhom
na striedavú osobnú starostlivosť, navrhla zachovať terajší model stretávania sa a to každý párny
týždeň, vzhľadom na zdravotné problémy syna, zásadne odmietala aby po rozvode odporca chodil
do domu K. B. a stretával sa so synom. Komunikácia medzi manželmi bola veľmi zlá, odporca nebol

ochotný riešiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nedôveroval znalcom ani pracovníkom Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny, mal pocit že všetko je možné si peniazmi vybaviť, ak by nebola
schválená osobná striedavá starostlivosť uviedol ako možnosť založenia si novej rodiny. Navrhovateľka
si chce zariadiť svoj osobný aj pracovný život podľa svojich vlastných predstáv, nebola ochotná hľadaťkompromisné riešenia, ale pripustila, že keď bude syn starší môže sa upraviť jeho vzájomné stretávanie
sa s otcom častejšie ale len v prípade ak to bude syn sám chcieť. Odporca chce byť pre syna “parťak“
a nie autorita, na rozdiel od navrhovateľky ktorá chce stanoviť jasné pravidlá správanie sa. Maloletý je

veľmi inteligentné dieťa, rozvod ako aj hádky rodičov veľmi prežíva a vplýva to aj na jeho správanie.
Mediačné stretnutie skončilo hádkou, odporca odmietol uvažovať aj o v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov po rozvode, navrhovateľka nebola ochotná pristúpiť na iný kompromis ohľadne stretávania
sa s maloletým dieťaťom.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávanie dňa 13.11.2012 uviedla, že maloleté dieťa má
v súčasnej dobe 6 rokov, z toho tri roky žilo s navrhovateľkou. Vzťahy medzi rodičmi sú veľmi
rozvrátené, napäté u maloletého P. to viedlo k psychickým poruchám, začal sa pocikávať, navrhovateľka
túto záležitosť riešila so psychológom a psychiatrom o čom sú založené správy v spise, preto v
uvedenom období bol záver odborníkov, aby bol zakázaný styk odporcu s maloletým dieťaťom. Za
posledný rok sa vzťah v dôsledku ústretovosti navrhovateľky, odporcu s maloletým dieťaťom zlepšil,

maloletý P. bol ochotný a schopný stráviť s odporcom nejaký čas, prítomnosť navrhovateľky počas styku
bol skôr želaním odporcu, pretože zabezpečuje každodennú starostlivosť. Posledné dva víkendy bol
odporca sám s maloletým dieťaťom, rodičia majú rozdielny prístup k výchove maloletého dieťaťa, čo
uviedol odporca u mediátorky, chce byť synovi parťak, preto mu všetko toleruje a jediným výchovným
prostriedkom je plač odporcu, ktorým si vynucuje poslušnosť maloletého dieťaťa, odporca nie je

pre dieťa žiadna výchovná autorita, navrhovateľka vyzerá prísnejšia keď vyžaduje plnenie povinností
dieťaťom. Dňa 02.09. 2012 išiel odporca s maloletým do školy, ktorý musel chvíľu zostať v škole,
maloletý začal kričať na otca, hádzať sa o zem, odporca to nezvládol, telefonoval navrhovateľke ktorá
musela dieťaťu dohovárať cez telefón, aby sa dieťa ukľudnilo.

V súčasnej dobe býva maloleté dieťa s matkou v dvojizbovom byte v Bratislave a nie v rodinnom dome
práve z toho dôvodu, že navrhovateľka musela rodinný dom opustiť potom čo odporca nerešpektoval
jej súkromie a sekerou rozbil vchodové dvere. Odporca nerušene užíva rodinný dom zakúpený počas
trvania manželstva v Prahe a navrhovateľka mu nezasahuje do jeho užívacieho práva. Navrhovateľka
za posledný rok vykonala množstvo krokov, aby sa vzťah medzi odporcom a dieťaťom zlepšil, v lete

trávila dva mesiace v rodinnom dome v K. B., aby sa vytvorili podmienky na budovanie pokazeného
vzťahu medzi otcom a synom. V súčasnej dobe vzhľadom na zlepšený vzťah odporcu s maloletým
dieťaťom ktoré je schopné stráviť aj jeden celý deň bez prítomnosti matky, bolo by vhodné, aby sa
postupovalo pomaly.

Odporca vo výpovedi na pojednávaní navrhol uzavrieť rodičovskú dohodu v tom zmysle, aby maloletý
P. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým že sa bude s maloletým stretávať ako
doposiaľ každý druhý týždeň od štvrtka do nedele, bez prítomnosti navrhovateľky žiadal upraviť styk s
maloletým počas letných prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a rodičovskú dohodu
navrhol ako kompromis k striedavej osobnej starostlivosti.

Účastníci však rodičovskú dohodu v lehote stanovej súdom neuzatvorili. Odporca zaslal súdu návrh
na uzavretie rodičovskej dohody, navrhovateľka uviedla, že požiadavky odporcu na stretávanie sa so
synom vysoko prekračujú to, čo si praje mal. P., svoje predstavy už niekoľkokrát vyjadril aj pred kolíznym
opatrovníkom a trvá na nich. Je v rozpore so zákonom, aby sa rodičia dohodli na tom, čo vyhovuje

im dvom bez toho, aby bolo rešpektované stanovisko dieťaťa (§ 43 Zák. o rodine). Je jednoznačne v
záujme maloletého dieťaťa, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, striedavá osobná
starostlivosť je vylúčená, nie je splnený základný predpoklad a to, že sú obaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať, maloletý P. je teraz stabilizovaný, vzťah dieťaťa a otca sa obnovuje, rozhodne nie tak, aby
bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. O inej forme styku alebo jeho rozšírení bude

