Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209356
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209356.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Y. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky v sume 191,25 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/339/2015-18

zo dňa 12.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Jozefa Kapronczaia, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Švermova 273, Galanta,
zn. EX 616/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom

na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,2,3
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 3 ods. 1, § 52 ods.
1,2,3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 a § 879j Občianskeho zákonníka ako aj o ustanovenia Smernice
Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 04.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym

súdom Košice sp. zn. 2C/3375/2012 zo dňa 19.01.2012. Za preukázané považoval, že účastníci
uzatvorili dňa 19.06.2007 poistnú zmluvu č. 4421900013, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné
podmienky (VPP) obsahujúce rozhodcovskú doložku. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa účastníci
zmluvy dohodli, že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Táto rozhodcovská doložka bola napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený

používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, a teda je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. V danom prípade rozhodcovská doložka ukladá povinnosť zmluvným stranám riešiť všetky
spory prostredníctvom rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov posúdil rozhodcovskú doložku

zaneprijateľnú,priečiacusadobrýmmravom,apretoakékoľvekplneniepriznanérozhodcomnazáklade
rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd neplatnosť rozhodcovskej
doložky posúdil aj z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádzalo, že
jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda

aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že
v deň podpisu obe strany podpísali aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku,teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne
dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky
zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu

nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď
nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie
predstavovalo. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu NS SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012 a 3 Cdo 219/2012. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa neho súd prekročil svoje právomoci priznanú
Exekučným poriadkom, svojím postupom mu odňal možnosť konať pred súdom, porušil zásahu
kontradiktórnosti konania, v dôsledku čoho nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne
posúdil. Mal za to, že súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, pričom dôvody šetrenia týkajúce sa materiálnej stránky exekučného titulu nie sú exekučnému
súdu zverené. Súd vykonal dokazovanie bez toho, aby sa k nemu povinný mohol vyjadriť, a nad
rámec zaobstaral si aj iné dôkazy, z ktorých vychádzal. Uviedol, že povinná podpísala osobitné
zmluvné dojednania, obsahom ktorých bola rozhodcovská doložka odkazujúca na XV. časť a tým
ovplyvnila obsah poistného vzťahu tak, že jeho súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou

je viazaná. Sama si teda zvolila, ktorý z poistných produktov uvedených vo VPP bude obsahom ich
poistného vzťahu; ak by nebola podpísala osobitné zmluvné dojednania, nebola by XV. časťou VPP
viazaná. Rozhodcovská doložka teda bola individuálne dojednaná. Za irelevantné považoval, ktorá
strana podmienku formovala. Keďže k podpisu osobitných poistných podmienok došlo až po uzatvorení
poistnej zmluvy, spotrebiteľ mal možnosť ich neprijať a v takom prípade by nebol rozhodcovskou

doložkou viazaný. Zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta vyplýva, že povinná mala možnosť
sa oboznámiť s rozhodcovskou doložkou a bola jej vysvetlená zo strany sprostredkovateľky. Okrem
toho sprostredkovateľ poistenia si splnil aj informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 340/2005
Z. z. o sprostredkovateľoch poistenia. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne s ohľadom na
osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich

podpisy majú konštitutívny charakter. To, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek v predzmluvnej
fáze, potvrdzuje aj stanovisko NBS ku Záznamu o potrebách klienta. Podľa názoru oprávneného súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia mal vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup mal byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený. Keďže odôvodnenie uznesenia tieto
skutočnosti neobsahuje, rozhodnutie je nepreskúmateľné.

3. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016 (ďalej „Občiansky
súdny poriadok“ alebo „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 12.08.2015 t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec

na rozhodnutie o odvolaní dňa 12.01.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b

novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného
mimosporového poriadku aSprávneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných

opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

8. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutia súdu prvej

inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

9. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací
súd s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní uvádza, že Exekučný poriadok pre začatie
exekúcie ako aj na jej ďalší priebeh vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú

procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť
účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako aj spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale
bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že jedným z predpokladov na vedenie

exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie
iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj
materiálne predpoklady vykonateľnosti. Ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti predpokladané
ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku a konaniu nebránia iné prekážky, exekútor predloží

návrh spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má
súd povinnosť exekútora poveriť vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti.
Za iné prekážky v exekučnom konaní možno považovať najmä to, ak oprávnený nie je nositeľom
hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu,
oprávnený nemá procesnú spôsobilosť, návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom, prípadne sa

exekútor sa cíti vo veci zaujatý. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, najmä je povinný
posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka) nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Rozhodcovský súd si v tejto veci odvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho
súdu vychádzajúc z obsahu spisu nesplnenie podmienok pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie exekučný súd posúdil správne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky

(dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým
je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní
nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale v súlade s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku realizuje svoje oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom vtedy,

ak rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch
na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, t. j. spotrebiteľské právo. Týmto
účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou

zmluvou na škodu spotrebiteľa. V tejto veci exekučný súd správne konštatoval neprijateľnosť, a tým
aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Neoddeliteľnou
súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi boli aj Všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné
zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Je evidentné, že rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami

dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie (vrátane rozhodcovskej doložky v časti XV.). Takýto záver
nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy zmluvné strany podpísali ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

11. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, ktorými súd v exekučnom konaní odôvodnil neplatnosť
rozhodcovskej doložky. Na dôvažok však uvádza, že neplatnosť individuálne nedojednanej
rozhodcovskej doložky - s ohľadom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka v znení v čase
uzavretia zmluvy (19.06.2007) - možno oprieť najmä o ustanovenie § 53 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Podľa názoru
odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň „dohodnutým“ postupom odňaté jej právo
brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide

o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými
podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Odvolací
súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť poistnú zmluvu,
čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne
ovplyvnená. Z predložených listín podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, že oprávnený s

povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného
dojednania poistenia. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mala aj reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť.
Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie právne významnými listinnými dôkazmi
nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané

individuálne a že zodpovedalo podmienke uzákonenej v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a tak exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom bez toho,
aby bola daná jeho kompetencia na konanie a rozhodovanie na základe platnej rozhodcovskej doložky,
je tak materiálne nevykonateľný.

12. Z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov rozhodcovský
rozsudok nemohol byť posúdený ako vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd preto z uvedených
dôvodov odvolanie oprávneného nepovažoval za opodstatnené, a tak uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).