možné hovoriť vtedy, keď bude P. ochotný akceptovať otca a sám bude pripravený sa stretávať s otcom
častejšie.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/139/2013 súd zistil, že navrhovateľka C.. T. C. podala proti
odporcovi C.. P. C. návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil

povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu do rodinného domu nachádzajúcom sa v katastrálnom území L. T.,
obec K. B., zapísaný na LV. č. XXXX, až do právoplatného rozhodnutia o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorým bude odporca vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností. Súd
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia Uznesením č.k.10C/139/2013-17 zo dňa05.08.2013 ako nedôvodný zamietol, keďže nebola preukázaná existencia zákonných podmienok pre
nariadenie predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 44C 139/2013 súd zistil, že navrhovateľka C.. T. C. podala
proti odporcovi C.. P. C. návrh na nariadenie predbežného opatrenia ktorým sa domáhala, aby súd
zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV. č. XXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. T. a to až do právoplatne skončeného konania o vyporiadaní
BSM. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia Uznesením č.k. 44C 139/2013-9

zo dňa 13.08.2013 ako nedôvodný zamietol, keďže neboli naplnené zákonné dôvody na nariadenie
predbežného opatrenia.

Navrhovateľka podala na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, odbor kriminálnej
polície, Legérskeho 1, Bratislava trestné oznámenie vo veci podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, dňa 08.07.2013 bolo v predmetnej veci začaté

trestné stíhanie vo veci za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/
Tr. zák.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III zo dňa 08.07.2013 vo veci ČVS: ORP-XXX/X-OVK-
BX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a/ Trestného zákona lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver,
že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci pod menom C.. P. C. na ulici K. X v J. a na presne nezistenej
adrese rodinného domu v K. B. v čase od decembra roku 2008 do súčasnej doby opakovane bil a udieral
svojho syna P.. nar. XX.XX.XXXX po nohách spôsobujúc mu tak krvné podliatiny, nechával ho kľačať v
kúte, neustále ho verbálne ponižoval tým spôsobom, že mu hovoril, že je neschopný, že nič nedokáže,

že vôbec neposlúcha, že je zmetek, ktorý sa nemal narodiť a že všetko zlé čo sa deje, je jeho chyba, v
dôsledku čoho maloletý začal mať psychické problémy vyžadujúce odbornú terapiu.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odboru kriminálnej polície,
oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 27.08.2013 vo veci ČVS: OR P-XXX/X-OVK-BX-XXXX súd

zistil, že C.. P. C. vypovedal v procesnom postavení svedka v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmena a/ Trestného zákona.

Okresný súd Bratislava III uznesením číslo konania 38 P/167/2013-16 zo dňa 07.08.2013 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca C.. P. C. s maloletým P. C. na čas do

právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností voči maloletému P. C.. Týmto uznesením
sa zmenilo uznesenie Okresného súdu Pezinok číslo konania 12 P/286 /2010-16 zo dňa 16.08.2010 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave číslo konania 11 CoP/277 /10-28 zo dňa 12.10.2010.

Krajský súd Bratislava uznesením číslo konania 11 CoP/489 /2013-163 zo dňa 31.10.2013 uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil, s uvedením že vec správne právne posúdil a vyvodil správny právny záver.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,
ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V posudzovanej veci predbežné
opatrenie nie je konečným rozhodnutím jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva o, ktorých bude
rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej. Taktiež začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a

zverenej osoby opodstatňuje nariadenie takéhoto predbežného opatrenia.

Z odborného vyjadrenia Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva
a prevencie pri výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave zo dňa
03.05.2013 súd zistil, že maloletý P. C. je ich poradenskej starostlivosti od februára 2012 v

dvojmesačných intervaloch. V apríli 2013 sa uskutočnilo psychologické vyšetrenie P. na základe ktorého
ústav konštatoval, že jeho osobnostná štruktúra nesie evidentné známky syndrómu týraného dieťaťa
zo strany otca a vyžaduje ďalšie psychoterapeutické intervencie. Závery komplexnej analýzy z výsledkov
následného psychologického vyšetrenia matky oprávňujú konštatovať, že matka má všetky osobnostné
a emociálne predpoklady na to, aby svojmu synovi i naďalej poskytovala nielen potrebnú výchovnú

starostlivosť, ale aj emocionálnu podporu a životnú istotu i napriek tomu, že v jej osobnostnej štruktúre
a vnútornom prežívaní sú prítomné nezanedbateľné znaky syndrómu týranej ženy.Odporca ohľadne zákazu styku s maloletým dieťaťom uviedol že, má nadštandardne vynikajúci vzťah
s maloletým dieťaťom od jeho narodenia, staral sa o neho, bol na rodičovskej dovolenke do roku 2009.
V tomto období bol živnostník, pracoval ako konzultant a pracoval vo firme FARMIX s.r.o., ako riaditeľ,

pričom vykonával administratívnu prácu z domu na svojom osobnom počítači. Navrhovateľka bola
konateľkou spoločnosti PHARMIX v s.r.o., Bratislava a taktiež sa starala o maloleté dieťa ako odporca.
Už v tomto období začali konflikty pri výchove maloletého dieťaťa v tom, že navrhovateľka mala vysoké
nároky na maloleté dieťa, povedala mu, že musí byť najlepší lebo bude debil, používala fyzické tresty
ako, napríklad bytie po tvári rukou, počas jednej minúty mu povedala aj niekoľko zákazov, čo nemohol

robiť. Keď napríklad čítal maloletému rozprávku, počas nej povedala, že teraz sa zhasne a pôjde sa
spať, ako povedala tak muselo byť. Keď odporca oponoval navrhovateľke, mala výhrady, nechcel sa
hádať,pretojuposlúchol.Keďmaloletýmaltrirokynavrhovateľkarozhodla,žepôjdedomaterskejškôlky
aj keď odporca nesúhlasil, nakoľko to považoval za predčasné. V tomto období odporca vozil maloleté
dieťa z rodinného domu v K. do materskej škôlky v J. so zameraním na anglický jazyk, kde boli na deti
kladené vyššie nároky na čo si ťažko zvykal, mal radosť, keď vedel, že otec príde po neho do škôlky.

Jednoznačne odporca vo svojej výpovedi uviedol, že maloleté dieťa nikdy neudrel, nikdy ho nebil po
nohách ani po inej časti tela, ani rukou ani žiadnym predmetom, nikdy ho nedusil vankúšom, pričom
neexistuje žiaden dôkaz o jeho fyzickom násilí, ani žiadna lekárska správa. Keď ho maloleté dieťa
neposlúchalo tak si ho posadil na kolená objal ho a vysvetlil mu, že toto nesmie, prípadne mu zakázal

hry na počítači, používa metódu silných objatí.

Po psychickej stránke nevyvíjal na maloleté dieťa nátlak, keď sa s maloletým dieťaťom stretával v roku
2011 a v roku 2012 maloletý mu povedal, že maminku má rád pretože s ním chodí na dovolenky a
odporcu má rád preto, že sa s ním hrá a nekričí na neho. Keď sa s ním maloletý rozprával prečo nie sú

spolu nestretávajú sa častejšie povedal P., že by mohli byť spolu jeden týždeň v K. B., pričom maloletý
povedal, že tak by sa mu to páčilo, že by boli ako normálna rodina. Maloletý nikdy nepovedal odporcovi,
že nechce byť s ním, že sa s ním nechce stretávať.

Odporca ďalej uviedol, že nemá možnosť ani telefonického kontaktu s maloletým dieťaťom taktiež nemá

ani mailový kontakt na dieťa, navrhovateľka maloletému dieťaťu zobrala kartu a znemožnila kontakt
s odporcom. V decembri 2009 navrhovateľka vyhodila odporcu z rodinného domu v K. B. odišiel bývať
do G., aby maloleté dieťa nebolo vystavené rodinným hádkam, konfliktom, ktoré medzi manželmi boli
od júna 2009. Navrhovateľka pred maloletým dieťaťom nadávala odporcovi napríklad, že nie sú umyté
riady, že nie je vypratané alebo po vysávané vždy si našla dôvod, pre ktorý bola nespokojná ale hlavnou

príčinounedorozumeníboloto,žesadomáhalrovnoprávnehopostaveniaakovrodinetakajvpodnikaní.

Snažil sa obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, chcel byť aj s maloletým dieťaťom, vo februári
2010 prišiel bývať do rodinného domu do Dunajskej Lužnej, navrhovateľka zobrala maloleté dieťa a
išla bývať do J., preto nemal kontakt s maloletým čo pretrváva dodnes. Z toho dôvodu podal v roku

2010 návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresný súd Pezinok ktorý návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol a odvolací súd dočasne upravil styk s maloletým dieťaťom, s ktorým sa
moholstretávaťkaždý druhýtýždeň.Navrhovateľkainapriekpredbežnémuopatreniumuneumožňovala
styk s maloletým dieťaťom o čom zaslal súdu písomné vyjadrenia a domáhal sa výkonu rozhodnutia k
čomuvšaknedošlo.Smaloletýmdieťaťomsastretolvobdobínovembra2011do januára2013 asi6krát

v rodinnom dome v K. B., niekedy za prítomnosti navrhovateľky a niekedy bol s maloletým dieťaťom sám.
U maloletého dieťaťa pozoroval zmeny v správaní, keď maloletý bol s odporcom správal sa uvoľnene,
maloletý nebol bojazlivý bol až drzí, správal sa asertívne, povedal mu hej kamoško takto sa budeme
hrať, vyžadoval si telesný kontakt, chcel aby ho nosil, chodil po schodoch, chcel byť v náručí. Spolu
sa hrali, pripravoval ho do školy, učili sa, keď podpísal domácu úlohu, navrhovateľka mala voči tomu

výhrady aby tam nebol jeho podpis. Keď bol maloletý s odporcom nepocikával sa, nemal žiadne
psychické problémy, o tom mali vedomosť aj susedia, ktorí boli vypočutí v konaní o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu.

Tvrdenia matky ohľadne toho že hovoril o synovi, že je neschopný, že nič nedokáže, že neposlúchala, že

je zmetek, považoval za nepravdivé a účelové, je to spôsob správania sa navrhovateľky. Keď sa lúčil s
maloletým rozplakal sa lebo vedel, že sa s ním dlho nestretne, aj maloletý začal plakať ráno o 9.00 hod,
lebo vedel, že sa kráti ich spoločný čas. Navrhovateľke nikdy nebránil, aby bola prítomná pri stretnutí
odporcu s maloletým dieťaťom, nikdy nemal záujem týrať maloleté dieťa po fyzickej ani psychickejstránke, alebo ohovárať navrhovateľku pred maloletým dieťaťom alebo narušovať vzťah maloletého
dieťaťa k navrhovateľke. Práve naopak navrhovateľka sa snažila a snaží zakázať styk odporcovi s
maloletým dieťaťom, napríklad zobrala odporcovi aj obrázky ktoré mu namaľoval syn, ktoré mal na

chladničke v G., navrhovateľka vie, že má rád syna. V mesiaci decembri 2012 podal na navrhovateľku
trestné oznámenie za to, že previedla spoločnosť FARMIX s.r.o., a spoločnosť FARMIX GROUP s.r.o.,
na tretiu osobu t. j. na jej matku. Keďže navrhovateľka zistila, že od odporcu nezíska žiaden majetok z
firmy FARMIX Europe s.r.o., G. XX, tak sa snaží zabrániť, odporcovi v kontakte s maloletým dieťaťom
a preto sa od januára 2013 nestretol s maloletým, počas tohto obdobia sa domáhal výkonu súdneho

rozhodnutia, k čomu však nedošlo.

Navrhovateľka podala trestné oznámenie na polícii, vo veci podozrenia zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmena a/ Trestného zákona, odporca vypovedal len v procesnom
postavení svedka, doposiaľ nebolo vznesené obvinenie oči odporcovi vo veci podozrenia zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmena a/ Trestného zákona. Navyše s maloletým

dieťaťom sa odporca naposledy stretol v januári 2013, podľa jeho názoru ide o účelové konanie
navrhovateľky, aby nemal styk s maloletým dieťaťom a aby sa navrhovateľka sama vyhla trestnému
stíhaniu za marenie výkonu súdneho rozhodnutia.

ÚradprácesociálnychvecíarodinyBratislava,odborsociálnychvecíarodiny,oddeleniesociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately v správe zo dňa 24.10.2013 uviedol súdu, že dňa 01.10.2013 zaslal
navrhovateľke predvolanie v ktorom bola požiadaná, aby sa dostavila na pohovor spolu s maloletým P.
C., ktorý sa mal uskutočniť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave za účasti kolízneho
opatrovníka a psychológa, vo veci zistenia názoru a záujmu maloletého P. C. v konaní o rozvode a
úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Navrhovateľke bol ponúknutý termín realizácie pohovoru

na deň 21.10.2013 o 14.00 hod s možnosťou náhradného termínu na deň 23.10.2013 o 09.00 hod alebo
14.00 hod. Pohovor s maloletým sa neuskutočnil, navrhovateľka nekontaktovala úrad a na predvolanie
sa nedostavila, ktoré prevzala dňa 12.10.2013.

ÚradprácesociálnychvecíarodinyBratislava,odborsociálnychvecíarodiny,oddeleniesociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately v správe zo dňa 19.12. 2013 uviedol súdu, že navrhovateľke boli
navrhnuté termíny na vykonanie pohovoru s maloletým dňa 04.12.2013 alebo 11.12.2013, pričom
nedošlo k vykonaniu pohovoru s maloletým a to ani v jednom z navrhnutých termínov.

ÚradprácesociálnychvecíarodinyBratislava,odborsociálnychvecíarodiny,oddeleniesociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately v správe zo dňa 21.01.2014 uviedol súdu, že bol vykonaný pohovor
s maloletým dieťaťom P. C. v domácom prostredí dňa 20.01.2014. Z vykonaného pohovoru vyplynulo,
že maloletý P. C. prejavil pozitívny vzťah svojej matke a popísal spoločné aktivity ktoré spolu trávia.
Negatívne sa vyjadril o svojom otcovi, pričom uviedol, že sa s ním nechce stretávať, lebo mu v minulosti
ubližoval, uviedol že ho otec dusil vankúšom a bol na neho zlý. Následne začal maloletý plakať, zhlboka

dýchať a zajakávať sa, preto v rozhovore o jeho vzťahu s otcom sa ďalej nepokračovalo, nakoľko ani
maloletý na túto tému ďalej nechcel komunikovať. Maloletý sa vyjadril, že v škole dosahuje výborné
výsledky, s prípravou do školy mu pomáha jeho mama, ktorá mu zabezpečuje starostlivosť, ďalej
uviedol že chce byť iba so svojou mamou, svoj vzťah k matke pomenoval ako „najlepší“ s tým, že ju
má rád. Maloletý sa počas rozhovoru rozplakal, pričom plač pretrvával v menšej intenzite, celkom bol

málo komunikatívny a letargický.

Okresná prokuratúra Bratislava III dňa 28.02.2014 oznámila súdu, že maloletý P. C. nebol doposiaľ
vypočutý v trestnej veci, uznesenie o pribratí znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí nadobudlo právoplatnosť a predpokladá sa realizácia úkonu v lehote dvoch mesiacov.

Zo Správy z Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie
pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 23.04.2014 súd zistil, že dňa
23.04.2014 sa dostavila matka C.. T. C. spolu so synom P. C. následkom inkriminovanej udalosti, keď bol
maloletý vypočutý poobede v škole, matka dieťaťa prišla do školy a zobrala dieťa preč, následkom čoho

došlo u maloletého k akútnemu zhoršeniu vnútorného psychického prežívania, ktoré bude odznievať
pravdepodobne po dobu niekoľkých týždňov, odporúčal kľudový režim s výchovným zameraním sa na
celkové pozitívne citové preladenie maloletého.Podľa článku 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia rady č. 2201/2003 /BRUSEL II/, manželia mali naposledy
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať
vo veci rozvodu.

Podľa článku 8 ods. 1/ Nariadenia rady č. 2201/2003 /BRUSEL II/, je daná právomoc súdu Slovenskej
republiky konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt na území
Slovenskej republiky v čase začatia konania.

Podľa čl. 1 základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa §19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa
nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne
narušené a trvalo rozvrátené, nedorozumenia v manželstve vznikali najmä v súvislosti s vykonávaním
podnikateľskej činnosti účastníkov, ktorí spolu pracovali, medzi manželmi boli rozpory najmä v súvislosti

s podnikaním v spoločnosti PHARMIX, s.r.o., Bratislava, tieto sa naďalej stupňovali a pretrvávali,
zasahovali do ich manželského spolužitia, z dôvodu ktorých účastníci od decembra 2009 nežijú v
spoločnej domácnosti. Vo februári 2010 sa chcel odporca vrátiť k navrhovateľke a maloletému dieťaťu,
snažil sa o obnovenie manželského spolužitia k čomu však nedošlo a preto odišiel bývať do G..
Manželstvo teda neplní svoj spoločenský účel v zmysle zákona o rodine, účastníci spolu nežijú ako

rodina, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú a manželstvo je len formálnym zväzkom.

V súčasnom období od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, každý žije
svojim spôsobom života, ide o neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah daný intenzitou rozvratu a dĺžkou
jeho trvania, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo účastníkov, pričom sú

vážne narušené vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom. Súd preto dospel k záveru, že rozvod
manželstva nie je v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa.

Plnenie povinností v zmysle § 18 Zák. o rodine nie je súdne vymáhateľné ani sankcionované, ide skôr
o morálne požiadavky, avšak ich porušenie spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi

manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu manželov prihliadol na porušenie povinností manželov, ktoré predpokladá objektívnu existenciu
rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.V danom prípade ide o objektívny rozvrat vzťahov medzi manželmi nasvedčujúci nemožnosti plniť účel
manželstva.

Za príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil rozdielne povahové
vlastnosti a názory účastníkov na spoločný život, vedenie domácnosti, rozpory finančného a
majetkového charakteru súvisiace s vykonávaním podnikateľskej činnosti a najmä rozdielne názory
na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, v dôsledku čoho sa ako manželia úplne odcudzili.

Podľa názoru súdu v manželstve nebolo vytvorené také zdravé rodinné prostredie, aby manželia
vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, aby mali porozumenie pre vzájomné potreby a osobné
záujmy, aby rozpory ktoré vznikli v priebehu spolužitia preklenuli vzájomnou dohodou. Od manželov
už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ide o vážny a trvalý rozvrat vzťahov
medzi manželmi, ktorý je neodstrániteľným a nenapraviteľným vzťahom, nezhody manželov sa týkajú
podstatných vecí manželského spolužitia, sú narušené aj citové vzťahy medzi manželmi a preto súd v

zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1 cit. zák., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa§ 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa§ 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 38 ods. 4 Zák. o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd upravil výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým z doterajšej
starostlivosti o maloleté dieťa. Zo zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že navrhovateľka
sa riadne stará o maloleté dieťa bez závad. Počas manželstva bývali rodičia spolu s maloletým dieťaťom

vrodinnomdomevK.B.,kvôlinezhodámvmanželstvesa navrhovateľkaodsťahovalaspolusmaloletým
dieťaťom do dvojizbového bytu v J. kde býva s maloletým P. doposiaľ a taktiež z vyjadrenia odporcu mal
súdpreukázané,žeodišieldoČeskejrepubliky ajztohodôvodu,abymaloletédieťanebolovystavované
hádkam rodičov.

Súd pri rozhodovaní ďalej vychádzal zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol na čas po
rozvode manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľke a súd prihliadol
aj na záujem maloletého dieťaťa. Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine maloletého Tomáša zo
dňa X7.03.2012 mal preukázané, že starostlivosť o domácnosť zabezpečuje navrhovateľka, ktorá býva
naďalej spolusmaloletýmP.naadreseK.1vJ.,ideodvojizbovýbyt,nadštandardnezariadený,maloletý

má v izbe vytvorený priestor na hranie a učenie. Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom mal
súd preukázané, že chce bývať iba s matkou. Dňa 21.01.2014 kolízny opatrovník opätovne vykonal
pohovor s maloletým dieťaťom z ktorého mal súd taktiež preukázané, že maloletý Tomáš má pozitívny
vzťah k svojej matke, na otázky kolízneho opatrovníka ohľadne vzťahu k otcovi maloletý začal plakať,
zhlboka dýchať a odmietal komunikovať. Z vyjadrenia maloletého P. mal súd preukázané, že v škole

dosahuje dobré výsledky, má samé jednotky, s prípravou do školy mu pomáha matka, navštevuje kurzy
golfu, šerm, venuje sa korčuľovaniu, v škole má kamarátov a jednoznačne uviedol, že chce byť iba s
maminkou a najlepší vzťah má s mamou, ktorú má rád.

V súčasnej dobe starostlivosť o maloleté dieťa a domácnosť zabezpečuje navrhovateľka bez závad,

súd preto na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľke, je aj v záujme
maloletého dieťaťa, najmä z hľadiska jeho duševného a psychického vývoja, aby malo vytvorené čo
najpriaznivejšie podmienky pre svoj ďalší vývoj, aby bola zabezpečená stabilita budúceho výchovného
prostredia. Zároveň určil, že navrhovateľka bude zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa
v zmysle § 24 ods. 1 Zák. o rodine.

Z uvedených dôvodov súd preto na čas po rozvode manželstva na návrh odporcu maloleté dieťa
nezveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo skutkového stavu mal súd preukázané,
že navrhovateľka nemala záujem o osobnú striedavú starostlivosť o dieťa, vzťahy medzi rodičmi sú
rozvrátené, napäté, rodičia majú rozdielny prístup k výchove maloletého dieťaťa, čo uviedol odporca

aj u mediátorky, komunikácia medzi manželmi je veľmi zlá, taktiež mediačné stretnutie rodičov sa
skončilo hádkou, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zo správy z priebehu mediačného stretnutia
zo dňa 05.11.2012. Súd ďalej poukazuje na to, že odporca býva v G., s maloletým dieťaťom sa
stretol v období od novembra 2009 do januára 2013 asi šesťkrát v rodinnom dome v K., niekedy zaprítomnosti navrhovateľky a niekedy bol s maloletým dieťaťom sám, je potrebné aby sa postupovalo
pomaly, dieťa ktoré je zvyknuté na stabilizované prostredie jedného rodiča aby nebolo násilne zverené
do striedavej starostlivosti proti svojmu názoru, aby bolo rešpektované aj stanovisko dieťaťa v zmysle §

43 Zákona o rodine. Súd bol toho názoru, že v súčasnom období striedavá osobná starostlivosť nie je
v záujme maloletého dieťaťa a preto nevykonal na návrh odporcu a kolízneho opatrovníka ani znalecké
dokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie detí.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možnosti povinných rodičov. Navrhovateľka

bola v roku 2011 konateľkou v spoločnosti PHARMIX, s.r.o., Bratislava a TKT s.r.o., Bratislava, daňové
priznaniazarok2011uobidvochspoločnostíbolivykázanévstrate.Zvyjadrenianavrhovateľkysúdzistil,
že mesačne výdavky pre navrhovateľku a maloleté dieťa predstavujú asi 5.000,- eur - 6.000,- eur, ktoré
v plnej výške hradí navrhovateľka, odôvodené potreby maloletého dieťaťa sa nezmenili od roku 2012.
Z písomného prehlásenia N. C. zo dňa 07.04.2014 súd zistil, že je jedinou spoločníčkou spoločnosti
Pharmix, s.r.o., a Pharmix Group s.r.o., so sídlom K., J. s tým, že C.. T. C., konateľka spoločnosti za svoju

prácu nepoberala ani v súčasnosti nepoberá žiadnu odmenu. Predseda predstavenstva GRENERGIS,
a.s. Bratislava v písomnom potvrdení o príjme zo dňa 15.01.2014 uviedol súdu, že C.. T. C. za výkon
predsedudozornejradyvuvedenejspoločnostizaobdobie01.01.2013aždecember2013nemalapríjem
(mzdu, odmenu vo výške nula eur).

Odporca v roku 2011 vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník, bol konateľom v spoločnosti
FARMIKS EUROPE s.r.o., G., G.. Podľa Daňového priznania za rok 2011 bola vykázaná strata v
spoločnosti, ktorá pozostávala z odpisov motorových vozidiel, z ceny benzínu, z nákupu tovaru,
nakoľko tovar na sklade predstavoval asi 1.500.000,- Kč. Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že v roku 2011
priemerný osobný príjem ako živnostník mal asi 15.000,- Kč z ktorého platí zdravotné poistenie 1.670,-

Kč, sociálne poistenie 1.836,- Kč, výdavky na benzín, výživné na maloleté dieťa 100,- eur mesačne,
zostáva mu 5.000,- Kč na stravovanie, oblečenie, výdavky na dom. Koncom roka 2010 predal byt v G. za
1.000.000,- Kč z čoho väčšinou zaplatil dlhy za automobily. Vlastní pozemok nachádzajúci sa v okrese
J. na ktorom je postavená rekreačná chata, ktorú vlastní jeho matka. Odporca býva v rodinnom dome
v G., ktorý pozostáva zo štyroch miestností a kuchyne, výdavky na bývanie predstavujú 3.000,- Kč .

Odporca podal daňové priznanie za rok 2013 z príjmu ako fyzická osoba, v ktorom bol uvedený
základ dane 92 756,- Kč, uplatňovaná výška straty 84 381,- Kč, základ dane po odpočítaní straty
predstavoval 8 375,- Kč, úhrn zliav na dani 24 840,- Kč. Za rok 2013 odporca podal daňové priznanie
z príjmu právnickej osoby PHARMIKS EUROPE, s.r.o., G., ktorej predmetom podnikateľskej činnosti

je veľkoobchod s farmaceutickými výrobkami, reklamná činnosť a marketing, ku dňu 31.12.2013 bola
vykázaná strata - 560.041,- Kč. Odporca ako fyzická osoba podnikateľ vlastní v súčasnej dobe
automobil Ford Fusion, rok výroby 2008 a nákladný automobil Lincoln MKX, rok výroby 2008, ktoré podľa
vyjadrenia odporcu je nepredajné, je poškodená riadiaca jednotka motoru a na území SR a ČR nie sú
štandardne dostupné náhradne diely. Majetok firmy PHARMIX Europe, s.r.o., G. predstavujú zásoby

liekuClopidogrelPharmiks cca 4000ks,predajnácena0,-.Eur,registrácialiekubolaukončenávjanuári
2014, udržiavanie registrácie si vyžadovalo náklady budúceho obdobia vo výške cca 80.000,- eur, ktoré
odporca nemá a preto ich nebude investovať, kozmetické prípravky CAVIAR OF SWITZERLAND asi
270 ks á 20,- eur, celková hodnota predstavuje 5.400,- eur, kozmetické prípravky ATOPREL celkovo 200
ks á 4,- eura, celková hodnota 800,- eur s uvedenou dobou použiteľnosti do 07/2014, 1 ks prístroj PDT

- 101 pre fotodynamickú liečbu použitý, predvádzacia cena 1.000,- eur, 1 ks prístroj PDT - 101 nový,
nepoužitý, predajná cena 2000,- eur, 1 ks prístroj S - 101 pre skrášľovanie a odstraňovanie celulitídy,
použitý, predvádzacia cena 1.000,- eur.

Pri určení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa súd vychádzal predovšetkým z jeho veku, maloletý

P. má toho času deväť rokov, navštevuje súkromnú školu U., T. XX, J., jeho mesačné výdavky
pozostávajú z nákladov na stravovanie vo výške 325,- eur, (raňajky 50,- eur, desiata 45,- eur, obed 100,-
eur, olovrant 30,- eur, večera 100,- eur,) školských výdavkov vo výške 1.361,- eur, (školská jedáleň 74,-
eur, školské potreby 20,- eur, školské oblečenie 47,- eur, krúžky 120,- eur, preprava autom 100,- eur,
školné 950,- eur, krúžky 120,- eur, športové potreby do školy 50,- eur) z výdavkov na bývanie pre dve

osoby v dvojizbovom byte asi 250,- eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv vo výške 50,- eur,
zdravotné náklady, lieky ošetrenia 15,- eur mesačne, dovolenky, výlety 247,50 eur mesačne.Povyhodnotenítaktozistenéhoskutkovéhostavusúdurčilodporcovipovinnosťprispievaťnamaloletého
P. výživným vo výške 130,- eur mesačne, ktoré považoval za primerané jeho veku, prihliadol aj na
tú skutočnosť, že navrhovateľka v plnej výške hradí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj k

schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinných rodičov, s prihliadnutím na zákonnú
zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Súd ďalej upravil styk rodičov s maloletým dieťaťom, keďže rodičia sa pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo neboli schopní dohodnúť o úprave styku s maloletým.

Odporca na základe predbežného opatrenia, mal na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, právo stretávať sa s maloletým P. C., každý víkend v párnom týždni kalendárneho roku od
piatku od 16.00 hod do nedele do 19.00 hod., o predbežnom opatrení rozhodol Krajský súd v Bratislave,
Uznesením č.k. 11 Co P 277/10-28 zo dňa 12.10.2010, ktorý v odôvodnení uznesenia uviedol, že rodičia
maloletého dieťaťa ako manželia od novembra 2009 nežijú spolu, navrhovateľka odporcovi bráni v styku

s maloletým a z uvedených dôvodov vyhovel odvolací súd odvolaniu otca, aby nedošlo k prerušeniu
kontaktu otca a syna.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca za obdobie od decembra 2009 do januára
2013 sa stretol s maloletým dieťaťom asi šesťkrát, v spoločnom rodinnom dome v K. B., niekedy za

prítomnosti navrhovateľky, niekedy bol s maloletým dieťaťom sám. V konaní mal súd preukázané,
že navrhovateľka neumožňovala odporcovi styk s maloletým dieťaťom preto odporca podal na
Okresné riaditeľstvo PZ Senec trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného poriadku dňa 19.12.2010, dňa 12.01.2010, dňa
16.02.2011, dňa 14.03.2011, dňa 28.03.2011, dňa 26.09.2011, dňa 09.10.2011.

Odporca sa ďalej domáhal výkonu rozhodnutia na Okresnom súde Pezinok dňa 16.11.2012
až 18.11.2012, dňa 30.11.2012 až 02.12.2012, dňa 08.02.2013 až 11.02.2013, dňa 22.02.2013 až
24.02.2013, dňa 08.03.2013 až 10.03.2013, dňa 22.03.2013 až 24.03.2013, dňa 05.04.2013 až
07.04.2013, dňa 19.04.2013 až 21.04.2013, dňa 03.05.2013 až 05.05.2013, dňa 17.05.2013 až

19.05.2013, dňa 31.05.2013 až 01.06.2013, dňa 14.06.2013 až 16.06.2013, dňa 28.06.2013 až
30.06.2013, dňa 12.07.2013 až 14.06.2013 k čomu však nedošlo, taktiež nemá možnosť telefonického
ani mailového kontaktu s maloletým dieťaťom.

Takéto správanie navrhovateľky nie je v súlade s ustanovenia zákona o rodine ani v súlade so záujmom

maloletého dieťaťa. Navrhovateľka je povinná rešpektovať právo otca na stretávanie sa s dieťaťom
a urobiť preto všetko, aby bola zabezpečená starostlivosť zo strany oboch rodičov, je povinnosťou
navrhovateľky maloleté dieťa na stretnutie s odpornom riadne pripraviť a maloletému dieťaťu vysvetliť
dôležitosť obidvoch rodičov pri ich výchove a starostlivosti.

Súd na základe uvedených skutočností upravil styk odporcu s maloletým dieťaťom za uvedených
podmienok tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľka žiadala súd, aby zakázal odporcovi styk s maloletým P. C.. V konaní neboli
preukázané také skutočnosti, že by odporca ohrozoval život alebo zdravie svojho maloletého dieťaťa,

pri rozhodovaní súd vychádzal z vyjadrenia odporcu ktorý uviedol, že sa staral o maloleté dieťa od
narodenia, bol na rodičovskej dovolenke do roku 2009, taktiež maloleté dieťa nikdy neudrel, nebil ho po
nohách ani po inej časti tela.

V konaní súd nemal uvedenú skutočnosť preukázanú žiadnym dôkazom o fyzickom násilí odporcu vo

vzťahu k maloletému dieťaťu, žiadnou lekárskou správou. Taktiež z vyjadrenia odporcu súd zistil, že po
psychickej stránke nevyvíjal na maloleté dieťa nátlak, nikdy mu nepovedal mal. P., že nechce byť s ním,
že sa nechce s ním stretávať, keď sa lúčil maloletý sa rozplakal, navrhovateľke nikdy nebránil aby bola
prítomná pri stretnutí odporcu s maloletým dieťaťom.

Súd mal ďalej preukázané zo správy kolízneho opatrovníka dňa 02.11.2012, že v auguste 2012 týždeň
alebo dva bol odporca s maloletým dieťaťom v K. B. spolu s navrhovateľkou, odporca sa so synom
hral, chodil sa bicyklovať, rýľovali záhradu, robili kuchynské experimenty, navrhovateľka umožnila
odporcoviabyišielsosynomdoškolyvprvýškolskýdeň,poslednédvavíkendybolsmaloletýmdieťaťomsám, robili domáce úlohy, pripravovali sa na školské vyučovanie dňa 06.10 a 20.10.2012. Z vyjadrenia
navrhovateľky mal súd preukázané, že naposledy bol odporca s maloletým dieťaťom v januári 2013
počas celého víkendu, dieťa bolo s otcom celú sobotu, v nedeľu doobeda prišla navrhovateľka po dieťa,

kedy odporca začal bezdôvodne kričať preto odišla spolu so synom z domu.

Súd pri rozhodovaní ďalej vychádzal z Uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/167/2013- 16
zo dňa 07.08.2013 ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie a dočasne zakázaný styk otca C.. P.
C. s maloletým P. C. na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností na čas po

rozvode. Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 11 CoP/489/2013-163 zo dňa 31.10.2013 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil a v odôvodnení okrem iného uviedol, že začaté trestné stíhanie pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby opodstatňuje takéto predbežné opatrenie, ktoré však nie konečným
rozhodnutím.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 08.07.2013 podala na Okresné riaditeľstvo PZ

Bratislava III trestné oznámenie vo veci podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III zo dňa 08.07.2013 bolo
vo veci ČVS: ORP- XXX/X-OVK-BX-XXXX bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odboru kriminálnej polície,
oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 27.08.2013 súd zistil, že C.. P. C. vypovedal v uvedenej trestnej
veci v procesnom postavení svedka. Doposiaľ nebolo vznesené ani obvinenie voči odporcovi za
uvedený zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
súd ďalej uvádza, že v čase rozhodnutia súdu nemožno sa na odporcu hľadieť ako na vinného, platí

zásada prezumpcie neviny.

Zo svedeckej výpovede G.. W. M. mal súd preukázané, že dňa 15.01.2014 bol ustanovený ako znalec v
trestnom konaní, vykonal pohovor s maloletým P. C. dňa 23.04.2014 v škole, kedy prišla matka dieťaťa a
zobraladieťapreč,pohovorsmaloletýmnebolukončený,matkamalaprísť smaloletýmdňa21.05.2014,

pričom sa nedostavila k znalcovi. Z doposiaľ vykonaného pohovoru s maloletým uviedol, že maloletý
pôsobil priateľsky, komunikoval bez problémov, nepôsobil ako stresovaný, o mame hovoril maminka, na
maminke sa mu páči všetko, je perfektný rodič, o otcovi hovoril negatívne keď ho otec opustil, hovoril
o ňom chvíľami ako „foter“, pričom uviedol, že otca nemá rád.

Zo svedeckej výpovede G.. E. C. G.., mal súd preukázané, že navrhovateľka ho požiadala o
psychologickú konzultáciu vo veci výchovných postupov k svojmu maloletému dieťaťu, uviedla, že
rozvodová situácia negatívne vplýva na prežívanie maloletého. Z vykonaného pohovoru s vo februári
2012 vyplynulo, že maloleté dieťa odmieta stretávanie s otcom, mal za to, že ide o prítomné znaky v
psychike dieťaťa ktoré sa vyskytujú u detí voči ktorým sa rodičia takto správajú, odporučil matke, aby

ich navštevovala asi v dvojmesačných intervaloch o uskutočnených konzultáciách vypracoval písomné
správy. Snažil sa vykonať pohovor s maloletým, aby akceptoval otca a zmenil svoj postoj k nemu aspoň
na úroveň akceptácie ale to sa dodnes nestalo.

Taktiež zo svedeckej výpovede X. T., susedy z K. B. mal súd preukázané, že odporca sa hrá s maloletým

P., slušne sa k nemu správa, nebol nikdy agresívny k maloletému, nebil ho, upozornil ho ak niečo
spravil, pani C. veľmi kričí po P., stále ho upozorňuje, zo svedeckej výpovede E. T. mal súd preukázané,
že otec sa venoval synovi boli spolu v záhrade, na ulici, videl ako ľúbi syna, hrali spolu futbal,
nebol svedkom nejakých konfliktov, obidvaja rodičia sa starali o dieťa, pán C. sa nesprával agresívne,
nepožíva alkoholické nápoje, keď sa hral s maloletým, P. bol šťastný, smial sa, tešil sa, svedok O. E.

poznal obidvoch rodičov keď pracoval v ich spoločnosti, poznal aj ich rodinné vzťahy a syna, taktiež z
jeho výpovede mal súd preukázané, že odporca sa venoval P. od útleho veku, P. je veľmi inteligentný a
šikovný chlapec, vzťah otca a P. vnímal ako pozitívny, priateľský.

Právo styku vychádza z Ústavy SR, v zmysle čl.41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Právo
styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo
dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 ktorý zakotvuje právo dieťaťa nazachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku
29 bod 1 v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, v článku
9 bod 3, podľa ktorého treba udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo

v rozpore so záujmami dieťaťa a článok 18 bod 1 priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť
za výchovu dieťaťa.

Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do
rodičovských práv, preto súd k jeho nariadeniu pristúpi len vo výnimočných, odôvodnených prípadoch.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo
rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na
to, aby dostalo príležitosť rozvíjať vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne,
bezakékoľvekvonkajšiehotlakuzostranydruhéhorodiča.Jedinýmkritériomprevyslovenieobmedzenia
alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva, treba predovšetkým skúmať či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne

ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide o stav vyvolávaný preferenčným rodičom.

Súd bol toho názoru, že v danom prípade nemožno obmedziť alebo zakázať styk v prípade, keď
dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného
rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah

do styku s dieťaťom a nemôžu byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku s dieťaťom. Taktiež
odmietaniedieťaťasaméosebenemôžebyťdôvodomnaobmedzeniealebozákazstyku,súd zvážiširší
záujem dieťaťa ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy, aby sa narušený vzťah medzi rodičom
a dieťaťom obnovil. Úlohou preferenčného rodiča je to, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu
dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom, nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s

druhým rodičom stretnúť. Výchovnou úlohou preferenčného rodiča je, aby viedol dieťa k úcte k druhému
rodičovi a pripravil ho aj duševne na stretnutie. Pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť
druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno pochybovať
o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča.

Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo mal za preukázané, že návrh
navrhovateľky na zákaz styku odporcu s maloletým dieťaťom nie je dôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod

manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd
v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh

na súdny výkon rozhodnutia.